Keď predvlani britsko-indický výrobca luxusných automobilov spustil nábor zamestnancov pre svoj závod v nitrianskom priemyselnom parku, zdalo sa, že platy a pracovné podmienky sa v tomto odvetví konečne začnú výrazne zlepšovať. Bolo by predsa prirodzené, že pri minimálnej nezamestnanosti, vysokej miere konkurencie a stále sa zmenšujúcej ponuke skúsených robotníkov na slovenskom pracovnom trhu budú v zmluvách svietiť celkom iné sumy. Záujemcovia o „dobrý džob“ sa hlásili z celého Slovenska a kufre balili aj dlhoroční skúsení robotníci z automobiliek v Trnave, Žiline či v Bratislave. Bublina však veľmi rýchlo spľasla.

Ukázalo sa, že Jaguar Land Rover nielenže nemieni zvyšovať platový priemer v nitrianskom regióne, tobôž nie na Slovensku, ale nedokáže svojim zamestnancom poskytnúť ani len pracovné podmienky, na ktoré si našinci zvykli vo výrobných halách tradičných hráčov v tejto sfére. Smutný obraz lacnej montážnej dielne Západu sa nijako nenarušil. Dnes mnohí z tých, ktorí sa nechali zlákať exkluzívnou značkou, hovoria o amaterizme a neskúsenosti manažmentu, chaose, nedodržiavaní pravidiel, zmlúv, o množstve drobností, ktoré ich vyháňajú naspäť do „domovských prístavov“ alebo na úrady práce. Zásadné zmeny nepriniesla ani nedávna výmena šéfa nitrianskeho závodu a po, mierne povedané, spackanej kolektívnej zmluve je pravdepodobné, že fabrika bude mať s vysokou fluktuáciou a náborom nových ľudí ešte väčšie problémy než doteraz. Požiadavky na ich skúsenosť či odbornosť sa už pred časom dramaticky znížili a na linkách, zatiaľ zvoľna, pribúdajú Ukrajinci.

Cena za neschopnosť

Priemyselný park na okraji Nitry pôsobí na prvý pohľad naozaj exkluzívne. Nová cesta, priestranné parkoviská, výpravné budovy. Ešte aj vo vstupnej hale má človek pocit, že sa nachádza v modernom podniku ďalšieho tisícročia. Až do chvíle, kým sa priblíži koniec pracovnej zmeny a pri hlavnej bráne sa začnú kopiť ľudia. V priebehu pár minút sa vytvorí dav ako na menšej demonštrácii a trvá riadne dlho, než sa všetkým podarí opustiť areál. „Turniketov je málo a v kuse sa kazia. Niekedy trvá i dvadsať minút, než vyjdeme von a v poslednej chvíli dobiehame na autobus,“prehodí jedna z nahnevaných žien. „Kto toto vymyslel, by si zaslúžil cenu za neschopnosť,“ ironizuje jej kolegyňa. „Hlavne, že sa tvária ako moderná spoločnosť. A to je len jedna z množstva vecí, ktoré tu nefungujú.“ 

Hoci ochota slovenských robotníkov kriticky sa vyjadrovať smerom k zamestnávateľovi je pomaly horšia ako v temných časoch reálneho socializmu, anonymne nám predsa len viacero z nich venuje svoj čas. Poukazujú na vysoké teploty v halách, zlý prístup stredného manažmentu, katastrofálne pomalý výdaj jedla v jedálni, absenciu základného vybavenia oddychových zón, malé výplaty, ktoré im nové opatrenia ešte znižujú. „Ako keby si neuvedomovali, že ľudia im nestoja za bránami podniku, a tých, ktorí odídu, nemá kto nahradiť.“

