Jana Šimíčková

Plat občas sa blížiaci k desaťtisíc eurám či lukratívne bývanie, za&nbsp;ktoré zrejme neplatil ani jedno jediné euro. Takýmito vymoženosťami oplýval Ivan Solej, riaditeľ kancelárie dnes už bývalej predsedníčky Najvyššieho súdu SR Daniely Švecovej, ktorý na&nbsp;uvedenom poste pôsobil napriek tomu, že na&nbsp;to podľa všetkého nespĺňal stanovené podmienky.

Bez preháňania by sa dalo povedať, že tento úradník vedel zo systému vyťažiť maximum. Dlhé obdobie pritom unikal pozornosti verejnosti. Veď kto by sa už len zaujímal o akéhosi Ivana Soleja, kancelára z Najvyššieho súdu SR, ktorý v uplynulých piatich rokoch viedla Daniela Švecová, dáma pripomínajúca skôr milú babičku z rozprávky ako ráznu šéfku dôležitej štátnej inštitúcie. Ešte aj vtedy, keď sa mala nebojácne pozrieť do očí svojho predchodcu Štefana Harabina, na ktorého podala niekoľko disciplinárnych stíhaní, pôsobila placho až ustráchane. Radšej z predmetných pojednávaní rýchlo ušla v sprievode policajnej ochranky, len aby sa nemusela konfrontovať s vysmiatym Harabinom, ktorý ju verejne a bez rozpakov častoval veru&nbsp; kadejakými výrazmi.

Asi málokto by povedal, že za&nbsp;zatvorenými dverami kancelárie šéfky Najvyššieho súdu sa odohrávali veci, ktoré rozhodne nemožno nazvať transparentné. Ba možno pokojne skonštatovať, že na&nbsp;niektoré by sa mohli pozrieť orgány činné v&nbsp;trestnom konaní. Všetko nasvedčuje tomu, že ich hlavným strojcom bol Ivan Solej, ktorého si za&nbsp;svoju pravú ruku vybrala práve Daniela Švecová.

Stalo sa tak na&nbsp;základe výberového konania, ktoré vyhlásila v&nbsp;máji 2015. Týkalo sa obsadenia funkcie riaditeľa Kancelárie predsedníčky Najvyššieho súdu SR. Uchádzači, ktorí sa chceli do&nbsp;súťaže prihlásiť, museli spĺňať niekoľko podmienok. Aj jednu špeciálnu. „Na&nbsp;štátnozamestnaneckom poste obsadzovanom týmto výberovým konaním sa vyžaduje oprávnenie na&nbsp;oboznamovanie sa s&nbsp;utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o&nbsp;ochrane utajovaných skutočnosti.“

Presne to stanovila Daniela Švecová, v&nbsp;ktorej réžii sa výberové konanie uskutočnilo. Napokon sa doň prihlásilo dovedna 15 kandidátov, pričom šéfku Najvyššieho súdu svojimi schopnosťami očaril práve Ivan Solej. A&nbsp;to napriek tomu, že zrejme nespĺňal jednu zo stanovených podmienok. Nedisponoval oprávnením na&nbsp;oboznamovanie sa s&nbsp;utajovanými skutočnosťami, ktoré vydáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Vo svojom vyjadrení to naznačuje sám Najvyšší súd. „JUDr.&nbsp;Ivan Solej ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru riaditeľa Kancelárie predsedníčky NS SR nepredložil osobnému úradu platné osvedčenie NBÚ a&nbsp;neurobil tak ani dodatočne,“ informoval nás tlačový referát súdu.

Ako je teda možné, že Ivan Solej miesto získal? Nevedno. Dočasne poverené vedenie súdu na&nbsp;to odpovedať nevie, hovorí, že „predmetné výberové konanie vypísala bývalá predsedníčka a&nbsp;priamo jej podliehalo“, nuž a&nbsp;Daniela Švecová na&nbsp;otázky nereaguje.

Zarážajúce je, že podľa našich zistení Solej s&nbsp;prísne stráženými informáciami do&nbsp;kontaktu prichádzal. Ak sa tak dialo, porušoval zákon. Daniela Švecová v&nbsp;tom však zrejme problém nevidela. V&nbsp;roku 2017, keď sa Najvyšší súd rozpočtovo osamostatnil, Soleja totiž posunula do&nbsp;ďalšej funkcie. Z&nbsp;riaditeľa Kancelárie predsedníčky NS SR sa stal vedúci Kancelárie NS SR.

