Vymenovanie Matovičovej vlády sa nezmazateľne zapíše do slovenskej histórie. Nikomu by pred pár mesiacmi nenapadlo, že tváre našich ministrov budú pri slávnostnom akte zahalené rúškami, ale ani to, že premiér si práve v ten deň „trošku dlhšie pospí“a bude meškať. V novej vláde sa ocitol vizážista, „znovuzrodení kresťania“, plukovník obvinený z  vyzradenia utajovaných skutočností aj spolupracovník Smeru a niektoré mená širšej verejnosti veľa nehovoria.

Premiér Igor Matovič však za všetkými ministrami stojí. „Myslím, že sme zložili veľmi dobrý tím,“ vyhlásil.   Stranícke ambície vraj išli bokom a  pri výbere bola na prvom mieste odbornosť a  kompetencie šéfov jednotlivých rezortov. „Budeme vládnuť otvorene a  budeme vždy ľuďom hovoriť úplnú pravdu,“ zdôraznil v Prezidentskom paláci. Ktoré mená najviac prekvapili a s čím sa chcú vo svojich rezortoch popasovať?

Apoštol ministrom zdravotníctva

Krátko po voľbách Igor Matovič priznal, že o  tento rezort sa víťazné strany nebijú. Zdravotníctvo je citlivá oblasť, najviac podrobená kritike, a tak to minister tohto rezortu vždy bude mať ťažké. Nuž a obzvlášť

v  súčasnej kríze spojenej so šírením koronavírusu. Marek Krajčí (45) pôsobil ako tieňový minister zdravotníctva strany OĽaNO, ale jeho prednášky a rozhovory budili dojem, že viac než poslanie lekára ho láka šírenie náboženských myšlienok a produkovanie náboženskej hudby. Život tohto „znovuzrodeného kresťana“sa zmenil po tom, čo „Duch Svätý na mňa zostúpil, keď som sa zabával s kamarátmi na galérii kostola počas bohoslužieb“. Obmedzil prácu detského kardiológa a šíril kresťanské posolstvo.

FOTO z menovania vlády nájdete v GALÉRII >>

Rodina je základ a v duchu tohto presvedčenia je otec piatich detí schopný podrobiť prísnej kritike tých, ktorí nežijú usporiadaným manželským životom. Pred prezidentskými voľbami si podal kandidátku Zuzanu Čaputovú, ktorej vyčítal, že žije s partnerom „na hromádke“.

Rodený Bratislavčan a zakladateľ platformy Kresťania v meste, ktorá v  Bratislave spája rôzne kresťanské a mimovládne organizácie, si za prvoradý cieľ svojho ministerstva kladie riadenú starostlivosť o pacienta: od prevencie cez kvalitnú starostlivosť, doliečenie, rehabilitáciu až po starostlivosť o chronické ochorenia. „Pacient má prechádzať cez vyšetrenia hladko, bez hľadania nemocnice a lekára, termínu ošetrenia, postupu diagnostiky a liečby, aby bolo o neho čo najlepšie postarané,“uvádza vo svojich vyhláseniach Krajčí. Okrem toho plánuje posilniť kompetencie sestier tak, aby mohli samostatne vykonávať preventívne prehliadky a  iné úkony. Za dodržanie preventívnych prehliadok a skríningových vyšetrení by mohli ľudia získať v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vyplatený bonus. 

Vizážista riadi školstvo

Rodák z  Partizánskeho vyštudoval návrhárstvo a  výrobu obuvi, ale aj právo. Branislava Grö­hlinga (45) si    dlhé roky verejnosť pamätala ako vizážistu a  majiteľa siete luxusných kaderníctiev. Pôsobil dokonca v  divadle Nová scéna a  spolupracoval na muzikáli Dracula s Jozefom Bednárikom.  Podnikal, pohyboval sa medzi smotánkou a  po voľbách

v  roku 2016 zasadol do poslaneckej lavice. Už predtým rozbehol projekt duálneho vzdelávania, aby prepojil štúdium na odborných školách s praxou. V parlamente pôsobil ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru NR SR a overovateľ Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Z vizážistu sa stal odborník na školstvo, ale známy je aj svojím aktivizmom. Podporoval Bratislavský dúhový pochod a pridal sa ku kritikom ministerky Ľubice Laššákovej, ktorá  stopla dotácie niektorým LGBT organizáciám.

Poradca župana Juraja Drobu v Bratislavskom samosprávnom kraji teraz na ministerskej stoličke plánuje zmeniť školstvo tak, aby ľudia nekončili  v  zamestnaní či na úrade práce. Vzdelávacie inštitúcie by mali v žiakoch  prebúdzať podnikavého ducha. „Pre mňa je to najmä zjednodušenie života školám, učiteľom, žiakom, študentom a  rodičom,“vysvetľuje.

Bude daň z  luxusu?

Vyfúkol ministerstvo financií Richardovi Sulíkovi, ktorý sa stal prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku a zároveň ministrom hospodárstva. Od svojho liberálneho súpera sa líši predovšetkým konzervatívnym zmýšľaním. Eduard Heger (43) je ďalším „znovuzrodeným kresťanom“v  ministerskom kresle. Politik, ktorý spoznal Boha ako 23-ročný po nečakanej smrti svojho otca, sa dušoval, že v budúcej vláde neprejdú registrované partnerstvá a  podporil by zákon o  ochrane života.

FOTO z menovania vlády nájdete v GALÉRII >>

Vyštudovaný ekonóm je vedúcim pastierskeho tímu Spoločenstva pri Dóme svätého Martina. Po skončení štúdia pracoval ako manažér v rôznych firmách aj ako konzultant na ministerstve obrany, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR. V roku 2016 sa za stranu OĽaNO dostal do parlamentu a bol tieňovým ministrom hospodárstva

a financií. Na novom poste plánuje zastaviť zadlžovanie budúcich generácií, reformu verejných financií, zaviesť licencie pre živnostníkov, znížiť priame dane a, naopak, viac zdaniť luxus pre extrémne bohatých ľudí cez nepriame dane. To by sa však týkalo aj jeho straníckeho šéfa Igora Matoviča.