Štyridsiatnik Jozef robí v závode vyše roka a jeho čistý príjem stále nedosahuje ani sedemsto eur. Hovorí nám, že vedenie sa správa, akoby chcelo Slovákov vyštvať. „Zachytil som, že túto sobotu prišlo do tréningovej akadémie štyridsať Ukrajincov a o týždeň majú prísť ďalší. Najviac však ľudí štve výrobný bonus. Keďže do minulého mesiaca hodnotili dochádzku za šesť mesiacov, bolo ťažké ho dosiahnuť. Navyše operátorom stopli kariérny postup. Radšej berú ‚group leaderov‘ zvonku. Plat? Teraz spojili takzvaný kompetenčný príplatok so základnou mzdou, čím sa pre nás síce nič nemení, ale pre nových zamestnancov to vyzerá, že zarobia viac.“ Príplatok, ktorý predstavuje niečo ako výkonnostnú triedu, získavali operátori automaticky po ukončení skúšobnej lehoty. Takže skutočne ide len o kozmetickú úpravu pre nalákanie nováčikov.

Cesta z práce: Nitriansky závod má v súčasnosti viac než dve tisícky zamestnancov. Zatiaľ hlavne Slovákov.
Cesta z práce: Nitriansky závod má v súčasnosti viac než dve tisícky zamestnancov. Zatiaľ hlavne Slovákov.
Zdroj: Peter Galan

Na dlhé lakte

Ladislav zo stredného Slovenska si odpracoval niekoľko rokov v automobilovom priemysle a žiadalo sa mu zmeny. V Nitre videl potenciál luxusnej značky a veril, že po Nemcoch, Kórejčanoch či Francúzoch sa nová fabrika poučí z ich chýb, že bude viac „tvarovateľná“. Trpko sa sklamal a dnes, zhruba po dvoch rokoch v inžinierskej pozícii, by potenciálny vyhadzov nevnímal ako niečo negatívne. Vlastne sám uvažuje, že sa dobrovoľne poberie. „Všetko je inak, ako som očakával. Od pracovných podmienok až po produkt, ktorý vychádza z výrobných liniek.“

Spomína si na začiatky, keď systém bežal akýmsi nekoordinovaným samospádom. „Angličania sú pohodlní a nemajú veľké skúsenosti s rozbiehaním nových projektov v zahraničí. Doma im to roky nejako funguje, ale u nás akoby znovu začínali. Mám pocit, že sa stále len učia.“

Zažíval situácie, keď firma prijala na pozície „product“ alebo „technical coach“ nových ľudí a ani ich nadriadení nevedeli, akú prácu im majú prideliť. Podobne to po­dľa neho bolo aj u operátorov výroby. Takmer rok nemali dohromady čo robiť, pretože linky sa zväčša testovali. Aj preto už vtedy odchádzali. Chýbal im nejaký zmysel, motivácia.

„Dodnes nie sú dané jasné pravidlá, ani vedúci nevedia, čo môžu a čo nie, majú zodpovednosť bez právomocí, nepoznajú celkovú náplň práce. Zmluvy boli neraz postavené zle, mnohým zamestnancom opakovane nesprávne vyratúvali výplaty, čo sa dohodlo na pohovoroch, často v praxi neplatí, len trochu dôležitejšie veci sa musia vždy riešiť cez britskú centrálu a trvá to dlho. Ak si k tomu prirátame zle vyjednanú kolektívnu zmluvu, v ktorej vôbec nerátali s nevýrobnými pracovníkmi, a nekompetentnosť vedenia, nie div, že ľudia dávajú výpovede. Nielen robotníci, ale aj špecialisti a stredný manažment. Namiesto toho, aby za nich hľadali náhradu, ich prácu prerozdeľujú.“

Topia sa v pote

Ladislav poukazuje aj na pracovné podmienky. Tvrdí, že výrobné linky od počiatkov neboli vyladené a nemali dostatočný výkon. Nehovoriac o ich poruchovosti. „Práve pre ich nekvalitu sa neplní plán a ľudia musia robiť nadčasy. O tom, že zostanú v robote dlhšie, sa dozvedajú len pár hodín pred tým. Nikdy teda nemajú istotu, kedy prídu domov.“

