Po dlhšej pauze sa opäť objavil na scéne. A zase vyvolal rozruch. O Milanovi Bališovi, známom bratislavskom podnikateľovi a kedysi blízkom človeku expremiéra a predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara, bolo už zopár rôčkov pomerne ticho.

Jeho meno sa pripomenulo nanajvýš v čase, keď súdy vyriekli ďalší verdikt v pozemkovej kauze, ktorá v roku 2007 otriasla prvou vládou Roberta Fica. Bališovej firme GVM sa vtedy cez nominantov ĽS-HZDS podarilo vo Veľkom Slavkove získať viac ako milión štvorcových metrov pôdy zhruba za 430-tisíc eur, hoci jej skutočná hodnota sa podľa odhadov šplhala takmer k piatim miliónom eur.

Zdá sa však, že podnikateľ ani rokmi neprišiel o dobrý nos na nehnuteľnosti. Pred niekoľkými mesiacmi sa totiž za vskutku zvláštnych okolností dostal k budove a pozemkom v Bratislave. Kedysi patrili štátu, konkrétne ministerstvu hospodárstva, a ich trhová cena môže byť milión eur.

Firma Milana Bališa však za ne zaplatila 150-tisíc, teda sumu, za akú by v hlavnom meste kúpil možno trojizbový byt v Petržalke.

Prioritný majetok

Milan Bališ získal vlani v máji pozemok s rozlohou 1 120 štvorcových metrov a na ňom stojacu budovu s výmerou 828 štvorcových metrov. Nachádzajú sa na Nobelovej ulici v bratislavskej časti Nové Mesto. V roku 2004 tento súbor nehnuteľností posunulo ministerstvo hospodárstva ako svoj vklad do vznikajúcej neziskovej organizácie Európska vzdelávacia akadémia.

Išlo v podstate o transformáciu dovtedy existujúcej štátnej príspevkovej organizácie Inštitút zahraničného obchodu a vzdelávania. Nová neziskovka mala poskytovať verejnoprospešné služby v oblasti školení a rekvalifikačných kurzov rôzneho charakteru.

Aby však v budúcnosti nebolo možné nakladať s majetkom, ktorý do neziskovky vložil rezort hospodárstva podľa ľubovôle jej štatutárov, budova aj pozemok boli v katastri podľa zákona zaťažené vecným bremenom. Spočívalo v tom, že na nehnuteľnosti sa vzťahoval akýsi štatút nedotknuteľnosti.

Boli označené ako prioritný majetok, čo malo v praxi zabezpečiť ich ochranu. Nemohli sa len tak predať, v prípade problémov nemali byť zaťažené exekúciami a ak by došlo k zániku neziskovej organizácie, tento majetok nemohol byť predmetom likvidácie.

Povedané odborným jazykom zákona, „prioritný majetok nemožno založiť ani ho inak použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať ani prenechať do nájmu alebo do výpožičky“.

Napriek tomu minulý rok v septembri došlo v katastri k zmene vlastníka súboru nehnuteľností.

Čítajte viac:

ŠIROKÝ obchvat Bratislavy: Na výstavbe sa bude podieľať Váhostav!

Predané

Všetko odštartovala skutočnosť, že v roku 2011 sa Európska vzdelávacia akadémia po rôznych sporoch jej štatutárov a ministerstva hospodárstva dostala do likvidácie. Ako áno, ako nie, vlani na jar podpísal likvidátor neziskovky Peter Hríb zmluvu o prevode vlastníckeho práva k spomínaným nehnuteľnostiam.

Urobil tak, hoci na to nedostal súhlas od pôvodného vlastníka, rezortu hospodárstva. Jeho hovorca Michal Dzurjanin nám potvrdil, že o predaji ani netušili. Z dokumentov, ktoré máme k dispozícii vyplýva, že novým majiteľom budovy a pomerne rozsiahleho pozemku v Bratislave sa stala košická nezisková organizácia Európska agentúra vzdelávania.

Ak sa vám zdá jej názov povedomý, nemýlite sa. Len jemne sa totiž líši od mena Európskej vzdelávacej akadémie, ktorú pán Hríb likvidoval. A identický je aj druh verejnoprospešných služieb, ktoré neziskovka z Košíc poskytuje.

Zmluva o prevode vlastníckeho práva bola podpísaná tri týždne po jej založení. Podľa výpisu z registra neziskových organizácií ju zakladala súkromná firma MERITON SLOVAKIA, s. r. o., ktorá sídli v Bratislave. Nuž a pohľad do ďalšieho výpisu, tentoraz z Obchodného registra, nás privádza k podnikateľovi Milanovi Bališovi.

Ten je totiž spoločníkom aj konateľom uvedenej eseročky. Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva vyplýva, že celková cena za prevod nehnuteľností bola stanovená na 150-tisíc eur. Išlo v podstate o sumu, ktorú nezisková organizácia v likvidácii dlhovala rôznym inštitúciám, ako je Sociálna a zdravotné poisťovne, daňový úrad a inšpektorát práce.

Tieto peňažné záväzky na seba prebrala a následne vyplatila spoločnosť MERITON SLOVAKIA. Eseročka ich potom vo forme pohľadávky postúpila na svoju košickú vzdelávaciu neziskovku a tá si ich „vymohla“ prevodom vlastníckeho práva na spomínané nehnuteľnosti.

Všetko v poriadku

Stále však išlo o takzvaný prioritný majetok, ktorý nemožno predať, previesť ani použiť na vyplatenie záväzkov. Likvidátor neziskovej organizácie založenej ministerstvom hospodárstva Peter Hríb napriek tomu odmieta, že by postupoval protizákonne.

