V pandemickom období, keď sa podnikateľské prostredie rúca, krachuje jedna firma za druhou a tie, ktoré fungujú, hľadajú možnosti, ako z mesiaca na mesiac prežiť, sa každá normálna vláda snaží náročnú situáciu zmysluplne riešiť. Slovensko je aj v tomto smere smutne výnimočné. Nielenže pomoc a kompenzácie do súkromného sektora sú v porovnaní s inými krajinami nízke, meškajú, prípadne neprídu vôbec, navyše sa minister financií Igor Matovič v presvedčení že Slovensko je plné podvodníkov, rozhodol živnostníkom šliapnuť na krk. Ani nie tak tým, ktorí sa pohybujú na hrane zákona alebo za ňou, ale hlavne poctivým, ktorí svoje príjmy priznávajú a zdaňujú. Ak časť jeho revolučnej reformy, s pracovným názvom „férové dane“ prejde schvaľovacím procesom, výsledkom môže podľa odborníkov byť extrémne zníženie počtu samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a ešte menší prínos do štátnej kasy než doteraz.
Kto nám to káže?
„Normálne to tu zabalím! Zahodím kľúče a ani dvere za sebou nezatvorím,“ dušuje sa Ivan, statný muž so šesťdesiatkou na krku, ktorý roky prevádzkuje predajňu s motoristickými potrebami. Vždy sa rád vŕtal v autách a koníček z mladosti pretavil do podnikania. „Žiadne extrémne príjmy som nemal, ale stačilo to na normálny život, cestovanie po zaujímavých krajinách aj štúdium syna v zahraničí. Covid všetko zmenil. Osem mesiacov som bol bez príjmu, akejkoľvek štátnej podpory. Padli úspory a ešte som sa zadlžil.“ Veľkú predajňu musel vymeniť za menšiu, rozlúčiť sa so zamestnancami, ani tak si netrúfa odhadnúť, koľko vydrží. „Teraz pri nulovom príjme mi je jedno, či mám platiť päť alebo päťdesiat percent, no keď som pozeral Matovičovu tlačovku, prišlo mi zle. Človek, ktorý získal titul podvodom, drzo zatajil niekoľko rokov účtovníctva svojej firmy a bez kože na tvári tvrdil, že denne prejazdil na svojom aute 600 kilometrov, nám tu ide kázať o morálke?“
Ivan nás požiadal, aby sme jeho meno nezverejnili. Podobne ako viacero živnostníkov, ktorých sme oslovili. Jedni sa boja pomsty v podobe daňovej kontroly a pripúšťajú, že keby sa niečo na nich chcelo nájsť, tak sa nájde, ďalší nechcú verejne komentovať niečo, čo možno bude vo finále vyzerať celkom inak. Stavbár z malého mesta na západe Slovenska patrí do prvej kategórie. Keď pred dvadsiatimi rokmi prišiel o prácu, začal chodiť na fušky do Rakúska. Staval, búral, s Poliakmi a so Srbmi renovoval staré byty v centre Viedne. Načierno. Postupne sa okolo neho pozbierala partia a spoločne sa pustili do podnikania na Slovensku. Tentoraz už oficiálne. Aj keď nám pod podmienkou anonymity priznáva, že spočiatku štátu priznávali len to, čo museli. „Mám však pocit, že v tejto krajine stavia skoro každý. Záujem bol taký veľký, že aj cez zimu sme robili šesť dní v týždni. Takže sme celé účtovníctvo posunuli externej firme a dnes už robíme všetko podľa litery zákona. Keby som vedel, ako to dopadne, zostanem pri starej praxi. Tento štát totiž poctivých evidentne trestá."