Vysoké horúčavy sa prejavili i v halách. Ladislav nám hovorí, že počas najteplejších dní presahujú tridsať stupňov. Napriek tomu sa na klimatizácii šetrí a vypínajú ju všade, kde môžu. Aj tam, kde by nemali. "Keď im ale kondenzovaná voda začala stekať do strojov a zasahovať do kvality produktov, trochu sa spamätali." Horúco je tiež v malých šatniach, kde sa unavení, spotení ľudia doslova tlačia. V rámci úsporných opatrení vraj dokonca znižujú intenzitu osvetlenia na pracoviskách.

„Mnoho vecí je nedotiahnutých, riešenia sa dlho sľubujú a keď sa nakoniec aj niečo zrealizuje, obvykle to nefunguje dobre.“Príkladom môže byť jedáleň, kde síce zamestnanci za obed platia euro, ale... „Obedná prestávka je dvadsať minút, kým však dorazíte do jedálne a vystojíte rad na jedlo, desať je preč. Skúste sa za zostávajúci čas normálne najesť a ešte dobehnúť na linku. Vytvorili síce oddychové zóny, ktoré sú bližšie a kde by robotník mohol konzumovať jedlo z domu, ale nie je tam chladnička ani mikrovlnka. Ešte aj automat s bagetami odtiaľ odstránili.“

Ako pokračuje, pracovné tempo zatiaľ nie je vražedné. Vyše dvojminútové intervaly sa dajú zvládnuť. Zažil však podmienky v britskej fabrike a tie sú neporovnateľné. Pri pásoch pracuje minimálne dvojnásobný počet ľudí, technické zabezpečenie je tiež výrazne početnejšie a intervaly? „Majú dokonca stoličky pri linkách, pretože tie išli tak pomaly, že päť minút nebolo čo robiť. Za trojnásobný plat, v porovnaní s našimi.“

Fakt, že na všetko majú viac ľudí i času však neznamená, že produkujú lepšie autá. „Práve množstvo reklamácií im vytvára obrovské straty. Kvalitári z rôznych slovenských automobiliek, ktorí mali možnosť porovnávať, mi hovorili, že to, čo vychádza z britských liniek, by u nich neprešlo.“

Turnikety: Boli a sú predmetom ostrej kritiky zamestnancov JLR. Sú vraj pomalé, kazia sa a trvá dlho, než sa ľuďom podarí opustiť brány podniku.
Turnikety: Boli a sú predmetom ostrej kritiky zamestnancov JLR. Sú vraj pomalé, kazia sa a trvá dlho, než sa ľuďom podarí opustiť brány podniku.
Zdroj: Peter Galan

Sankcie za lekára?

Ďalší pohľad na situáciu nám ponúka predseda tradičných odborov František Gajdoš. Ten môže porovnávať. Preskákal totiž robotnícke funkcie vo dvoch automobilkách, už ako odborár bojoval za zlepšenie podmienok v trnavskom Peugeo­te a do JLR zamieril s nádejou, že Angličania to budú robiť lepšie. Pôvodne ani nechcel byť vo vedení odborov. Nastúpil ako group líder s relatívne slušným platom. Po nie práve najlepšom výsledku kolektívneho vyjednávania a zavedení takzvaného konta pracovného času zmenil názor. Rozhodol sa ponúknuť alternatívu, pretože všetko má svoje hranice. „Nie je možné, aby zamestnávateľ hodnotil dochádzku šesť mesiacov dozadu s tým, že stačí, aby ste navštívili lekára alebo maródovali viac než sedem dní a buď vám výrobný bonus skrátia, alebo úplne vezmú. Po novom síce má byť sledované obdobie len tri mesiace, ale stále je to veľa,“ vysvetľuje.