Aj keď fakt je, že rezort o prevode nehnuteľností vôbec neinformoval a po hlbšom zamyslení sa priznal, že ministerstva sa vlastne ani nepýtal, či by, čisto teoreticky, nemalo o svoju teraz už bývalú budovu a pozemok predsa len záujem.

Na otázku prečo sa pán likvidátor na nás prekvapene zadíval a následne si našu „amatérsku“ zvedavosť vysvetlil tak, že zrejme nemáme adekvátne právnické vzdelanie. Veď z akého dôvodu by sme sa mali ministerstva vôbec niečo pýtať?

Budovy sa predsa vkladom do neziskovky v roku 2004 vzdalo a on nepovažoval za potrebné so štátnou inštitúciou niečo riešiť. Zákonnú povinnosť si vraj splnil tým, že nehnuteľnosť previedol na inú neziskovku. Koľko takýchto verejnoprospešných organizácií sa o pomerne lukratívne nehnuteľnosti zaujímalo, síce nevedel celkom spresniť, ale bolo ich viacero

A ako sa o ponuke dozvedeli? Vysvetlenie likvidátora Hríba bolo naozaj čarovné. No tak všelijak, ústnym podaním v neziskovom sektore. V poriadku bola podľa neho aj cena 150-tisíc eur, lebo bola stanovená na základe dvoch znaleckých posudkov, ktoré si dal vypracovať.

Ukázať nám ich však odmietol. K tomu, že majiteľom nehnuteľností sa napokon stala čerstvo založená neziskovka, sa vyjadriť nevedel, pretože tak hlboko jej pozadie neskúmal. Pána Bališa však pozná dlho.

Bol to zámer

Ak je to tak, možno si mali spolu sadnúť a minimálne si dohodnúť rovnakú verziu toho, ako Peter Hríb prioritný majetok predával. Lebo samotný podnikateľ Bališ priznal, že neziskovú organizáciu zakladal práve po dohode s likvidátorom Hríbom.

„Vaše otázky vôbec nie sú správne. Budova sa nekupovala. My sme založili neziskovku po dlhej debate s likvidátorom tej pôvodnej, lebo on si nevedel poradiť. Jeho neziskovku zablokovali na katastroch exekútori a my sme týmto vyplatili dlhy. My sme teda nezaplatili neziskovke ani sme nekúpili budovu, my sme vyplatili dlhy, aby likvidátor vôbec mohol s neziskovkou nakladať, aby mohol nakladať s prioritným majetkom,“ pustil sa do vysvetľovania Milan Bališ.

Na pripomienku, že likvidátor veľmi nemôže nakladať s prioritným majetkom, podotkol, že sa mýlime. „Existuje uznesenie Ústavného súdu SR, že prioritný majetok už nie je majetok štátu, je to majetok neziskovky, do ktorej ho štát vložil. Zákon o likvidácii neziskoviek hovorí jasne, že likvidátor má len dve možnosti - vrátiť majetok štátu alebo ho posunúť na ďalšiu neziskovku s rovnakou náplňou. Posunul to na našu,“ hovorí Milan Bališ.

Podľa neho v katastri zostalo zachované aj vecné bremeno odkazujúce na to, že nehnuteľnosť je stále vedená ako prioritný majetok, ktorý možno využívať len na verejnoprospešné účely a na tie ho budú využívať aj oni.

Kedy, síce nevedno, lebo vec je veľmi zložitá, a Bališ tajnostkársky poznamenal, že sa týka veľmi zaujímavých ľudí. „Nielen Bališ, ale v hre sú aj všetci Babišovci. Tú budovu totiž spravovala firma, ktorú vlastní Martin Babiš, syn Alexandra Babiša.“

Ide o synovca známeho miliardára a českého ministra financií Andreja Babiša. „Budovu spravovali tak, že poskytovali ubytovanie, za čo kasírovali do vlastného vrecka peniaze, neplatili neziskovke, nemali na to povolenie,“ bonzuje ďalej Milan Bališ.

V tejto súvislosti sa zastrája, že dá stíhať aj ministra hospodárstva Vazila Hudáka, ktorý firme Babišovcov podpísal zmluvu na spravovanie budovy. „Len tak, bez verejného obstarávania, čím hrubým spôsobom zneužil svoju právomoc.“

Čítajte viac:

Podvod za takmer 200-tisíc eur: Ďalší Babiš pred súd

Zložitá situácia

Podľa našich informácií sa polícia zaoberá niekoľkými trestnými oznámeniami. Podávali ich obe strany sporu, pričom ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že jeho záujmy bráni práve spoločnosť, ktorá je poverená výkonom správy predmetnej nehnuteľnosti.

Prípad mal na stole už aj prokurátor, ktorý vydal protest proti rozhodnutiu katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech neziskovej organizácie Milana Bališa. Podľa prokurátora kataster svojím konaním niekoľkokrát porušil zákon, keď umožnil previesť prioritný majetok.

Kataster po preskúmaní veci protestu vyhovel a na list vlastníctva nehnuteľnosti zapísal plombu. K tomu, že pri prevode nehnuteľností mohlo dôjsť k porušeniu zákona, sa prikláňajú aj nami oslovení právnici. Problém vidia najmä v tom, že nešlo o bezodplatný prechod nehnuteľnosti z jednej neziskovky na druhú, keďže vyplatených bolo 150-tisíc eur.

Kto bude mať nakoniec v spore Bališ verzus Babiš pravdu, s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť rozhodnúť súdy. Čo sa stane s nehnuteľnosťami na Nobelovej ulici dovtedy, bude zaujímavé sledovať.