Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Jediné, čo je horšie ako predčasné manželstvo, je oneskorený rozvod, - povedal kedysi francúzsky spisovateľ Louis De Boissy. To však neznamená, že ľudia si majú dať zbohom pri prvej kríze. Aj keď sa počet rozvodov na Slovensku oproti deväťdesiatym rokom ustálil, stále ide o alarmujúce čísla. Najčastejšie dôvody rozpadu manželstva? „Účastníci uvádzajú rozdielne názory na výchovu, odlišné povahy a záľuby. Výnimočne sa stretávam so závažnými problémami ako domáce násilie či alkoholizmus,“ priznáva advokátka v oblasti rodinného práva Jarmila Zahradníková. „Dnes v dôvodoch vidieť viac ľahkovážnosti. V minulosti  viedli k rozvodu závažnejšie problémy,“ pripomína.

Niekedy však zdanie klame a naoko spokojné manželstvo môže zápasiť s mnohými problémami. Pri rozvode sa ešte väčšmi prejavia charakterové vlastnosti oboch manželov. Niekedy je cesta k slobode a novému životu poriadne tŕnistá.

„Manžel si našiel milenku a dlhodobo zanedbával rodinu aj mňa. Keď bol s nami, urážal ma a stále bol s niečím nespokojný. Podala som žiadosť o rozvod, ale začalo sa ešte väčšie peklo. Nemohol zniesť, že už nemienim znášať jeho ponižovanie,“ povzdychne si 37-ročná Aneta.

Ak sa jeden z partnerov rozhodne vystúpiť z bludného kruhu, musí sa ozbrojiť trpezlivosťou, množstvom energie a zväčša aj dobrým právnikom. Podľa odborníkov patrí rozvod medzi najstresovejšie situácie v živote. Zo štatistík vyplýva, že návrh na ukončenie manželstva častejšie podávajú ženy. Malo by v ňom byť uvedené presné označenie účastníkov konania, názov a adresa súdu, ktorému návrh posielate, čo viedlo k rozvratu manželstva a nesmie chýbať podpis a dátum. Potrebný je aj dátum a miesto sobáša.

Ak majú manželia deti, treba uviesť návrh týkajúci sa formy starostlivosti, styku a výživného. K návrhu by sa mal pripojiť sobášny list a rodné listy detí. Ten, kto podáva návrh, musí zaplatiť poplatok 66 eur. Zákonom nie sú presne určené lehoty na doručenie návrhu druhému manželovi ani na vyjadrenie k návrhu, vytýčenie prvého termínu pojednávania či rozhodnutie. Ak však obaja z dvojice trvajú na ukončení manželstva a vedia sa bez problémov dohodnúť na starostlivosti o deti a výživnom, súd rozhodne o ich prípade v kratšej lehote, ako je to v iných prípadoch.

„Svadba prebieha veľmi rýchlo, ale rozvod sa vždy neskutočne vlečie,“ vyhlásila raz francúzska herečka Brigitte Bardotová. Nuž áno, ak ste sa nevedeli dohodnúť a zhodnúť v manželstve, pri jeho rozpade to môže byť ešte ťažšie. „Keď za mnou niekto príde a pýta sa, ako vidím jeho situáciu, niekedy ťažko odpovedať. Naše súdy nie sú vždy jednotné,“ priznáva advokátka.

Čo najčastejšie rozvod komplikuje? „Zväčša je to neschopnosť dohodnúť sa na starostlivosti o maloleté deti. Ak obaja partneri súhlasia s ukončením bezdetného manželstva, môžu byť rozvedení na prvom konaní,“ hovorí Jarmila Zahradníková.

Skomplikovať situáciu môže aj vyhlásenie jedného z manželov, že svoju polovičku stále miluje. „V tom prípade môže súd nariadiť manželskú poradňu alebo mediátora,“ upozorňuje advokátka. Ak teda chcete čo najrýchlejšie opustiť zákonný zväzok, musíte mať jasno najmä o tom, či sa chcete naozaj rozviesť, a ak máte spoločné deti, aj o tom, ako sa budete o ne starať.

Dnes majú muži oveľa väčší záujem o svojich potomkov než v minulosti. „Sme emancipovaná generácia žien a muži nám s deťmi od narodenia pomáhajú. Je prirodzené, že sa chcú o ne starať aj po rozvode,“ pripomína Jarmila Zahradníková.

