Tip na článok
Miesto činu: Tu Cepáň (na snímke) prepadol svojho kamaráta a zobral mu peniaze. Dostal za to vyše 20 rokov basy.

Má spravodlivosť pokazené váhy? Pre krádež 80 eur muž takmer dostal doživotie

Dvadsiatimi rokmi basy možno na Slovensku potrestať beštiálneho vraha aj zlodeja. Verdikt o výške trestu pre recidivistu kritizuje priamo sudca, ktorý právoplatný rozsudok vyhlásil.

Galéria k článku (3 fotografie )
Recidivista Zdenko Suchý, alias Cepáň: Podľa zásady trikrát a dosť mu za lúpež osemdesiatich eur hrozil doživotný trest, napokon dostal „len“ dvadsať rokov.
Pre peniaze Homola zavraždil troch ľudí: Aj on sa po odpykaní trestu vráti na slobodu.
Bývalý elitný policajt Hrádel: Za ohavné, neľudské činy bol potrestaný väzením na dvadsaťtri rokov a štyri mesiace.

Zdenko Suchý, prezývaný Cepáň, pozeral na sudcov ako vyplašený zajac. Prvostupňový rozsudok ho posielal do väzenia na nekonečných dvadsaťtri rokov a osem mesiacov. Za to, že krčmového kamoša obral o osemdesiat eur.

S takým ťažkým trestom Cepáň nepočítal ani v najhoršom sne. Veď ešte aj k bývalému elitnému policajtovi Jozefovi Hrádelovi bol zákon zhovievavejší. Za šialenú vraždu dvoch ľudí, dôchodcov, ktorých telá neľudským spôsobom rozporcioval, dostal trest o štyri mesiace kratší! Takto vyzerá spravodlivosť?

Lúpež

So starým kamarátom z väzenia sa Cepáň stretával hlavne pri zberných surovinách, kde si obaja vylepšovali chatrný mesačný rozpočet. V decembri 2012 na neho náhodou natrafil vo zvolenskej krčme Tempo. Milan Gašpar popíjal pivo a búšil do automatu. Cepáňovi sa posťažoval, že v ten deň sa mu akosi nedarí, vo vrecku má už len pätnásť eur a stále prehráva. Od zlosti do stroja kopol.

Cepáň mal s automatmi väčšie skúsenosti, prepol mu stroj na vyššiu hru a - hurá!, zadarilo sa. Výhra sa pohybovala okolo sedemdesiat eur. Cepáň si uvedomil, že Milan je práve v balíku, kým on bol deň pred vyplácaním sociálnych dávok úplne na mizine. Od Milana si chcel požičať aspoň päť eur na cigarety, veď mu koniec koncov k slušným peniazom tak trochu pomohol, ale Milan odmietol.

V krčme zaplatil iba svoju útratu a pobral sa smerom k autobusovej zastávke. Cepáňa toľká nevďačnosť vytočila. Potichu sa pobral za Milanom a odzadu mu päsťou vrazil do zátylku. Milan padol na kolená, ruky sa mu zaborili do snehu a kým stihol hlavu otočiť k útočníkovi, už mu Cepáň šikovne siahol do predného vrecka na bunde.

Cepáňovi, ktorý vždy najprv konal, až potom uvažoval, ani na um neprišlo kryť sa. Milanovi urazene pripomenul: „Ani pivo si mi nezobral!“ Z vrecka mu vytiahol osemdesiat eur a rýchlo zmizol. Milanova inteligencia so sedemdesiatimi siedmimi bodmi sa pohybuje na hranici mentálnej retardácie, ale poučený vlastnou kriminálnou minulosťou veľmi dobre vedel, čo treba po prepadnutí robiť. Volať políciu.

Trikrát a dosť

Netrvalo dlho a Cepáň mal na rukách želiezka. S obvinením zo spáchania zločinu lúpeže sa ocitol pred súdom a zistil, že je s ním zle. Veľmi zle. Od roku 2003 platí na Slovensku zásada nazvaná trikrát a dosť. Podľa nej každý zločinec, ktorý spáchal už tretí násilný trestný čin, patrí až do svojej smrti za mreže.

V prípade, že súdni znalci vidia u recidivistu ešte šancu na nápravu, dostane „len“ dvadsaťpäťročný trest. Iba vo výnimočných prípadoch môže súd takéhoto páchateľa poslať do väzenia na menej ako dvadsaťpäť rokov, pričom najnižšia možná hranica na uloženie trestu je dvadsať rokov.