Hodená kosť
S podobnými názormi sa stretávame aj u ďalších malých podnikateľov, ktorých oslovíme naživo, v online diskusii či na živnostnícko-podnikateľskom fóre. „Ľudia štátu odvádzajú pomaly švajčiarske dane, ale dostávajú servis na úrovni africkej krajiny. No a výsledkom je táto nezmyselná daňová revolúcia,“ zaznievajú ich rozhorčené hlasy. „Samozrejme, najjednoduchšie je vyvolať závisť voči živnostníkom a predhodiť ich davu, ktorý sa poteší, že niekto padol do rovnakej daňovej žumpy ako oni!“
„Ak máš na dvore dvoch psov, z ktorých jeden hladuje a druhý má stále plnú misku, normálne je, že im jedlo rozdelíš. Igor si plnú misu zoberie a nechá hladovať oboch.“
„Chcete môj názor na reformu? Po skončení možnosti poberania príspevkov z projektu Prvá pomoc ukončím živnosť na Slovensku a v plnom rozsahu ju presuniem k západným bratom.“
O odchode za hranice uvažuje i konzultantka pre strategickú komunikáciu na sociálnych sieťach Tamara Rogožníková Gončarova. SZČO sa stala pred pätnástimi rokmi, počas doktorandského štúdia. Na prácu prekladateľov či vyučovanie jazykov boli totiž uprednostňovaní mladí živnostníci. „Človek si časom zvykne na neustálu neistotu, nepozerá na odpracované hodiny, záleží len na výsledku. Zvolila som ,paušál‘, pretože v súčasnosti pri poskytovaní marketingového poradenstva malým podnikom sa moje výdavky nedajú kvantifikovať iba bločkami. Je v tom dlhá príprava, štúdium podkladov, hľadanie riešení. Vyhovuje mi to, hoci poznám riziká. Pri kríze v tomto odvetví prvá ostávam bez príjmu, ak ochoriem, prácu za mňa nepotiahne nikto iný. Niektoré faktúry nedostanem zaplatené a vymáhanie je náročné. Ak navyše po likvidačných lockdownoch príde namiesto pomoci a stabilizácie podnikateľského prostredia úder v podobe vyšších platieb na odvodoch a daniach, budem nútená preniesť živnosť do inej krajiny, zmeniť formát činnosti, prípadne skončím nezamestnaná. Ako matka dvoch malých detí, ktoré sú pre pandemickú situáciu prakticky neustále doma, si zamestnanie ani na polovičný úväzok nemôžem dovoliť.“
Dodáva, že živnostníci a malí podnikatelia sú súčasťou vymierajúcej strednej vrstvy, čo predznamenáva ťažké časy pre slobodné podnikanie na Slovensku.
Optimalizovať alebo zutekať?
Medzi tých, ktorých by plánované zmeny zasiahli, patrí aj poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska a prezidentka účtovnej asociácie Jaroslava Lukačovičová. „Nepáči sa mi, že minister financií živnostníkov vykresľuje ako podvodníkov, ktorí zakrývajú závislú činnosť alebo zneužívajú systém,“ reaguje na naše otázky. „Snaží sa ich za každú cenu zrovnať so zamestnancami, neberúc do úvahy okrem daňovo-odvodového zaťaženia ďalšie významné faktory. Či už je to ručenie celým majetkom, zháňanie práce, čakanie na úhrady faktúr, žiadne príspevky na stravné, platené dni voľna, dovolenky.“ Po sedemnástich rokoch praxe konštatuje, že podnikanie v súčasnosti na Slovensku naozaj nie je výhra. „Napríklad v Českej republike môžu živnostníci s príjmom do milión korún využiť paušálnu daň asi 218 eur mesačne, ktorá zahŕňa aj odvody. V porovnaní s minimálnymi odvodmi u nás to majú neporovnateľne lepšie. Navyše tam to môžu vyrovnať jednou platbou. V prípade niektorých profesií si môžu uplatniť vyššie paušálne výdavky. V Rakúsku je zase oveľa vyššia suma, do ktorej živnostník nemusí platiť daň, čo je niečo ako nezdaniteľná časť základu dane. Náš minister financií, naopak, navrhuje odpočítateľnú položku a paušálne výdavky zrušiť úplne.“
Aby sa stal návrh daňovej revolúcie realitou, budú podľa Jaroslavy Lukačovičovej potrebné mnohé legislatívne zmeny a budovanie alebo zjednotenie informačných systémov jednotlivých inštitúcií. Taká veľká zmena potrvá minimálne jedno volebné obdobie, pričom vo výsledku vidí jediné pozitívum - spojenie odvodov a daní do jednej platby. Predpokladá, že ak návrh v prezentovanej podobe prejde, živnostníci sa rozdelia na tri skupiny. „Prvá bude fungovať tak ako doteraz, no zároveň sa bude snažiť optimalizovať základ dane. Druhá prejde do inej formy podnikania a tretia, najmenej početná, sa môže presunúť do iných krajín.“
Ohrozená zamestnanosť
Za kľúčovú slabinu návrhu pokladá Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz fakt, že minister vníma živnostníkov ako prezlečených zamestnancov. „To nie je pravda, hoci to tak navonok môže vyzerať,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ. „Rozdiel je v tom, že pracujú s obchodným rizikom, manažujú si množstvo a náplň pracovného času, budujú si značku, do nemalej miery sa vzdávajú výhod sociálneho systému. Preto je pri reforme zásadnou otázkou, či chceme ekonomiku s viac zamestnancami alebo viac podnikateľmi. Pripomeniem citát z volebného programu OĽaNO: Živnostník nemá živiť štát. Naopak, štát si má vážiť, že živnostník živí seba a svoju rodinu.“ Odmieta tvrdenie, že súčasný systém je zneužívaný. „Zhruba 320-tisíc produktívnych ľudí jednoducho nepovažuje zamestnanecký vzťah za ideálny. Je to legitímne a legálne rozhodnutie. V roku 2008 ich bolo asi 400-tisíc a ich klesajúci počet hovorí jasnou rečou.“
Aj on porovnáva situáciu so zahraničím. „Pri paušálnom systéme s tržbami do 33-tisíc eur zaplatí Čech 2 600 a Maďar necelých 1 700 eur ročne. Bez ohľadu na zisk. Slovenský živnostník s tržbami 30-tisíc eur aj v ideálnom prípade zaplatí teraz 3 843 eur, a ak by prešiel Matovičov návrh, bolo by to až 8 700 eur. Je namieste otázka, koľkí by za týchto podmienok, prežili.“ Zároveň pripomína fakt, že živnostníci zamestnávajú státisíce ľudí, takže ich krach by ohrozil množstvo pracovných miest.