Preto je u nás čoraz častejší záujem o striedavú starostlivosť o deti po rozvode. Tá však podľa advokátky funguje hlavne vtedy, ak sa rodičia vedia dohodnúť a dokážu spolu komunikovať.

Rozhodne by však malo dieťa poznať oboch - otca aj mamu. „Rodičia často nechápu, že napriek rozpadu ich vzťahu zostávajú obaja rodičmi, preto by rozpad ich vzťahu mal čo najmenej zasiahnuť ich deti,“ zdôrazňuje.

V prípade striedavej starostlivosti sa priznáva výživné, ak je jeden z rodičov v horšej finančnej situácii, aby sa dorovnala životná úroveň dieťaťa u tohto rodiča. Náklady na dieťa financuje rodič, u ktorého práve sú. „Len náklady voči tretím osobám - ako je poplatok za školu v prírode, obedy v škôlke, škole a podobne - by mali ísť na polovicu. A to často býva problém, pretože rodičia sa na tom nevedia dohodnúť,“ dodáva odborníčka na rodinné právo.

Len čo dieťa zveria matke a muž jej platí výživné, je zodpovedná za všetky náklady. Otec môže deťom kupovať darčeky, ale už nemusí prispievať na zimnú bundu, na dovolenku a iné veci. Všetko by malo byť zohľadnené vo vymeranom výživnom a matka si to musí vedieť zadeliť.

„Niekedy hovorím, že je dobré nenaťahovať dohodu. Stáva sa, že keď muž opúšťa manželku kvôli milenke, býva pod vplyvom výčitiek štedrý. Čím viac času uplynie a milenka na neho tlačí, postupne zo sumy uberá. Ale nedá sa to paušalizovať. Je časté, že rodičia nedokážu zhodnotiť, čo všetko treba zarátať do nákladov na deti a od čoho sa odvíja výška výživného, napríklad zabúdajú zohľadniť náklady na bývanie,“ vysvetľuje Jarmila Zahradníková.

Advokátka sa stretla s kadečím. Prišiel za ňou muž, že chce platiť nízke výživné na dieťa, lebo má minimálny príjem. Hoci vlastní tri eseročky. „Pýtam sa ho, či sú jeho spoločnosti v strate. Aj keby boli, z firmy platí auto, telefón, byt a prípadne iné náklady, musí počítať s tým, že nebude platiť nízke výživné. Súd pri určovaní výživného zohľadňuje možnosti, schopnosti, majetkové pomery a celkovú životnú úroveň rodiča - napríklad to, ako často chodí do reštaurácií, na dovolenky, aké má koníčky a podobne. Dieťa má totiž právo mať rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov,“ upozorňuje advokátka.

Ďalší klient zase ukončil pracovný pomer, lebo zarábal štyritisíc eur mesačne a nechcel platiť vysoké výživné. Lenže súd sa pozerá zväčša na príjem za posledných dvanásť mesiacov. Zohľadňuje, či dal sám výpoveď, aké má schopnosti a vzdelanie. „Pozrú sa do tabuliek - a môžu povedať: ,Ste architekt v Bratislave, môžete zarobiť tritisíc mesačne, takže sa snažte‘,“ dáva príklad zo života.

„Veľmi často sa pri rozvodoch stretávam s tým, že manželia chcú hneď riešiť aj delenie majetku na súdnom pojednávaní, čo je však úplne nemožné. Vyrovnať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ak sa manželia nedohodnú, možno až v ďalšom súdnom konaní, a to až po tom, ako sú právoplatne rozvedení,“ zdôrazňuje advokátka.

Niektorí sa však poponáhľajú. Advokátka spomína prípady, keď jeden partner vyberie zo spoločného účtu všetky úspory a nárokovanie na tieto úspory druhým manželom na súde je náročné. „Platí pravidlo, že sa delí to, čo mali manželia v čase ukončenia manželstva. Keď v čase právoplatnosti rozvodu majetok na účtoch nie je viditeľný, ťažko dokážete súdu, že ste to neminuli spolu,“ upozorňuje.

Bývalí manželia majú tri roky na to, aby sa dohodli na usporiadaní spoločného majetku alebo podali návrh na vyrovnane na súd, ak sa nevedia dohodnúť. Po uplynutí tejto lehoty sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom pomere. Všetko sa delí na polovicu bez ohľadu na to, kto čo investoval.