Cepáň má problémy so zákonom v podstate celý život. Prvýkrát ho za pokus o ublíženie na zdraví odsúdili už v roku 1984, teda ako devätnásťročného. Za štyridsaťosem rokov svojho života sa ocitol na lavici obžalovaných dokopy až jedenásťkrát! Väčšinu trestov má už v súčasnosti zahladenú, ale aj tak na zásadu trikrát a dosť zdá sa práve on ako ideálny adept.

Okresný súd vo Zvolene ho teda za lúpež s odcudzením osemdesiatich eur poslal do väzenia na dvadsaťtri rokov a osem mesiacov. Cepáň sa prísneho rozsudku poriadne zľakol a okamžite podal odvolanie.

Čítajte viac:

Expolicajt Hrádel, ktorý beštiálne zavraždil dôchodcov, nosil časti tiel v aute dva dni

Trestaní podľa vzorcov

O Cepáňovom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Zhodou okolností len pár týždňov pred pojednávaním s Cepáňom riešili práve na tomto súde dva mimoriadne závažné prípady. V prvom súdili Jozefa Hrádela, bývalého ochrankára ústavných činiteľov. Štát ho vycvičil okrem iného aj na boj zblízka a on tieto schopnosti zneužil v žabomyšom konflikte so staručkými susedmi.

Šesťdesiatsedemročnú dôchodkyňu najprv hrdúsil, následne ju udrel päsťou do brady a keď stratila vedomie a padla na zem, odzadu do nej niekoľkokrát vystrelil. Jej šesťdesiatsedemročného manžela mlátil tvrdým hranatým predmetom hlava-nehlava, usmrtil ho strelami do brucha.

V snahe utajiť hrozný zločin Hrádel sa chcel čo najpedantnejšie zbaviť dôkazov. Telá zavraždených manželov doslova rozporcioval. Za pomoci nožov, sekery a pílky ich rozkúskoval, vybral jednotlivé orgány, oddelil kožu a svalstvo, vykostil. Táto neľudská činnosť mu podľa znalcov musela trvať niekoľko hodín.

Druhým, verejnosťou pozorne sledovaným prípadom bolo šokujúce riešenie konfliktu medzi bývalým konateľom zvolenskej firmy a jej majiteľmi. Ivan Homola, dovtedy považovaný za slušného a pohodového človeka, v jedno ráno vtrhol do priestorov firmy a všetkých troch majiteľov zastrelil priamo za rokovacím stolom. Na každého z nich vystrelil trikrát a každého zasiahol priamo do srdca.

Po vražde sa Homola sám nad sebou rozplakal a policajtom sa sťažoval: „Oni ma obrali o peniaze.“ Suma tristotisíc eur, pre ktorú dokázal pripraviť o život troch mužov, z veľkej časti vôbec nesúvisela s činnosťou firmy, ale - ako to sám Homola uviedol - s „finančnými krivdami, ktoré boli na ňom páchané počas jeho pracovného života“.

O vine oboch vrahov nebolo pochýb. Záujem verejnosti sa sústredil na otázku, či budú patrične potrestaní. Právnická obec sa zhodla na konštatovaní, že sudcovia tu veľký priestor na vlastný názor nemajú. Trest pre páchateľov vypočítavajú na základe daných postupov, akýchsi vzorcov zohľadňujúcich napríklad počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Tak sa stalo, že v prípadoch Hrádela i Homolu dospel súd úplne k rovnakému trestu. Obidvoch vrahov poslal do väzenia na dvadsaťtri rokov a štyri mesiace.

Čítajte viac:

Ivan Homola, ktorý zastrelil troch mužov, musí pozostalým zaplatiť odškodné

Nespokojný sudca

V porovnaní s prvostupňovým rozsudkom nad Cepáňom to vyzeralo tak, že váhy pomyselne držané v rukách spravodlivosti sa pokazili a k viacnásobným vrahom je naša spoločnosť milosrdnejšia ako k lupičom. Tomu zabránil senát krajského súdu. Trest pre Cepáňa znížil maximálne, ako mu to zákon dovoľuje. Na dvadsať rokov odňatia slobody.

Cepáňovi to náladu nepozdvihlo, zo súdnej siene odchádzal rovnako vyľakaný, ako do nej vchádzal. Rozladene pôsobil aj sudca Peter Chovanko. Na chodbe súdu priznal, že ani on nie je spokojný s verdiktom, pod ktorý sa musí podpísať. „Je to kriminálnik, o tom niet pochýb,“ hovoril o už právoplatne odsúdenom Cepáňovi.

„Ale treba si tiež uvedomiť, že ani lúpež, za ktorú sme ho súdili, ani jeho predchádzajúce trestné činy nevykazovali brutalitu vyššieho stupňa. Každý súdny človek musí uznať, že v porovnaní napríklad s vrahom Homolom je jeho trest neprimeraný.“

VIDEO Plus 7 Dní