Tip na článok
Bez peňazí: Matica slovenská si musí požičať ďalších 150-tisíc eur.

Matica slovenská nemá ani na výplaty a chce otvoriť akadémiu hlaholiky

Kontrola NKÚ potvrdila chyby v hospoodárení Matice slovenskej. Napriek tomu, že inštitúcia nemá ani na výplaty zamestnancov a plánuje ďalšiu pôžičku, ohuruje čudnými nápadmi.

Galéria k článku (4 fotografie )
Ján Eštok: Bývalý matičný správca, vpravo, tvrdí, že v Matici sa plytvá peniazmi na zbytočnosti.
Marián Tkáč: Tvrdí, že za porušenia zákona v hospodárení Matice, ktoré odhalila kontrola NKÚ, je zodpovedný bývalý správca Eštok.
Priateľ: Premiér Fico vyčíta kritickým médiám, že matičiarov iba vyrušujú pri budovaní vlastenectva.

Kňaz v Londýne na matičnej výplatnej páske či vyplatenie zálohy za sochu, ktorá ešte nemá ani miesto. To sú len dva príklady výdavkov Matice slovenskej, ktoré jej bývalý správca Ján Eštok považuje za zbytočné plytvanie. Tvrdí, že ani príchod nového predsedu Mariána Tkáča v roku 2010 nevyriešil zlé hospodárenie, a tak sa radšej vzdal funkcie.

Matica slovenská si už musela vziať dve pôžičky v celkovej výške 40-tisíc eur a ďalší, 150-tisícový úver už má predbežne sľúbený v banke. Predseda Marián Tkáč nekomentuje dôvody finančných problémov, ale odmieta obvinenia z plytvania.

Pôžičky na prežitie

Matica slovenská mala začiatkom roka problém vyplatiť mzdy svojim zamestnancom a dodávateľov musela požiadať o trpezlivosť s úhradami faktúr do konca februára. Na účtoch jej chýbajú peniaze, a tak situáciu riešila dvoma pôžičkami po dvadsaťtisíc eur. Jednu si vzala zo svojho Vydavateľstva Matice slovenskej a druhú od podnikateľa Štefana Zadrabaja.

Ten vlastní budovu v Šuranoch, v ktorej sídli Dom Matice slovenskej. Pozemok pod ňou je však matičný, čo vyvoláva vlastnícky zložitú situáciu. Štefan Zadrabaj nechcel pôžičku komentovať, ale vylúčil, že by neskôr mohla byť vyrovnaná práve prostredníctvom pozemku pod jeho budovou.

„Všetky spomínané pôžičky sú bezúročné a bez ručenia,“ potvrdzuje predseda Matice Marián Tkáč. Dodáva, že sú splatné v horizonte dvoch až troch mesiacov a on osobne pomohol Matici sumou dvadsaťtisíc eur. Na otázku, prečo vlastne verejnoprávna inštitúcia má finančné problémy, už neodpovedal.

Ďalšia pôžička

Matica dočasne vykryla výpadok príjmov vďaka nedávnemu podpísaniu zmluvy o štátnej dotácii, ktorá každoročne predstavuje takmer 1,5 milióna eur. Napriek tomu si ide vziať v banke ďalšiu pôžičku, tentoraz až vo výške 150-tisíc eur, čo nám potvrdili dva nezávislé zdroje z Martina. Hospodárenie samotnej Matice je už dlhodobo predmetom verejnej kritiky.

Zmiznutie Národného pokladu takmer za milión eur z čias predchádzajúceho predsedu Jozefa Markuša bolo len vyvrcholením netransparentných finančných operácií v národnej ustanovizni.

Podľa bývalého správcu Jána Eštoka sa praktiky veľmi nezmenili ani po nástupe Mariána Tkáča. „Každý si myslel, že príchodom nového predsedu sa niečo zmení a Matica sa znovu postaví na nohy. Bohužiaľ, nestalo sa tak,“ hovorí Eštok.

Z Matice odišiel, pretože nedokázal svoje výhrady premietnuť do praxe. Hovorí, že „Matica dnes nemá peniaze, pretože ich prešustrovala. Míňali sa na úplne zbytočné veci.“

Chyby v účtovníctve

Porušenie zákona o účtovníctve a verejnom obstarávaní v Matici skonštatoval aj audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) zo začiatku tohto roka. Preveroval obdobie rokov 2011 a 2012, pričom odhalil 36 platieb v sume takmer 25-tisíc eur, ktoré neboli patrične dokladované, ako aj zmluvy a faktúry za viac ako 41-tisíc eur, ktoré Matica zadala priamo, bez výberového konania.

Podľa predsedu Tkáča to boli pochybenia, ktoré neznamenali finančnú ujmu a vznikli za pôsobenia správcu Jána Eštoka. „Zodpovednosť je vyvodená, Eštok už nepracuje v Matici slovenskej a matičiari ho nezvolili ani do volených orgánov,“ hovorí Tkáč.

Eštok zvaľovanie viny na svoju osobu odmieta. Tvrdí, že ako správca nebol štatutárom ani oficiálnym orgánom Matice, a preto zodpovednosť nesie predseda a ostatné matičné orgány podľa stanov.