Konto pracovného času je kapitola sama osebe. Znamená, že zamestnávateľ môže nariadiť predĺženie zmeny alebo pracovné soboty, ktoré sa nepreplácajú. Ukladajú sa do akejsi hodinovej banky a keď sa zníži objem výroby, robotníci dostanú voľno. Lenže až vtedy, keď sa to podniku hodí a v rozpätí až tridsiatich mesiacov. „Mali sme obdobie, keď sa robili desaťhodinovky deň čo deň a len asi polovica z hodín navyše bola zaplatená.“Zvyšok sa započítal do tohto konta. Akoby nestačili nízke platy, časť práce musia robotníci odviesť prakticky zadarmo. „Je strašne demotivujúce, keď chodíte každé ráno do zamestnania s vedomím, že nech robíte, ako vládzete, aj tak máte problém uživiť rodinu.“

V tomto kontexte spomenie podmienky anglických zamestnancov. „Napriek problémom, ktoré priniesol brexit, faktu, že celý koncern je v strate a vedenie je nútené prepúšťať, je JLR v oblasti, kde sídli, najlepšie platiacou firmou. Nástupný plat robotníka sa tam pohybuje okolo 2 500 eur. U nás je to 715 eur v hrubom.“ Po tom, čo základný plat spojili s kompetenčným príplatkom, je táto suma o niečo vyššia, ale aj keď zarátame všetky príplatky, ktoré operátori v Jaguari môžu získať, málokedy na výplatnej páske uvidia viac než 700 eur v čistom.

„Dnes už robotník v automobilke nie je len jednoduchá manuálna sila. Nároky sa neustále stupňujú, je vyťažený fyzicky aj psychicky, musí podávať vysoký výkon, strážiť kvalitu, musí byť schopný prispôsobovať sa variabilite výrobných liniek. To všetko neraz v zlom pracovnom prostredí, vo vysokých teplotách.“ Gajdoš si spomenie na výroky lietajúce po sociálnych sieťach, dehonestujúce prácu operátorov. „Pred časom si náš generálny a výrobný riaditeľ skúsili odrobiť zmenu. Jeden z nich ju aj dokončil. Spotený ako myš, dvakrát si bol prezliecť tričko, na konci uznal, že práca pri páse rozhodne nie je jednoduchá.“

Ako prišli, tak odišli

Predseda odborov smutne konštatuje, že viacero skúsených ľudí, ktorí prišli do Nitry z iných automobiliek, uteká naspäť. Myslí si, že okrem nedostatočného ohodnotenia je dôvodom chaos, ktorý vraj v JLR stále vládne. „Angličanom akoby chýbal akýkoľvek systém, akoby si mysleli, že sa to na Slovensku rozbehne samo. Možné však je, že tí, čo sem prišli pomáhať, vnímali závod v Nitre ako zlo, ktoré im doma berie prácu. Tak k tomu aj pristupovali,“ hľadá príčiny, prečo každé, aspoň trochu pozitívne riešenie trvá vždy niekoľko mesiacov.

„Navyše, podľa môjho názoru v centrále ani nevedia reálne zhodnotiť, či Slovákom platia dosť. Jednoducho si na začiatku dali urobiť prieskum platov a držia sa priemeru, ktorý im z toho vyšiel. Lenže s príchodom takejto veľkej investície všade idú náklady obyvateľov hore. Či už ceny služieb, alebo nehnuteľností. Toto vôbec nezohľadnili.“

Tí najschopnejší berú nohy na plecia a hoci sa kritériá na nových zamestnancov znížili a nástupná mzda mierne vzrástla, nikto sa do nitrianskej fabriky nehrnie. Kde vezmú stovky pracovníkov, ktorých aktuálne potrebujú, je vo hviezdach. Dôjde na kuvičie hlasy a Slovákov na linkách nakoniec predsa vystriedajú Srbi, Ukrajinci a Rumuni?

Reakciu nitrianskej automobilky si môžete prečítať na nasledujúcej strane. Až na nutné korektúry a vysvetlivky sme sa snažili zachovať ju v pôvodnom znení...