Uctievajú ho úprimne alebo len chcú zapôsobiť na voličov? Na dlhé desaťročia zmizol Milan Rastislav Štefánik zo slovenských učebníc, aby sa vyše sto rokov po smrti stal dokonalou dekoráciou do kancelárie. Generál, ktorému vďačíme za to, že Slováci nezmizli z mapy Európy, okupuje aj pracovne našich politikov. Podľa renomovanej historičky však súčasníci veľký výber nemajú. „Jeden väčší zločinec ako druhý,“ rekapituluje Katarína Zavacká historické osobnosti slovenskej politiky.
Štefánik, ktorý si zakrýva oči
Maľba Štefánika v slušivej uniforme francúzskeho generála visela v kancelárii slovenského premiéra už za Roberta Fica. Kým šéf Smeru pred ním vítal návštevy, Igor Matovič zašiel s marketingom ďalej. Parťáka Štefánika povolal do služby, najmä keď mal chuť zvestovať čosi národu vo videoforme. Obraz Igora s Milanom sme videli aj minulý týždeň, keď líder OĽaNO dával zbohom premiérskemu fleku. Odvtedy vtipkári stihli „Matovičovho“ Štefánika prekresliť na Fantozziho, predtým ho premaľovali tak, aby si zakrýval oči. Ešte vo februári pritom vtedajší premiér počas oficiálnej návštevy Francúzska neobišiel ani observatórium v meste Meudon, kde Štefánik ako astronóm pôsobil, a k jeho soche položil kvety. „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Myslím si, že tento jeho výrok najlepšie charakterizuje jeho povahu, odhodlanie a charakter. Nezabudnime na to, čo pán Milan Rastislav Štefánik pre Slovensko znamenal,“ vyzýval Matovič našincov.
K Najväčšiemu Slovákovi, ktorým sa M. R. Štefánik stal v ankete RTVS, sa hlásia takmer všetci. Naprieč politickým spektrom. Ako svoj najväčší vzor ho uvádzal bývalý prezidentský kandidát Maroš Šefčovič. Štefánikovu bustu mal v kancelárii dnes už nebohý policajný exriaditeľ Milan Lučanský, napokon dosiahol rovnakú hodnosť ako slávny menovec. Podobnú sochu drží dodnes v pracovni aj národniar Andrej Danko. „No viete, koho tam majú dať? Masaryka nechcú, ani Beneša nie. Vavro Šrobár im ani nenapadne, lebo nevedia, kto to je. A iný nie je. Ostáva jedine Štefánik, reprezentatívny typ, ktorý bol za všetkých totalitných režimov nežiaduci. Komunisti ho nakoniec úplne vymazali a znegovali,“ hodnotí historička Katarína Zavacká novodobú kancelársku kulisu.
Nemyslí si, že by v prípade verejne činných osôb išlo o „prešpekulovanosť“. „Zámerom môže byť podľa mňa len to, že tam nemajú koho dať. Mečiara v kancelárii nemôžu mať, ani Tisa, ani Husáka nie. Jeden väčší zločinec ako druhý, tak si vyberte.“
Otázka je, či by Milan Rastislav s politikmi súčasnosti našiel spoločnú reč. O čom by sa ako Čechoslovák rozprával s národniarmi tejto doby? Objednal by ruskú vakcínu Sputnik V napriek tomu, že Slovákov za svojej éry otáčal západným smerom? Rozumel by si v aktuálnom parlamente viac s konzervatívcami či liberálmi? Porovnávame vraj neporovnateľné, napriek tomu sa dá odpichnúť od jednej povahovej črty generála. „Aby Štefánik zastal na štvrť cesty a nešiel ďalej s vývojom, to je vylúčená vec. Veď to bol človek vedy, ten, kto hľadal stále niečo nové,“ je presvedčená Katarína Zavacká. Napokon sme ju prehovorili na malý experiment, aby sa na súčasné dianie pozrela Štefánikovými očami.
Objednal by Sputnik V?
Hypotetickú debatu Štefánika s Andrejom Dankom si uznávaná historička predstaviť nevie. „To by pre neho nebol partner,“ podotkne. „Viete, oni stále upozorňujú na to, že medzi Štefánikom, Masarykom a Benešom boli veľké nezhody, ale to je klamstvo. Aké nezhody? Že niekto s niečím nesúhlasí, to nie sú nezhody. Mali iné predstavy, ale až tak veľmi sa nelíšili. Veď Štefánikovi prešili Masarykov kabát, aby mal vôbec v čom chodiť po Paríži,“ upozorní. Nakoniec, ani Slovenská národná strana nie je podľa odborníčky pokračovateľom historicky známej Slovenskej národnej strany, ktorá bola luteránska. „Tú v roku 1938 Tiso a spol. zrušili. Pripojili ju k HSĽS a bolo.“
Rozhodne by sa Štefánik ako prozápadne orientovaný muž nepozeral so zasnenými očami smerom na východ. „Najviac o Sovietskom zväze vedeli predovšetkým legionári,“ odkazuje historička na jeho skúsenosti s československými légiami, ktoré organizoval na Sibíri. „Legionári vedeli, čo to je tam za hrôza. A hrôza to teda bola. Vzťah človeka k človeku tam bol krutý aj za cára, aj za komunistov, jeden druhého popravovali akoby nič. Naopak, Štefánik bol prodemokratický a prozápadný. Myslím si, že by Sputnik neobjednal, ale nechcem hovoriť ako Sibyla,“ uvažuje nahlas Zavacká.
Kto bol konzervatívnejší?
Špekulovať môžeme aj o tom, či by Štefánik išiel na konzervatívnej vlne, ktorá v poslednom období zasiahla slovenský parlament. V rodných Košariskách vyrastal na evanjelickej fare, len pár metrov od kostola, no nedá sa povedať, že bol duchovnejšie založený ako Tatíček vlasti. „Masaryka stále označujú za neznaboha, ale ak niekto poznal dôkladne Bibliu, tak to bol práve on. Sčasti bol evanjelik, ale to bol taký americký slobodomyseľný protestantizmus. Aj jeho synovi Janovi, keď zomrel, našli pri posteli Kralickú Bibliu,“ pripomína historička pomery u Masarykovcov.
FOTO Štefánikov v kanceláriách našich politikov v GALÉRII >>
„Štefánik bol evanjelik, ale aký vzťah mal k cirkvi, som sa nikde nedočítala. Asi nepovažoval za dôležité, aby sa tým prezentoval na verejnosti. Pochádzal z rodiny evanjelického farára, čo zohralo úlohu najmä v tom, že sa vzdelával. V evanjelických rodinách sa čítala Biblia, to znamenalo, že všetky deti vedeli čítať a potom odchádzali do zahraničia na štúdium. Katolíci sedeli doma na zadku a aby niečo robili, to im nenapadlo,“ pichne historička na záver do osieho hniezda.
