Tip na článok
Vysoké nároky: Janette vie po anglicky a v informačno-knižničných technológiách sa musí neustále vzdelávať.

Makajú pre štát za facku: Janette vie po anglicky, ovláda najmodernejšie technológie, nezarába ani priemernú mzdu

Dočkajú sa zamestnanci štátu lepšieho platového ohodnotenia?

Vlastným zamestnancom platí štát niekedy menej, ako je minimum, ktoré musí dodržiavať súkromný sektor. Nejde len o kuričov a kuchárky na školách, na 500 eurách sa začínajú aj tabuľky mnohých iných kvalifikovaných pozícií, bez ktorých by sa naša republika nezaobišla. Nové platové tabuľky mali byť zverejnené už na jar. Čaká sa na ne doteraz. Úrad vlády tvrdí, že rokovania o návrhu platových taríf zamestnancov vo verejnej správe s ministerstvom financií a odborármi stále prebiehajú. Dohoda by vraj mala vzniknúť do konca júna. Avšak legislatívny proces potrvá, a tak uvidíme, či ľudia, ktorí pre štát makajú za pár drobných, budú môcť od januára vyležať chrípku doma bez toho, aby ich to zruinovalo.

Liberálny ekonóm inštitútu

INESS Róbert Chovanculiak vraví, že nízke platy sú naozaj problém, na druhej strane štát by mal okrem zvyšovania miezd ľuďom, bez ktorých by fungovať nemohol, splniť iný sľub. Znížiť počet svojich úradníkov. Stretli sme desiatku ľudí rôznych povolaní verejnej správy, ktorí nám nabúrali predstavu o neochotnom, zachmúrenom a nie veľmi schopnom zamestnancovi štátu.

Ako sa máme cítiť?

Stále počúvam tie isté výčitky. Že sa neustále hovorí o platoch v školstve a ak sa nám nepáči, máme odísť. Naozaj? Má kuchárka skončiť a nejsť variť? Veď deti budú hladné! Má právo voľby, môže robiť kuchárku v reštaurácii - ale čo potom? Budú všetky robiť v reštauráciách a v škole žiadne? A my ostatní odídeme makať do veľkých firiem a v knižniciach nezostane nik? - pýta sa Janette Guzmická, odborná pracovníčka bibliografického oddelenia Slovenskej poľnohospodárskej knižnice.

Všetci do biznisu!

Svoju prácu má rada a, áno, bola to jej osobná voľba. Argument, že komu sa v službách štátu nepáči, nech odíde, počuje často. „Nemôžeme byť všetci podnikatelia,“ vraví a rozumie tomu, že nie každý môže veľa zarábať.

„Poznáte tabuľky?“ pýta sa nás hneď v presvetlenej hale svojho krásneho pracoviska. Nečaká na odpoveď, hneď vysvetľuje. „Platové triedy 1 a 2 zahŕňajú práve často spomínané kuchárky, skladníkov a kuričov. Všetkých, ktorí sa podieľajú na ochrane kultúrneho dedičstva, napríklad archivárov, knihovníkov či galeristov, sa týka osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov.“

Medzi knihami

„Všetci si myslia, že tá tabuľka je neviemaká, ale veľké rozdiely tam nenájdete,“ vysvetľuje. Stredoškolsky vzdelaní pracovníci začínajú s platom 423 eur a 50 centov. V hrubom. Ak nastupujete do práce s vysokoškolským diplomom, tak ste tabuľkovo v triede 9, so mzdou 519,50 eura.

„Mladých, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu a prídu za tento plat pracovať, tu máte?“ zaujímame sa. „Práveže nie. Absolventi s knihovníckym vysokoškolským diplomom pracujú radšej v súkromnej sfére alebo idú do IT sektora, keďže súčasťou ich štúdia sú aj informačné technológie,“ vysvetľuje. „Vy by ste išli za taký plat pracovať?“ odpovedá otázkou. Zamyslím sa, lebo práca medzi knihami je nepochybne krásna. Ste medzi mladými a navyše v priestoroch, ktoré by mohli nitrianskej univerzitnej knižnici závidieť mnohí úradníci z tmavých chodieb súdov, polície či zamestnanci našich schátraných nemocníc. Pani Guzmickej nakoniec odpovedám nie. Veď kto z mladých si môže taký plat „dovoliť“?