Predmetom dohody o usporiadaní BSM je okrem určenia sumy vyplatenia čas, dokedy to treba zrealizovať, prípadne po akých čiastkach sa bude splácať. Zákonom nie je stanovená lehota, dokedy treba vyplatiť partnera zo spoločnej nehnuteľnosti. Ak jeden z bývalých manželov nebude súhlasiť s predstavami druhého, nemusí dôjsť k uzavretiu dohody a môže sa obrátiť na súd. Tento „drahý krok“ si však treba radšej dobre premyslieť a predísť mu, lebo súdne konanie je finančne nákladné a zdĺhavé.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/mal-milenku-zanedbaval-rodinu-ale-rozvode-nechcel-pocut-niektori-muzi-zase-taja-prijmy">FOTO rozvedených celebrít</a>

Karty pri delení nehnuteľnosti môže poriadne zamiešať spoločná hypotéka. „Aj keby ste s manželom uzavreli dohodu, že jeden si nechá byt a prevezme hypotéku a druhého vyplatí, banka to nemusí akceptovať. Sama hodnotí účastníka - či je dostatočne likvidný, či je pre ňu zaujímavý vzhľadom na vek a príjmy a či je pre banku výhodné, aby bol úver vedený už len na jedného z manželov. Ak banka nesúhlasí s tým, že by si jeden z manželov prevzal hypotéku, zostávajú pre banku obaja dlžníkmi a banka si môže od oboch uplatňovať plnenie úveru napriek uzavretej dohode medzi manželmi. V tom prípade však ten z bývalých manželov, ktorý už podľa ich vzájomnej dohody nemá dlh plniť, ale banka si ho voči nemu uplatnila, môže toto plnenie, ktoré poskytol banke, vyžadovať späť od bývalého manžela, ktorý v zmysle ich dohody prevzal záväzok voči banke. Táto situácia je veľmi zložitá a bývalí manželia si môžu vo vzťahu k banke, ako aj voči sebe pripadať ako rukojemníci,“ opisuje Jarmila Zahradníková.

Áno, dvojica môže byt predať, ale ak splatili malú čiastku a tú si ešte rozdelia, nemajú veľkú šancu na kúpu nového bytu. Najmä s nízkym príjmom ďalší úver len tak nedostanú, čo im obom môže skomplikovať bytovú situáciu. „V tých prípadoch upozorňujem klientov, nech zvážia, či sa chcú naozaj rozviesť. Spolu ešte niečo dokázali, ale keď manželstvo ukončia, väčšinou dôjde k zhoršeniu ich finančnej situácie, lebo ako manželia hradili náklady spolu z dvoch príjmov a po rozvode hradia náklady už len sami. Všeobecne možno konštatovať, že rozvodom manželstva klesá životná úroveň bývalých manželov,“ hovorí advokátka.

Rozvod prináša množstvo situácií, s ktorými si nevie každý rady. Aj preto mnohí vyhľadávajú pomoc advokáta. „V prvom rade treba uviesť, že v konaniach týkajúcich sa rozvodu manželstva, starostlivosti o deti či usporiadania majetku nie je povinné zastúpenie. Preto je na zvážení každého z manželov, či advokáta potrebuje, alebo nepotrebuje,“ vysvetľuje Jarmila Zahradníková.

Zastúpenie advokátom využívajú manželia bez ohľadu na to, či sa vedia, alebo nevedia dohodnúť. „Vo väčšine prípadov sú však dôvodom na vyhľadanie právnej pomoci odlišné názory a predstavy manželov o rozvode, napríklad ak jeden z manželov sa chce a druhý nechce rozviesť, alebo o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností k deťom. Často chcú prítomnosť zástupcu na pojednávaní aj z dôvodu psychickej podpory, keďže pre manželov býva toto konanie emočne náročné,“ hovorí.

Účastníci rozvodu majú tendenciu vyťahovať veci, ktoré s ním nesúvisia a môžu im v konečnom dôsledku uškodiť napríklad vo vzťahu k deťom. Advokát by mal zabezpečiť, aby na súdnom konaní „neprali špinavú bielizeň“ a prebiehalo dôstojne. A to je medzi ľuďmi, ktorí spolu prežili dlhé roky aj krivdy, niekedy poriadne ťažké.