Plytvanie

Niekoľko matičných výdavkov vyvoláva otázky o ich zmysluplnosti. Napríklad za vyhotovenie súsošia svätého Cyrila, Metoda a Gorazda už jeho autor Anton Gábrik dostal z Matice zálohu desaťtisíc eur.

Dodnes však nie je jasné, kde a či vôbec bude dielo stáť a najmä kto ho zaplatí. Súsošie malo pôvodne byť na bratislavskom Hurbanovom námestí, ale mestskí poslanci ho dvakrát odmietli, pretože sa im nepáčilo jeho stvárnenie, ktoré vraj nezodpovedá „moderným štandardom dnešnej doby“.

Matica navyše stále nevie, odkiaľ zoberie zvyšných 90-tisíc eur na dokončenie diela. „Vec je otvorená, už tretíkrát sme požiadali o príspevok ministerstvo kultúry. Socha v Bratislave stáť bude. Kde? Nechajte sa prekvapiť,“ reagoval Marián Tkáč.

Týždenník Plus 7 DNÍ má v redakcii tiež pracovnú zmluvu, ktorou Matica slovenská v máji 2011 zamestnala v Londýne katolíckeho kňaza Martina Dema ako „kultúrno-osvetového pracovníka“.

Až do konca roka dostával riadnu mesačnú mzdu a jeho pracovnou činnosťou mala byť koordinácia členov oblastného pracoviska Matice slovenskej v Londýne, rozvíjanie nových aktivít a spolupráca s miestnymi organizáciami. Miestom jeho výkonu bola Slovenská katolícka misia v Londýne. „Nechápem, na čo sme platili farára v Londýne,“ hovorí Eštok.

„Možno vo svojich kázňach hovoril niečo pekné o Matici, ale každopádne žiadne oblastné pracovisko tam nevzniklo.“ Predseda Tkáč neodpovedal, aké boli výsledky Martina Dema v Londýne, čo konkrétne pre Maticu zariadil ani koľko členov má londýnske matičné pracovisko.

Obmedzil sa len na stručnú odpoveď, že „Matica mala pôsobisko v Londýne, momentálne nie je funkčné a nikto tam nie je zamestnaný“. Proti predsedovi Mariánovi Tkáčovi rastie v Matici opozícia, ktorá ho obviňuje z rovnakého správania, aké bolo typické pre jeho predchodcu Jozefa Markuša.

Bývalý predseda dozorného výboru Matice Jozef Lukáč už v roku 2012 vyjadril znepokojenie nad riadením Matice, ktoré je vraj autokratické a často nad rámec kompetencií. Tkáč po svojom znovuzvolení na valnom zhromaždení v októbri minulého roku vyhlásil, že útoky proti nemu vedú ľudia, ktorí si chcú zachrániť kožu, keďže sú zrejme namočení v kauze straty Národného pokladu.

Kto sa bude učiť hlaholiku?

Matica slovenská síce nemá peniaze, no hýri osobitými, ba priam svojráznymi nápadmi. Najnovšie plánuje otvoriť akadémiu hlaholiky. „Vyzerá to ako pseudoaktivita, na ktorú sa opäť budú dať čerpať nejaké granty,“ komentoval najnovšiu aktivitu Matice odborník z akademického prostredia.

Matica totiž prišla s nápadom šíriť hlaholskú vzdelanosť. Pod tento kabátik sa schovali kurzy „spoznávania umeleckej i duchovnej krásy hlaholského písma“, ale aj „osvojovanie jazyka našich predkov slovom i písmom“ a „spoznávanie slovenských dejín a pestovanie hrdosti na našu starobylú písomnú kultúru“.

Ako vysvetľuje uznávaný odborník a znalec hlaholiky profesor Pavol Žigo, hlaholika je písmo, ktoré zostavil Konštantín v čase príchodu cyrilometodskej misie na územie Veľkej Moravy. Štúdium hlaholiky je súčasťou štúdia staroslovienčiny, ktorá sa na renomovaných univerzitách vyučuje ako samostatný predmet aj ako súčasť dejín materinského jazyka.

Matičná akadémia hlaholiky síce chce byť hrdá na slovenské dejiny zaznamenané aj v hlaholike, ale, bohužiaľ, v hlaholskom písme sa veľa pamiatok nezachovalo. Navyše, drvivá väčšina sa vôbec netýka slovenských dejín.

Z nášho územia sa zachovali Kyjevské listy. Medzi ostatné hlaholské texty patrí napríklad Zografský kódex, podľa bulharského kláštora Zograf, či Mariánsky kódex z kláštora na gréckej hore Atos. „Hlaholika je úzko špecializovaná záležitosť, jej znalosť je v praxi pre bežného človeka nevyužiteľná. Asi rovnaký efekt by mali kurzy hieroglyfov či runového písma,“ myslí si expert z akademického prostredia.

Signatárka Hlaholskej akadémie Daniela Suchá nám zatiaľ sylaby kurzu ani mená prednášajúcich nevedela spresniť. Fakt je, že napríklad spomínaného experta profesora Žiga, ale ani odborníkov z mimobratislavských katedier nikto z Matice neoslovil. (al)

VIDEO Plus 7 Dní