Ivan Mego

Nemali ani dvadsať, keď mená bratov z Veľkých Kapušian začali rezonovať v malom meste na východe Slovenska. Túžba po peniazoch ich zaviedla do miestneho gangu, ktorý postupne formoval Karol Szatmári. Ten, aby poslinil svoje postavenie, začal úzko spolupracovať s bratmi Mellovcami a tak sa vlastne začlenil pod skupinu bratov černákovcov. Bratia Adamčovci sa vtedy ešte len pripravovali na svoju „kariéru“. Pôsobením v Szatmáriho zločineckom gangu postupne okukali spôsoby, akými sa v prostredí organizovaného zločinu dá dostať až na vrchol. Jediným a zaručeným spôsobom, ktorý si obaja rýchlo a ľahko osvojili, bola brutalita, s akou začali úradovať. Už v priebehu krátkeho času sa mená Adamčovcov dostali do pozornosti tých najobávanejších.

Jedna z prvých vrážd, na ktorej sa bratia spolu so Szatmáriho gangom na objednávku bratov Mellovcov zúčastnili, bola likvidácia inžiniera Martina Bystrianskeho, zamestnanca Elektrární Nováky. Postupne pribudla vražda miestneho bosa z východu Petra Muszku, člena gangu Alberta Sisáka, Jaroslava Baláža, prezývaného Buvar, železničiara Arpáda Nistora, svedka pri Černákovi Mariána Karcela.

Vari najznámejšia vražda, s ktorou jedného z bratov spájajú, je vražda ženy a dieťaťa v Moste pri Bratislave. Zločinecký gang bratov Adamčovcov datuje svoje obdobie fungovania od konca deväťdesiatych rokov do roku 2008, keď Branislava Adamča zadržali na úteku v Maďarsku.

Dnes si bos Branislav Adamčo odpykáva doživotný trest. Ten mu definitívne potvrdili v roku 2016. Jeho brat Erik dostal pred mesiacom dvadsaťpäť rokov natvrdo. Za mreže ho poslal Krajský súd v Žiline za účasť na vražde miestneho bosa z východu Petra Muszku a Alberta Sisáka. Dôvodom Muszkovej popravy bolo podľa súdu nevyplatenie miliónovej odmeny za popravu Júliusa Tótha, ktorú si objednal. No to nebolo všetko.

Muzska si vraj pustil „hubu na špacír“ a pri riešení nejakého svojho problému použil meno bosa bosov Mikuláša Černáka. Erik Adamčo bol členom komanda, ktorému Mikuláš Černák nakázal: „Okamžite ho naložte do auta a privezte ho ku mne, lebo vás tam vyzabíjam všetkých!“ zaznelo vraj v osudný deň z úst bosa. Adamčo spolu s ďalšími kumpánmi Muszku odviezli k Černákovi do Bystrej. Desiateho júla 1997 strelil jeden z Černákových mužov Muszku tromi ranami do hlavy.

Trochu iná bola poprava jedného z vlastných kumpánov. Adamčovci mali totiž nezhody s Albertom Sisákom. Bol to mladý chlapec, ktorému sa po boku Szatmáriho dobre darilo. Po vražde Muszku, ktorý bol so Sisákom kamarát, sa všetko zmenilo. Jeho popravu naplánovali tak, že keď pôjde Sisák z diskotéky, zastrelia ho ostreľovacou puškou.

A tak sa aj stalo. Na pokyn Adamčovcov Alberta Sisáka na Zemplínskej šírave zastrelili v júli 1999 expanzívnou strelou so skrytou dutinou, čo malo za následok jej roztrhnutie v tele obete. Sisák však nebol okamžite mŕtvy. V niektorých výpovediach sa objavujú informácie o tom, že keď Branislav Adamčo videl, že Sisák žije, pribehol k nemu a pod dojmom, že mu na ulici dáva prvú pomoc, ho škrtil.

Obávaní bratia z Kráľovského Chlmca, ktorí neskôr založili vlastnú skupinu, prezývanú adamčovci, sa „preslávili“ tým, že vraždenie im nerobí žiadny problém. Ich brutalitu vykresľuje historka, podľa ktorej vraj Branislav Adamčo zamkol svoju matku do chladničky. Dôvodom vraj bolo to, že pri cúvaní z dvora zrazila ich psa. Napriek tomu, že obaja synáčikovia sú za mrežami, v porovnaní s ostatnými bratskými dvojicami mali veľké šťastie. Obaja Adamčovci sú dodnes nažive.

V slovenskom podsvetí úradovali viaceré súrodenecké dvojice. Ktoré to boli a čo všetko majú na rováši, sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka Plus 7 dní 31.