Meno 30-ročného Ivana Soleja sa začalo skloňovať po tom, ako vyšli najavo výsledky vládneho auditu, ktorý počas tohtoročného leta na Najvyššom súde vykonali odborníci z ministerstva financií. Vo svojich záveroch upozornili na viacero prešľapov a pofidérnych zákaziek, ktoré zo svojej pozície zastrešoval práve Solej. Poverená šéfka súdu, ktorou je po odchode Daniely Švecovej jeho podpredsedníčka Jarmila Urbancová, po zverejnení výsledkov auditu Soleja z funkcie vedúceho Kancelárie NS SR okamžite&nbsp; odvolala.

Medzitým už na&nbsp;verejnosť prenikli aj informácie o&nbsp;jeho zaujímavom finančnom ohodnotení. Vysvitlo, že tento úradník zarábal viac ako premiér či predseda Národnej rady! V&nbsp;porovnaní s&nbsp;jeho platom vyznievajú smiešne aj príjmy sudcov Najvyššieho súdu. V&nbsp;roku 2017 Solej podľa našich zistení zarobil vyše 72-tisíc eur, v&nbsp;roku 2018 takmer 82&nbsp;500 eur, no a&nbsp;za&nbsp;deväť mesiacov tohto roka mu na&nbsp;účet pribudlo viac ako 67&nbsp;500 eur. Len na&nbsp;porovnanie, bývalý premiér Robert Fico za&nbsp;rok 2017 zarobil 57&nbsp;964 eur a&nbsp;predseda NR SR Andrej Danko zarába ročne menej ako 50-tisíc eur.

Výška platu Ivana Soleja sa v&nbsp;niektorých mesiacoch blížila k&nbsp;sume neuveriteľných desaťtisíc eur! To vtedy, keď mu dopriala jeho šéfka, teda Daniela Švecová, ktorá svoju pravú ruku štedro odmeňovala. Robila tak niekoľkokrát ročne, pričom občas mu jeho pravidelný mesačný plat vylepšila sumou aj päťtisíc eur. Vysoký príjem Najvyšší súd SR aktuálne dôvodí Solejovou dvojfunkciou.

Ďalšou povšimnutiahodnou záležitosťou je prenajímanie bytov Najvyšším súdom. Po&nbsp;dosadení do&nbsp;funkcie vedúceho Kancelárie NS SR podpísal Solej deväť zmlúv týkajúcich sa nájmu súkromných nehnuteľností. Išlo o&nbsp;byty nachádzajúce sa v&nbsp;rôznych častiach Bratislavy, niektoré dokonca priamo v&nbsp;lukratívnom historickom centre. Väčšinu z&nbsp;nich Solej následne posunul niekoľkým sudcom Najvyššieho súdu.

Na&nbsp;základe akého kľúča vyberal byty na&nbsp;prenájom a&nbsp;ako ich nájomcov z&nbsp;radov sudcov určil, nik netuší. „Zmluvy o&nbsp;prenájme podliehali priamo bývalému vedúcemu Kancelárie NS SR,“ napísali nám z&nbsp;tlačového odboru. Dodajme, že ak súd platil priemerne okolo 800 eur mesačne za&nbsp;jeden byt, sudcovia do&nbsp;svojich vreciek rozhodne tak hlboko siahnuť nemuseli. Za&nbsp;pridelené nehnuteľnosti totiž platia sumy na&nbsp;úrovni 150 až 200 eur. Otázne je, či na&nbsp;čosi také majú vôbec nárok.

V súvislosti s bytmi zaujala aj ďalšia vec. Najvyšší súd priznal, že jednu z prenajatých nehnuteľností nevie spárovať so žiadnym nájomníkom. Inými slovami, zistilo sa, že súd si prenajímal i byt, o ktorom netuší, kto ho po podpísaní nájomnej zmluvy obýval. „Máme vedomosť, že na byt na Strážnickej ulici nebola uzavretá zmluva so žiadnym sudcom ani zamestnancom. Podrobnosťami, na aké účely sa byt využíval, disponuje výhradne bývalý vedúci Kancelárie NS SR,“ potvrdil&nbsp; Najvyšší súd.