Spravodlivosť v  rukách ženy

Právnička z Dunajskej Stredy Mária Kolíková (45) počas krátkej vlády Mikuláša Dzurindu nastúpila ako riaditeľka Centra právnej pomoci. O pár mesiacov ju z  postu vyhodil vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin. V roku 2010 a potom v roku 2016 sa na ministerstvo vrátila ako štátna tajomníčka. O pravej ruke ministerky Lucie Žitňanskej sa hovorilo ako o  jej možnej náhradníčke. Také ambície však vtedy nemala.   

Kolíková vstúpila v  roku 2019 do strany bývalého prezidenta Andreja Kisku Za ľudí a  stala sa jej podpredsedníčkou. Na ministerstve pracovala aj po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, čo jej mnohí vyčítali. „Osta­la som ako štátna tajomníčka na pár mesiacov, aby som dala novým projektom pre efektívnu justíciu šancu,“ vysvetlila. Kolegovia túto ráznu ženu vnímajú ako odborníčku aj tvrdú bojovníčku, ktorá vyčistí súdnictvo. „Som pripravená od prvého dňa začať robiť potrebné kroky a opatrenia, aby sme justícii vrátili stratenú dôveru. Na konkrétnych návrhoch už pracujem a verím, že čoskoro vám ich predstavím,“ napísala na svoju sociálnu sieť krátko po zverejnení mien novej vlády.

Policajtom velí vojak

Azda najviac prekvapila nominácia Romana Mikulca na post ministra vnútra. Prvým adeptom na riadenie silového rezortu bol Gábor Grendel, bývalý novinár a hovorca ministerstva v  období, keď mu šéfoval Daniel Lipšic. Nakoniec sa na jeho čelo postavil bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby (VSS) Roman Mikulec (47). V minulosti čelil obvineniu zo zhromažďovania dôverných dokumentov. Tie v júni 2013 zaistila polícia pri prehliadke jeho auta. Nakoniec sa ukázalo, že mikro SD kartu do jeho auta podstrčili ako po­mstu za to, že poukázal na možné tunelovanie majetku vojenskej tajnej služby. Jeho priateľkou bola už vtedy bývalá dôstojníčka vojenských tajných Katarína Svrčeková. Dnes je z nej hovorkyňa SaS.

Mikulec po odchode z VSS pracoval v Slovnafte u vplyvného Oszkára Világiho. „Áno, je to vojak, plukovník, a osobne si myslím, že práve človek, ktorý je mimo ministerstva vnútra, môže priniesť trochu iný pohľad, možno zdravší, a urobiť tam priadok,“ reagoval   Matovič na Mikulcovu adresu. Odvolával sa na ťažké obdobie, ktoré novú vládu čaká, a dodal: „Na poste ministra vnútra potrebujeme človeka, ktorý dokáže zaveliť, dokáže aj Policajný zbor postaviť do pozoru.“   

Sulíkov nadhľad

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí povedie dlhoročný diplomat Ivan Korčok (55). Ide o zaujímavú voľbu, keďže Korčok pôsobil ako  štátny tajomník tohto ministerstva  v práve končiacej smeráckej vláde a SaS mala na post ministra nachystaného zahraničnopolitického experta vlastnej strany Martina Klusa. Richard Sulík však ukázal nadhľad. „Je to slovenská diplomatická špička. Z môjho pohľadu najvhodnejší adept na to, aby zastupoval našu krajinu v zahraničí,“vysvetlil nečakaný, ale rozumný výber.

FOTO z menovania vlády nájdete v GALÉRII >>

Korčok musel kvôli novej funkcii priletieť na Slovensko zo Spojených štátov amerických, kde pôsobil ako veľvyslanec. Pre epidémiu koronavírusu šiel rovno do dvojtýždňovej karantény a  spolu s  ním aj manželka Soňa. Tá je, mimochodom, sestrou manželky Maroša Šefčoviča Heleny, takže eurokomisár a diplomat sú švagrovia.  Na ministerstve zahraničných vecí teraz za Korčoka dočasne „zaskakuje“Sulík.

Ochranár už pred revolúciou

Prekvapením bolo aj obsadenie postu ministra životného prostredia, ktorým sa stala    jedna z  ústredných postáv Nežnej revolúcie. Ján Budaj (68) viedol hnutie VPN do parlamentných volieb 1990, objavilo sa však nešťastné obvinenie zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).

Z  kandidátky vtedy odstúpil, ale o  pár rokov sa opäť začal politicky angažovať a  čiastočne sa vysvetlilo aj jeho meno v evidencii  ŠtB. V spisoch socialistickej tajnej služby bol vedený ako nepriateľská osoba. Po ukončení školy sa pokúsil ujsť na Západ, viackrát bol väznený, istý čas pracoval ako kurič. Dokumenty o jeho údajnej spolupráci s ŠtB sa nenašli.

Budaj sa do politiky vrátil. V komunálnych voľbách 2010 neúspešne kandidoval na post primátora Bratislavy, o šesť rokov sa mu ušla v parlamente poslanecká stolička za stranu OĽaNO. O jeho ochranárskych aktivitách sa vie málo, hoci sa im venoval už v 80. rokoch.  Ako minister chce Budaj pokračovať v boji proti skládkam a proti environmentálnym záťažiam.  Navrhuje, aby sa lesy preniesli pod jeho rezort. 

Mohlo by vás zaujímať: