Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský požiadal Slovensko o poskytnutie našich stíhačiek MiG-29. Tie sú už nejaký čas uzemnené a naša krajina ich plánovala nahradiť inými už minimálne od roku 2015. Objavila sa však otázka, či vláda, ktorá je vládnutím len poverená, môže rozhodovať o takzvaných zásadných otázkach zahraničnej politiky. Podľa zmeny ústavy z roku 2011 na to právomoc nemá. Eduard Heger tak stojí pred ťažkým rozhodnutím. Na názor, či sa situácia dá vyriešiť a ako, sme sa pýtali odborníka na ústavné právo a bývalého predsedu ústavného súdu JÁNA MAZÁKA.
Požiadal vás niekto z vlády o vaše stanovisko ako odborníka na ústavné právo?
Nie, z vlády ma nikto neoslovil. V odvetví ústavného práva je viacero skvelých odborníkov, ktorí majú aj medzinárodné renomé, takže vláda by nemala mať ťažkosť s výberom vhodného poradcu.
Aký je váš názor na posunutie MiGov Ukrajine?
Živnú pôdu pre dnešné otázniky a problémy vytvorila novela ústavy z roku 2011. Odobrala poverenej vláde právo rozhodovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky. Pri všetkej úcte k ústavodarcovi citovaná zmena nášho základného zákona rozkolísala celý inštitucionálny systém a zdeformovala postavenie vlády. Ktorá či má dôveru národnej rady alebo je poverená, prípadne úradnícka, je vždy vládou, ktorá je plne zodpovedná za riadny chod štátu, doma i v zahraničí.
Je odoslanie stíhačiek podľa vás zásadnou otázkou zahraničnej politiky?
Pomôžem si jediným uznesením Ústavného súdu, v ktorom je uvedené, že nominácia kandidáta na Európsky súd pre ľudské práva patrí k zásadným otázkam zahraničnej politiky. Ak jednoduchá nominácia osoby na medzinárodný súd je zásadná otázka, tak dodávka zbraní, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú plne funkčné, musí byť zaradené medzi zásadné otázky zahraničnej politiky.
Takže rozhodovanie vlády vyzerá na prvý pohľad bezproblémové. Vláda nemôže poslať Migy ukrajinskej armáde. Ale nie je tomu úplne tak. Usudzujem, že existuje riešenie.
Aké riešenie?
Vláda by mohla rozhodnúť o dodávke Migov a súčasne podať návrh na konanie o súlade právnych predpisov. V tom by na Ústavnom súde napadla ústavný zákon č. 356/2011 Z.z. pre jeho nesúlad s princípom právneho štátu. Pre obmedzenie vlády prijímať rozhodnutia, ktorými sa plnia medzinárodné záväzky v presne vymedzených medzinárodných zmluvách, ako aj pre deformovanie inštitucionálneho systému. Skrátka, pre narušenie materiálneho jadra ústavy. Súčasne by vláda navrhla dočasné pozastavenie účinnosti tejto ústavnej normy, ktorá bráni poverenej vláde rozhodovať zásadné otázky zahraničnej politiky, lebo hrozia vážne nenapraviteľné následky. O návrhu ústavný súd musí rozhodnúť bez zbytočného odkladu. Po kladnom rozhodnutí ústavného súdu zostane len jediné. Vykonať uznesenie vlády o dodávke Migov.
Ale podľa ústavy nemá ústavný súd rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou?
Viem. Zúženie právomoci ústavného súdu sa podľa môjho názoru neuplatní v prípade, ak napadnutý ústavný zákon negatívne zasahuje do materiálneho jadra ústavy. Som si vedomý aj toho, že ústavný súd návrhom vlády nemusí vyhovieť. Ak sa však chceme v konkrétnej veci dodávky Migov na Ukrajinu vyhnúť dôsledkom nevydarenej novely ústavy z roku 2011 tak nevidím inú schodnú cestu.