Spomínaný byt sa nachádza v&nbsp;novostavbe, ktorá stojí v&nbsp;tesnej blízkosti bratislavského Justičného paláca. Najvyšší súd si ho prenajímal od&nbsp;jesene 2017 do&nbsp;30. septembra 2019. Mal rozlohu 75 štvorcových metrov a&nbsp;súčasťou nájmu bola pivničná kobka a&nbsp;dve parkovacie miesta. Súd zaň mesačne platil 800 eur. Ďalších 150 eur predstavovali poplatky za&nbsp;služby a&nbsp;energie.

Hoci súd nevie, kto v&nbsp;byte po&nbsp;podpise nájomnej zmluvy býval, podľa našich informácií sa do&nbsp;tejto nehnuteľnosti po&nbsp;rozvode nasťahoval Ivan Solej. „Vzhľadom na&nbsp;to, že zmluvy o&nbsp;prenájme podliehali priamo bývalému vedúcemu Kancelárie NS SR a&nbsp;ten je momentálne po&nbsp;odvolaní z&nbsp;funkcie práceneschopný, túto informáciu nevieme potvrdiť ani vyvrátiť,“ vysvetľuje Najvyšší súd.

Zhrnuté a podčiarknuté, Ivan Solej v roku 2017 zrejme sám sebe prenajal byt, za ktorý Najvyšší súd platil majiteľke takmer tisíc eur mesačne. Keďže na nehnuteľnosť neexistuje zmluva medzi súdom a niektorým jeho zamestnancom, nie je vylúčené, že Solej v byte býval zadarmo! Ako sme spomínali, v súčasnosti je Ivan Solej práceneschopný. Na NS SR stále zastáva funkciu riaditeľa Kancelárie predsedníčky súdu, z ktorej ho nemožno len tak odvolať.&nbsp;

Ivan Solej pochádza z&nbsp;Medzilaboriec, kde je jeho rodina dobre známa. Jeho otec Ivan Solej starší bol v&nbsp;minulosti primátorom mesta. O&nbsp;tento post sa uchádzal aj v&nbsp;minuloročných voľbách do&nbsp;miestnej samosprávy, jeho boj o&nbsp;hlasy voličov sa však skončil neslávne. Obvinili ho z&nbsp;volebnej korupcie.

„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v&nbsp;korupčnej trestnej veci trestne stíhal kandidáta na&nbsp;post primátora mesta Medzilaborce. Za&nbsp;volebnú korupciu bol trestne stíhaný Ing.&nbsp;I. S. Počas predvolebného mítingu v&nbsp;Medzilaborciach poskytoval voličom úplatok po&nbsp;päť eur, aby ho ako kandidáta na&nbsp;post primátora mesta volili. Vec vyšetrovateľ ukončil ešte v&nbsp;januári tohto roku návrhom na&nbsp;podanie obžaloby,“ informoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka a&nbsp;dodal, že v&nbsp;súčasnosti tento prípad pojednáva Špecializovaný trestný súd.

Zaujímavé však je, že korupčný prípad Ivana Soleja staršieho pojednával sudca Michal Truban, ktorého žena Mária pôsobí na&nbsp;Najvyššom súde. Nuž a&nbsp;aj ona patrí medzi sudcov, ktorým Ivan Solej mladší pridelil jeden z&nbsp;prenajatých bytov. Stalo sa tak koncom minulého roka, pričom nehnuteľnosť sa nachádza priamo v&nbsp;historickom centre Bratislavy. Zatiaľ čo Najvyšší súd platí za&nbsp;byt aj s&nbsp;energiami 900 eur mesačne, pani sudkyňa Trubanová súdu vracia smiešnych 200 eur.

Maniere pána úradníka! Plat vyšší ako premiér a byt zadarmo k tomu

Jana Šimíčková

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Maniere pána úradníka! Plat vyšší ako premiér a byt zadarmo k tomu

Jana Šimíčková

Súvisiace články

Kráľovský plat úradníka z Najvyššieho súdu vyráža dych: Ústavní činitelia môžu snívať!

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás