Jeto divácky asi najmenej atraktívny šport. Pravda, ak nie ste na veľkom podujatí a nesledujete prenos z kamier pod vodou na veľkoplošných obrazovkách. Na hladine bazéna sa toho totiž veľa nedeje. Plavci so šnorchlami kukajú pod vodu. Lenže tam dole sa odohráva skutočná akcia. Šesť hráčov proti šiestim, tím sa snaží za každú cenu umiestniť loptu naplnenú slanou vodou do súperovho koša pripevneného o dno v hĺbke minimálne tri a pol metra. Vyzerá to ako wrestlingové zápasy v beztiažovom stave. Hráči musia s plutvami, potápačskými okuliarmi a šnorchlami v pravidelných intervaloch vyplávať nad hladinu, aby sa nadýchli. Podvodné alebo uw ragby je jeden z najšialenejších športov. Máme v ňom svoje zastúpenie. Slovenský tím sa práve pripravuje na svoje prvé majstrovstvá sveta.
Na kolene
Okuliare, šnorchel, plutvy, a šup do vody. Rozplávať sa niekoľkými rýchlymi dĺžkami, dolu pod vodu, potom opäť na hladinu. Na oba konce podvodného ihriska umiestniť ťažké koše. Jeden z tímov má tmavé plavky a čiapky, druhý biele. Inak by pod hladinou neboli schopní rozoznať sa. Základné pravidlá - v bazéne má tím šesť hráčov, na striedačke môže byť ešte maximálne šesť plus traja náhradníci. Zápas trvá dvakrát pätnásť minút čistého času. Gól padne, ak sa niekomu podarí umiestniť loptu do koša súpera. Hmaty, chvaty a držanie súpera sú povolené, no údery a strhávanie výstroja nie. Súperovho hráča môžeš držať, len ak má loptu alebo ju máš ty. Potrebuješ sa nadýchnuť, no nechcú ťa pustiť? Musíš pustiť loptu, len tak sa dostaneš na hladinu. Na dodržiavanie pravidiel dozerajú traja rozhodcovia. Dvaja v potápačskom výstroji pod hladinou, tretí pri bazéne. Hráčom dávajú pokyny gestami a zvukovými signálmi.
Na Slovensko priniesol tento šport Jožo Chyžnaj s partiou plutvových plavcov pred dvadsiatimi siedmimi rokmi. „Mal som osemnásť a prestal som aktívne plávať s monoplutvou. Ale čo budem teraz robiť vo vode? Niekde v Česku som videl hrať uw ragby. Zašli sme za hráčmi toho tímu, ukázali nám pravidlá a začali sme trénovať. Nemali sme žiadnu výbavu, nevedeli sme, ako sa robia koše a lopty. Všetko sme vyrobili na kolene. Jeden z nás bol zručný, pozváral kôš z nejakých rúrok. Bolo nás vtedy asi tridsať, chalani a dievčatá spolu. Hrali sme ligové súťaže v Česku.“
Podvodné ragby je mladý šport. Zápas o loptu pod vodnou hladinou vymyslel člen Nemeckého podvodného klubu v Kolíne Ludwig von Bersuda v roku 1961 ako zaujímavý kondičný doplnok tréningov plutvových plavcov. Pravidlá mal hotové dosť rýchlo. No bolo treba vymyslieť loptu. Vzduchom plnené lopty plávajú k hladine. Podvodná hra potrebovala loptu, ktorá vydrží v bazéne pod vodou. Naplnil teda loptu, ktorú používajú vodní pólisti, slanou vodou.
Prvý oficiálny zápas odohrali tímy z Duisburgu a Mülheimu 4. októbra 1964. Pôvodnú Bersudovu myšlienku trochu pozmenili. V prvom rade odstránili z dna bazéna volejbalovú sieť, ktorá v Bersudových pravidlách ešte figurovala. Takto vylepšený šport oslovil viac tímov. Stretávali sa na vzájomných zápasoch, no to bolo všetko.
Netradičná hra zaujala viac v škandinávskych krajinách. V 70. rokoch sa uw rugby rozšírilo na sever a prišlo aj do Viedne. Zo socialistických krajín zaujalo len v Česku. Od roku 1975 organizovali turnaj v Prahe. A v roku 1980 sa v Nemecku konali prvé majstrovstvá sveta.
