venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Aká je vaša vízia Bratislavy ako mesta?

Predstavujem si Bratislavu, ako mesto, v ktorom vidíme seniorov a deti. Deti hovoria, o tom že ulica je bezpečná a autá sú držané pod kontrolou. Keď vidíme seniorov, je nám jasné, že sme v meste, ktoré svojim slabším občanom a občanom v núdzi podáva pomocnú ruku. Predstavujem si Bratislavu ako mesto, v ktorom sa ľudia k sebe správajú slušnejšie. Je to mesto, v ktorom nie je žiadna ulica bez zelene a je to mesto, ktoré má pod kontrolou svoj územný rozvoj.

Aké sú vaše plusy a mínusy ako človeka a ako manažéra podľa vás samého?

Jeden z rozdielov medzi mnou a ostatnými kandidátmi je, že som z novej generácie. Žiadnemu z politikov nie som ničím zaviazaný, netykám si s Kočnerom ani nemám apartmán na Donovaloch. &nbsp;Myslím si, že už dozrel čas na to, aby na Slovensku dostali zodpovednosť slušní ľudia s dobrým plánom. Veľa pracujem, do všetkého idem naplno, mám víziu a plán, ale veľmi dbám aj na detail. Viem počúvať iný názor a nechám si poradiť. Dokážem ľudí spájať. Nebojím sa pustiť do veľkých vecí. A z tých mínusov? Som možno netrpezlivý, nemám rád, keď sa veci robia pomaly.

V čom vidíte riešenie dopravnej situácie hlavného mesta? Cesty sú upchaté, čo s tým? Nie je kde parkovať. Napríklad o výstavbe záchytných parkovísk sa hovorí celé roky a nič.

Je zaujímavé, &nbsp;že aj vo volebnej kampani pred 4 rokmi bola doprava hlavná téma. Odvtedy sa veľa nezmenilo. Ktokoľvek vyhrá voľby, musí sa od prvého dňa začať zaoberať katastrofálnou dopravnou situáciou. Pre nás je dôležité znížiť počet áut denne dochádzajúcich do Bratislavy. Zatraktívniť MHD, aby sa stala pre viac ľudí vhodná a efektívna voľba. Aby sa to stalo realitou, musia sa ľudia hromadnou dopravou, najmä počas špičky, dopraviť rýchlejšie do cieľa ako autom. MHD tiež musí byť čistá, bezpečná, jazdiaca častejšie a musí v nej fungovať napríklad taká základná vec, ako že sa v lete chladí a v zime kúri. Zastávky a prestupné stanice musí byť bezbariérové a logické. Spomeňte si napríklad na prestupný uzol na Račianskom mýte, kde ľudia čakajúci na MHD vypadávajú z úzkeho ostrovčeka na cestu. Aby boli električky rýchlejšie, musia mať preferenciu na križovatkách. Autobusy musia mať maximálny počet bus pruhov. A na to, aby to celé fungovalo je nutné zaviesť parkovaciu politiku, ktorá spraví vstup do mesta autom pre mimobratislavčanov najmenej výhodnou možnosťou. Na to treba vybudovať aj tie legendárne záchytné parkoviská, o ktorých sa hovorí už minimálne tretie volebné obdobie. Mohol by som takto rozprávať ďalej, ale základ je, že dopravu nevyrieši jedno veľké riesenie. Je to súbor opatrení, ktoré treba začať realizovať súbežne. Aj to je dôvod, prečo mám svoj odborný tím, aby sme mohli začať hneď od prvého dňa pracovať na komplexe opatrení.

Nechcem nič nové spoplatňovať, chcem len do úspešného konca doviesť to, čo už je schválené. Dnes je zastupiteľstvom schválená suma 20 až 100 eur za rezidenčnú kartu. Konkrétnu výšku si určia mestské časti a budú o tom rozhodovať ich poslanci. Neexistuje mesto na svete, kde je parkovacia politika úplne zadarmo. Ak by mal každý rezidenčnú kartu zadarmo, bola by to v podstate tá istá situácia ako teraz. Parkovacia politika ale neznamená plošné spoplatnenie ľudí, týka sa len zón, kde je problém zaparkovať a len časov, v ktorých tento problém pretrváva. Týka so to šetiny až pätiny všetkých majiteľov bratislavských áut. Chcel by som, aby ustúpil predvolebný populizmus, že existuje svet v ktorom majú všetci všetko zadarmo a ešte aj všetci bez problémov zaparkuju. Štúdia z Dieseldorfu napr. ukazuje, že až 12% zo všetkých jázd v centre je hľadanie parkovacieho miesta a v Bratislave to tiež nebude inak. Regulované parkovanie znižuje problém s dopravou. Funguje to napríklad vo Viedni, kde klesol počet áut a to potom znamená, že ľudia môžu rýchlejšie a plynulejšie jazdiť po meste.

Myslíte si, že by pomohla MHD zadarmo pre Bratislavčanov?