Krásna práca

Sympatická blondínka pracuje na bibliografickom oddelení. „Robím špecializovanú knihovnícku prácu, pracujem so zahraničnými databázami a spracovávam evidenciu publikačnej činnosti, ktorá slúži pedagógom, vedeniu univerzity a tiež ministerstvu školstva na hodnotenie a najmä na prideľovanie finančných prostriedkov,“ opisuje svoje povinnosti odbornými pojmami.

„Nejde o to, že sedím za počítačom a niečo si píšem. Je to kvalifikovaná práca, pri ktorej treba rozmýšľať. Musíte hľadať zdroje, vedieť ich spracovať, a to vo formáte, ktorý je uplatniteľný v rámci Slovenska aj medzinárodne,“ vraví. Janette Guzmická musí vedieť po anglicky. Aktívne. Lebo všetky novinky v informačných systémoch sa sústavne menia a študenti od nej vyžadujú aj rešerše zo svetových databáz. Janette sa navyše podieľa na vzdelávaní študentov.

Čo robí vláda?

„Som v 10. platovej triede. Spolu s osobným ohodnotením sa blížim k priemernej mzde v národom hospodárstve,“ odpovedá vyštudovaná poľnohospodárska inžinierka na otázku o zárobku. Rátame z tabuliek - po 20 rokoch je plat 700 v hrubom, k tomu nejaký osobný príplatok, ale aj tak - v čistom môže zarobiť maximálne 670 eur. Hrubá priemerná mzda za vlaňajšok bola 954 eur. „Nemám nízky plat, mám ho len neadekvátny. Prečo štát nie je zodpovedný a dlhodobo nedokáže svojich odborných zamestnancov vhodne odmeňovať?“ premýšľa nahlas. „Čo robí vláda s tými tabuľkami dva a pol roka?“ pýta sa na meškajúcu novelu zákona.

Bez manželov by sa nedalo

Nitrianky Viera Duchoňová a Beáta Martišková pracujú ako sekretárky na katedre. Na starosti majú zverejňovanie objednávok a faktúr, prípravu podkladov na súťaže v e-trhovisku, prípravy zmlúv pre právne oddelenie. Okrem toho klasika - telefonáty, informovanie študentov, pečiatky, mailová komunikácia, cestovné príkazy, inventúra. Sekretárka, ekonómka a odborná zamestnankyňa v jednom, smejú sa.

„Kedysi sme napísali objednávku a išla. Dnes ju posielame cez štyri oddelenia a čakáme,“ opisuje „radosti“ elektronizácie, ktorá nevynechala azda žiadny sektor verejnej správy. Kým občania čakajú na jej prínos, zamestnanci štátu na tento krok k digitalizácii hľadajú dobré slovo ťažko.

Práce pribúda

„Necítim sa adekvátne ohodnotená, za pár rokov nám pribudlo množstvo povinností. Urobila som si diaľkovo vysokú školu, mám hrubý plat 548 eur,“ vraví Beáta Martišková. „Viem, že nie som na mieste, kde sa vysoká škola vyžaduje, ale práca je to náročná. Mám odrobených 33 rokov. Od budúceho roka bude minimálna mzda 500 eur, je to smiešne,“ hovorí a dodáva, že si nevie predstaviť, že by z toho mala vyžiť na dôchodku. „Bez manžela by sa to nedalo,“ zhodnú sa kolegyne.

„Hanbíme sa povedať, koľko zarobíme, ale to asi nie sme jediné, v okolí Nitry sú všeobecne nízke mzdy. Jediná výhoda je, že máme pracovný čas od 7.30 do 15.30, čo bolo fajn, keď boli deti malé,“ našla pozitívum Viera Duchoňová. „Kolektív je fajn, pedagógovia tiež a práca so študentmi, s mladými, je radosť,“ vysvetľujú, prečo na univerzite zostávajú. Do nového zákona o platoch zamestnancov veľa nádeje nevkladajú.

Prečítajte si aj:

  • Pracujúcich Slovákov čakajú vyššie platy: Minimálna mzda sa vyšplhá až k tisícke!
  • Lov na lekárov: Kedy sa dar mení na úplatok?
  • Harabin platiť nemusel: Vdova a dve malé deti musia uhradiť vysoké súdne poplatky

Čo myslíte, dočkajú sa zamestnanci štátu lepšieho platového ohodnotenia? Vyjadrite sa do diskusie...

VIDEO Plus 7 Dní