Maximálne zlomený prst
Keď pozerám v potápačských okuliaroch pod vodu v bazéne, mám pocit, že táto hra je len pre dobre vytrénovaných potápačov, ktorí sa azda ani nepotrebujú v pravidelných intervaloch nadychovať. „Môže si to prísť vyskúšať ktokoľvek. Nemusí sa vedieť potápať,“ presviedča ma Jožo Chyžnaj. „Je to upokojenie pod vodou, technika. Na výdrž bez nádychu majú emócie veľký vplyv. Ak dokážeš ovládnuť adrenalín, ktorý z krvi odčerpáva kyslík, ide to. Nováčikovia vydržia pod vodou pár sekúnd. Ale len čo sa upokoja, ide to lepšie.“
Ku koncu štyridsaťminútového tréningu vo vode sa vraj ragbisti dostávajú do zvláštneho stavu. Akoby sa už ani nepotrebovali nadýchnuť. „Vznášaš sa v tom veľkom priestore všetkými smermi ako vo vesmíre. Je to krásny pocit. Receptory nútiace do nádychu sú utlmené. To je bežný jav. Preto freediveri vždy trénujú dvaja. Lebo po čase telo prestane cítiť potrebu nadýchnuť sa a ten druhý dáva na teba pozor, aby si neodpadol.“
Takže ak vás pod vodou nechytá panika, môžete ísť na ragby. Hráč ďalej potrebuje rýchlosť, výbušnosť a obratnosť. Tréning dá poriadne zabrať. Je to akčný šport. A nič pre baletky. „My to pritom vôbec nehráme drsne. Na zápasoch je to úplne iný level,“ tvrdí ďalší uw ragbista a nepísaný šéf bratislavského klubu Andrej Skotta. „Tento šport je tvrdý a bolí. Z bazéna vychádzame so škrabancami a s modrinami. No nikdy som nezažil situáciu, žeby sme museli niekoho vyťahovať z vody. Najvážnejšie zranenie bol zlomený prst na ruke.“ Predsa len, vodné prostredie tlmí pohyb a špeciálne mäkké plutvy stlmia kopance. Hráči skôr do seba náhodne narazia, napríklad keď sa niekto rýchlo vynára, no nad ním sa iný vrhne pod vodu.
Doteraz sa tímy nedelili na mužské a ženské. V bazénoch zápolili zmiešané skupiny - a vraj to bolo dobré, mať útok zložený zo silných mužov a obratných žien. Na tohtoročné majstrovstvá sveta federácia podmienky zmenila. Zmiešané tímy už nemôžu štartovať. Zdvihla sa proti tomu vlna odporu. Predsa len, hráčov ragby nie je tak veľa. No nakoniec sa nazbierali tímy aj na ženskú súťaž.
Nemáme bazény
Uw ragbistov nelimituje vek a dokonca ani postava. „Nie som žiadna športová figúra. No keď kopnem plutvami, raz-dva som na druhej strane bazéna. Možno preto, lebo moje nohy musia dennodenne nosiť istú záťaž a v beztiažovom stave pod hladinou im to potom ide skvele,“ uvažuje Andrej Skotta. Práve on je aj akýmsi nemenovaným trénerom bratislavského tímu - hoci oficiálne trénera nemajú a nováčikovi len ukážu, ako na to. Zaučili dokonca aj Rusov. V Moskve trénovala partia potápačov akvatlon, podvodný wrestling - áno, aj taký šport existuje, rovnako ako podhladinový hokej. Dopočuli sa o ragby pod vodou a chceli si ho pridať do tréningu. No neovládali pravidlá a netušili, čo majú robiť. Používali basketbalové lopty naplnené vodou a namiesto košov vtláčali loptu do bazénového rebríka. Tím sa až od Andreja Skottu dozvedel, ako sa uw ragby hrá. V roku 2002 prišli Rusi na prvý medzinárodný zápas do Bratislavy. O rok už hrali na majstrovstvách sveta.
Samozrejme, nejde o nejaký masový šport. Aj keď v Nemecku a v škandinávskych krajinách je celkom rozšírený. „Potápači a plutvoví plavci ho berú ako doplnok kondičného tréningu. Aby ľudia hrali podvodné ragby, musia byť bazény. Keď som cestovával služobne do Nemecka, bral som si so sebou aj plutvy. Takmer v každej dedine bol bazén a uw ragby klub a mohol som si zahrať,“ hovorí Jožo Chyžnaj. Na ragby treba minimálne tri a pol metra hlboký bazén. „V Bratislave sú také tri. Inde na Slovensku neviem, ale trend bol skôr hlboké bazény zabetónovať pre náklady. Vôbec nemáme napríklad skokanské veže na skoky do vody. Tieto športy u nás štát absolútne nepodporuje. A kým nebudú bazény, ľudia nebudú plávať.“
Bratislavskí ragbisti trénujú cez leto vo Viedni. Tam sú hlboké bazény a mesto ich poskytuje klubom uw ragby zadarmo. Niekoľko Slovákov hrá dokonca turnaje s viedenským tímom. Čo sa týka tohtoročných majstrovstiev sveta v Grazi, až tak si neveria. Trénujú raz do týždňa jednu hodinu. A je ich málo. Štartovať budú, ak sa ich nazbiera aspoň deväť. Iné tímy hrajú niekoľkokrát týždenne a majú medzi sebou veľa mladých. „Keď sme boli mladí my, nemohli sme si žiadne majstrovstvá dovoliť. Teraz už dobre zarábame, zaplatiť si ich môžeme, ale nemáme takú kondičku,“ smeje sa Jožo Chyžnaj. Sponzori sa do tohto športu, prirodzene, nehrnú. „No partia ľudí okolo neho je super. Ide nám len o radosť z hry, a to sa mi páči.“