Štúdie hovoria o tom, že ľudia nepresadnú do MHD iba preto že je zadarmo. Oveľa dôležitejšie je, aby bola čistá, rýchla a jazdila na čas. Ľudia do nej presadnú vtedy, ak sa do svojho cieľa dostanú rýchlejšie s MHD &nbsp;ako autom. Zmerali sme aj v prieskume, že problémom MHD nieje cena lístka. Som rád, že toto dnes už nie je téma, s ktorou by niekto išiel do kampane. Inak, prvý, kto s ňou kandidoval, bol pred pár rokmi Kočner.

Mesto sa neustále zahusťuje, všade pribúdajú nové stavby, developeri stavajú na každej voľnej ploche, čo si o tom myslíte? Je cestou zahusťovanie či naopak rozširovanie mesta?

Dnes určujú rozvoj mesta developeri. Využívajú to, že mesto je slabé, nekoncepčné a má malé sebavedomie. Tento vzťah sa musí obrátiť. Musí to byť mesto, ktoré určí ako sa môže podnikať v meste s metrami štvorcovými a ako sa má mesto rozvíjať. My máme pripravené prísne a férové pravidlá pre developerov. Také, aby ľudia mali možnosť kúpiť si byty, ale zároveň, aby nebolo mesto zahusťované šialeným tempom, ktoré nemá pod kontrolou. Sme presvedčení, že takzvané dopravno kapacitné štúdie musí riešiť samo mesto. Dnes si tieto dôležité ukazovatele toho, či v okolí nových stavieb nebude taká hustá doprava, že ľudia tam už nebudú vedieť žiť, robia developeri sami. A tie “zázrakom” vždy vyydú pozitívne. Tieto štúdie podľa nás musí robiť mesto. V našom pláne to má byť Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý prevezme dôležité kompetencie v oblasti strategického plánovania rozvoja mesta. Dnes má napr. hlavná architektka k dispozícii len 7 pozícii zamestnancov. To je strašne málo. Bratislava potrebuje v tomto ohľade oveľa silnejšiu inštitúciu. Mesto má spolupracovať s mestskými časťami na tom, aby sa robili územné plány zón. Veľká 8-ročná ambícia je však urobiť nový územný plán.

Nedávno prišiel o život Henry, ďalší chlapec bol tiež zbitý, bitky sú skratka v centre bežná vec. Čo s tým chcete urobiť?

Bezpečnosť v Bratislave je obrovský problém je to jednou z mojich prvoradých tém. Chcem, aby sa z Bratislavy stalo bezpečná mesto. Predstavte si, že v lete asi tri týždne nefungovala v centre ani jedna kamera mestskej polície. To je vážny problém a je potrebné tiež povedať, že mestská polícia je poddimenzovaná. Musíme jej dať väčší rozpočet, aby sa to zmenilo. Dnes je v noci v centre jedna dvojčlenná hliadka mestskej polície a to je veľmi málo. Napríklad Obchodná ulica je zóna, ktorej sa Bratislavčania vo večerných hodinách radšej vyhnú. To, že tam boli pomaly každý víkend bitky, všetci vedeli. Museli sme čakať, až kým tam niekto zomrie? Veď to nebola žiadna novinka, každý kto v tomto meste žije, vie, že na Obchodnej ulici a na Kollárovom námestí sú v piatok a v sobotu večer bitky. My navrhujeme tri piliere riešení. Represívne hovoria o aktívnej prítomnosti hliadok mestskej a štátnej polície na problémových miestach. Preventívnym opatrením bude komunitné pôsobenie mestskej polície. Potrebujeme, aby mestskými policajtmi boli ľudia, ktorí majú proklientský prístup, chcú konsenzus a spolupracujú aj s prevádzkovateľmi podnikov. Technickým riešením je zlepšiť osvetlenie ulíc, viac moderných kamier &nbsp;a celkovo zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Lebo aj ich podoba ovplyvňuje to, ako sa k sebe ľudia správajú.

Mesto láka prevažne britských turistov, ktorí sa sem prichádzajú opiť, ako chcete prilákať turistov, ktorí budú míňať peniaze inak?

Vlani získala Bratislava z hotelovej dane 3 154 000 eur. Musíme sa viac snažiť, aby Bratislava prestala byť cieľom lacnej turistiky. Musíme urobiť maximum pre to, aby tu turisti chceli aj prespať a minúť peniaze aj nejak inak, ako v okolí Hlavného námestia a na pešej zóne. Máme Karpaty, máme celú vinársku oblasť, máme krásne okolie hlavného mesta. No mám pocit, že tento potenciál je nevyužitý. Taktiež, keď hovoríme o turizme, uvažovali sme o jednej akcii, ktorá by raz do roka pritiahla turistov z celej Európy do Bratislavy. Vieme, že Bratislava bola v minulosti hlavným mestom uhorského kráľovstva a bolo tu korunovaných 11 kráľov a 8 ich manželiek. Dnes máme pritom dvoje korunovačné slávnosti, keďže organizátori sa nepohodli s mestom. Nemohli by byť Korunovačné slávností obrovská slávnosť pre celý región?