Peniaze na darčeky
„Ak kombinácia pandémie a vyšších daní zdecimuje živnostníkov, spoločnosť príde o celú generáciu drobných podnikateľov, z ktorých by časom mohli vyrásť veľké firmy,“ myslí si Vlachynský, ktorý by namiesto plánov ministra financií uvítal skôr reformu štátnych výdavkov. „Napriek dekáde rastu daňovo odvodových výnosov máme za posledné dva roky celkový deficit 12 miliárd eur. Čokoľvek sa vyberie navyše, to sa obratom minie na darčeky voličom,“ uzatvára.
Predsedovi združenia účtovníkov Slovenska Martinovi Tužinskému sa zase nepáči hádzanie všetkých živnostníkov do jedného vreca. Riešením by podľa neho skôr bolo odstránenie systému pseudoživnostníkov - teda ľudí, ktorí vykonávajú činnosť zamestnancov ako papieroví podnikatelia. „Celá zmena je zameraná na odstránenie podvodníkov, no doplatia na ňu tí čestní. Reforma totiž nevyrieši, do akej miery budú fyzické osoby priznávať príjmy.“ Podľa neho môže viesť k obchádzaniu systému - hlavne k prechodu na jednoosobové eseročky. „Podnikatelia si budú vyplácať jednoeurovú odmenu konateľa, pritom budú plne zdravotne poistení a štát možno v konečnom dôsledku získa ešte menej ako doteraz.“
Obrovský nepomer
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti vidí problematiku celkom inak a myslí si, že návrh Igora Matoviča by mohol mať pozitívny efekt. Znechucuje ho už samotný fakt, že inšpektoráty práce vôbec neriešia zhruba stotisíc ľudí, ktorí síce vykonávajú závislú činnosť ako zamestnanci, ale so statusom SZČO. Pritom ide o porušenie zákona.
Priznáva, že živnostníci dobrovoľne aj nedobrovoľne prichádzajú o ochranu a výhody štandardných zamestnancov, do čoho ich tlačia predovšetkým nižšie dane a odvody, no v súčasnosti je ten nepomer extrémny. „Porovnajme si napríklad živnostníka asistenta poslanca NR SR a zamestnanca asistenta generálneho riaditeľa v nejakej firme. Obaja majú rovnakú pracovnú náplň i reálne výdavky, ale rozdiel v ich zaplatených daniach a odvodoch je markantný. Pri mzdových nákladoch 1 350 eur odvedie asistent poslanca o 56 percent menej ako zamestnanec, pri 2 700 eurách až o 68 percent menej. Zdá sa mi veľmi neférové, že niekto platí tretinové dane len podľa toho, aký papier podpíše, že nadpriemerne platený IT špecialista s príjmom dvetisíc eur odvádza rovnaké peniaze ako zamestnanec s minimálnou mzdou.“
Tvrdí, že jednou z príčin priepastných rozdielov sú takzvané paušálne výdavky, no v prípade malých podnikateľov a živnostníkov na ne nie je dôvod. „Prácnosť evidencie je nadhodnotená. Podnikateľ len dáva bločky do škatule a na konci roka ich za pol dňa zráta. Samozrejme, paušálne výdavky existujú aj v iných krajinách, ale sú nízke. Napríklad v Maďarsku predstavujú desať percent z príjmov, v Nemecku do tisíc eur. U nás sa odtrhli z reťaze a vyhnali ich na šesťdesiat percent alebo maximálne 20-tisíc eur. Keď to spojíme s prelievaním výnosov a nákladov medzi živnosťou a vlastnou eseročkou, máme živnú pôdu pre daňové raje aj na Slovensku.“
Viac FOTO v GALÉRII ►►►
Práve vďaka navrhovanej reforme podľa Páleníka zmizne primárna motivácia prechodu zamestnancov na živnosť. Očakáva, že daňové priznania budú kratšie a prehľadnejšie. „Reforme však chýba vynucovanie zákonov, kontrola zneužívania nútených živností a s tým spojená penalizácia zamestnávateľov. Odbory by mali v kolektívnych zmluvách minimálne dohodnúť limity počtu dohodárov, agentúrnych zamestnancov a živnostníkov na vybraných pracoviskách. Okrem iného by nebolo od veci pritlačiť na profesionálnych športovcov, ktorí sa tvária ako podnikatelia a v čase najvyšších príjmov platia do Sociálnej poisťovne najmenej.“