Hlavne mesto- tisícky “dočasných” obyvateľov bez trvalého či prechodného pobytu pripravujú mesto o milióny z podielovej dane. Čo s tým urobiť?

Myslím si, že treba urobiť všetko preto, aby Bratislavčania zažili spravodlivosť aj pri financovaní mesta. Naše mesto potrebuje peniaze a nie je to žiadna novinka. Hovorí sa o tom roky, niekto by chcel zmeniť koeficient prepočtu podielových daní, niekto zvýšiť počet ľudí prihlásených na trvalý pobyt, niekto zmeniť štatistiku obyvateľov. My prichádzame s reálnym riešením. Pripravili sme zákon do parlamentu. Umožní približne 130-tisícom ľuďom, ktorí v Bratislave reálne žijú a využívajú infraštruktúru, vybrať si ju ako svoju daňovú rezidenciu, Jednoducho by si vybrali, že tu chcú platiť dane. Stačilo by im jedno potvrdenie, nájomná zmluva alebo to, že tu majú prácu alebo lekára a mohli by sem presmerovať svoje dane. Pre Bratislava by daňová rezidencia znamenala to, že by sa do počtu obyvateľov na podielové dane zarátavali aj ľudia, ktorí tu majú daňovú rezidenciu.

Amsterdam, ale aj ďalšie metropoly v EÚ majú “nočných starostov”, ktorí majú na starosti nočné mesto- od zábavy až po obslužné činnosti. Bude ho mať aj Bratislava?

Áno, máme to aj vo volebnom programe, aj v pláne Bratislava, ktorý som dva roky písal so 76 odborníkmi. Je tiež dôležité, aby sa dozeralo na nočný kľud a na ticho. Aby existoval niekto, kto sprostredkuje komunikáciu medzi tou skupinou ľudí, ktorá sa chce predovšetkým v meste baviť a tou skupinou, ktorá tam býva a chce mať hlavne kľud.

Chcete budovať nové električkové trate? Ak áno, koľko a ktorými smermi?

Najdôležitejšie je dobudovať trať na koniec Petržalky. Mám malé výhrady k jej trasovaniu, ide presne v trase metra, to však malo ísť pod zemou a ona ide nad zemou. Bolo by dobré v malej miere zmeniť trasovanie, napríklad postaviť trať bližšie k nákupným centrám, čo sa ale neudialo. A to môže byť problém, práve tých niekoľko sto metrov, pre ktoré si ľudia nevyberú MHD. &nbsp;Ale okolo trasy vzniká skvelý 6-kilometrový koridor, ktorého pozemky budú v rukách mesta. A to je pre mesto aj veľká ekonomická príležitosť. Určite zmodernizujem karloveskú, vajnorskú a ružinovskú radiálu. Tiež chceme predĺžiť trať v Dúbravke k Borom, v Ružinove k železničnej stanici a takisto je pre nás dôležitá trať od Nív do Podunajských Biskupíc.

V hlavnom meste vyrastajú celé nové štvrte, no cesty nie sú nafukovacie. Ako by ste to riešili, aby doprava neskolabovala s developermi?

Máme na to jedno konkrétne opatrenie a to spoplatniť zmeny územného plánu. &nbsp;Zoberme si, ako prípad napríklad Slnečnice. Človek si tam kúpi byt a má pocit, že ako o Bratislavčana o neho má byť postarané rovnako ako o iných, Že má mať napríklad v dostupnej vzdialenosti mestskú hromadnú dopravu. Čo sa udialo predtým, ako developer získal ten pozemok? Bolo to pole. On cez zmeny a doplnky územného plánu zmenil pole na stavebný pozemok a zarobil na tom veľké peniaze. To je jedno, či sú to Slnečnice, to je princíp. My navrhujeme, aby z toho rozdielu, kedy z pozemku, ktorý má hodnotu X sa zrazu zhodnotí na 100 krát X, zaplatil mestu poplatok. A ten aby mesto použilo na to, aby vybudovalo infraštruktúru, ktorú developer neurobil, napríklad električkovú trať. To je podľa mňa nesmierne dôležité. Pretože, ak nebudú mať prístup k MHD, budú chodiť do mesta iba autami.

Matúš Vallo: Víťaz volieb musí hneď riešiť katastrofálnu dopravu v Bratislave

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Jozef Banáš: Viktor sa živí tým, čo vie robiť 99 percent Slovákov

Filip Sulík pre PLUS7DNÍ: Nechápem, ako Slováci fungujú z 1500 eur mesačne

Výber pre vás

Matúš Vallo: Víťaz volieb musí hneď riešiť katastrofálnu dopravu v Bratislave

Súvisiace články

Vašo Mika: Mesto musí mať sebavedomie voči developerom

Ivo Nesrovnal: Chcem dokončiť, čo som začal

Boj o Bratislavu: Aké majú riešenia Nesrovnal, Mika a Vallo?

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Jozef Banáš: Viktor sa živí tým, čo vie robiť 99 percent Slovákov

Filip Sulík pre PLUS7DNÍ: Nechápem, ako Slováci fungujú z 1500 eur mesačne

Výber pre vás