Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

V ére socializmu ste album so známkami našli takmer v každej detskej izbe. Stačilo zájsť do novinového stánku a kúpiť balíček s farebnými obrázkami na už neplatných poštových ceninách. Napriek tomu podľa odborníka nebola na Slovensku silná filatelistická tradícia. „Mali sme málo šľachty, priemyselníkov a obchodníkov, ktorí by do filatelie investovali. Takže u nás ani nie je veľa materiálu. Ak bola nejaká tradícia, tak skôr česko-slovenská,“ vysvetľuje Pavol Lazar, predseda Zväzu slovenských filatelistov.

Dnes je situácia celkom iná. Slováci za&nbsp;unikáty v&nbsp;tejto oblasti platia závratné sumy. A&nbsp;nielen to - máme zberateľov a&nbsp;bádateľov, ktorí skvosty vo svojich zbierkach dokážu vo svete obhájiť a&nbsp;spropagovať. Jedným z&nbsp;nich je 59-ročný Bratislavčan, ktorý sa nedávno stal členom elitného klubu majiteľov filatelistických rarít - Club 100 de Monte Carlo de l’Elité de la Philatelie (CMC).

Založil ho v&nbsp;roku 1999 monacký knieža Rainer III., ktorý chcel zjednotiť najvýznamnejších zberateľov z&nbsp;celého sveta, aby vystavovali svoje raritné kúsky. Klub CMC má len sto členov - združuje súkromné osoby a&nbsp;niekoľko významných inštitúcií. Je medzi nimi aj monacký knieža Albert II., britská kráľovná Alžbeta II. či Národné poštové múzeum vo Washingtone. A&nbsp;od&nbsp;júna aj prvý Slovák v&nbsp;histórii - Pavol Lazar.

Aj jeho vášeň sa začala rodiť v&nbsp;detstve. „V&nbsp;časoch, keď som vyrastal, skoro každý chlapec zbieral známky. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;mnohých som sa k&nbsp;tejto záľube v&nbsp;osemnástich rokoch vrátil,“ spomína. „Nemal som však vtedy peniaze, takže vážnejšie som do&nbsp;nej začal investovať až po&nbsp;Nežnej revolúcii. Vďaka podnikateľským aktivitám som si to konečne mohol dovoliť.“

Ako lokálpatriot sa sústredil na&nbsp;naše končiny. Z&nbsp;poštových cenín z&nbsp;éry prvej Československej republiky vybudoval najlepšiu zbierku na&nbsp;Slovensku a&nbsp;veľkú konkurenciu nemal ani v&nbsp;Česku. „Potom som sa zameral na&nbsp;známky z&nbsp;územia Slovenska pred týmto obdobím, teda z&nbsp;čias Rakúsko-Uhorska,“ dodáva.

Známky možno vnímať z&nbsp;dvoch pohľadov - zberateľského a&nbsp;investičného. „Moja firma sa zaoberá aj alternatívnymi investíciami a&nbsp;poštové ceniny k&nbsp;nim patria. Nie sú úplne bežnou komoditou pre investorov, ale je to veľmi rýchlo rastúce odvetvie. Niektoré exempláre som pred troma-štyrmi rokmi kupoval za&nbsp;tridsať-štyridsaťtisíc eur a&nbsp;dnes by som ich predal minimálne za&nbsp;dvojnásobok,“ hovorí.

Čo najdrahšie má vo svojej zbierke? „Na&nbsp;to sa ťažko odpovedá. Vlastním niekoľko známok v&nbsp;kategórii stotisíceurové. Tých v&nbsp;hodnote desaťtisíc eur mám desiatky, možno stovky. O&nbsp;lacnejších ani nehovorím,“ naznačuje, že znalosť presného počtu nehrá hlavnú úlohu v&nbsp;jeho zberateľskej vášni. Skutočný poklad tvorí asi sto až stopäťdesiat kusov.

Nemôžete ich mať doma len tak voľne pohodené. Uchovávajú sa v&nbsp;špeciálnych podmienkach - v&nbsp;suchu, mimo priameho slnečného žiarenia a&nbsp;vysokých teplôt. „Mám ich v&nbsp;bankových trezoroch. Aj dnes fungujú klasické albumy, ale sú i&nbsp;špecializované zásobníky, v&nbsp;ktorých sú lepšie chránené.“

Na&nbsp;Slovensku je okolo päťtisíc filatelistov, vo zväze je zaregistrovaná asi tisícka. Zdá sa, že uznávaný filatelista sa bez nadštandardných financií nezaobíde. Pavol Lazar nás však ubezpečí, že dobrý zberateľ sa nemeria len hodnotou zbierky. „Máme významných členov, ktorí robia štúdie a&nbsp;vedecký výskum známok, hoci majú kúsky za&nbsp;pár eur. Publikujú v&nbsp;odborných časopisoch, vystavujú. Exponát vedia urobiť tak, aby bol úspešný, a&nbsp;nemusí ísť len o&nbsp;cenu. Ak má niekto najdrahšiu zbierku, ešte to neznamená, že je najlepší zberateľ. Iste, inak sa prihliada na&nbsp;exponáty, ktoré sú za&nbsp;milióny, a&nbsp;tie, ktoré sú za&nbsp;desaťtisíc. No nie je to kritérium. Musí tam byť niečo špecifické.“

„Filatelia, to nie sú len známky, ale aj poštová história, konkrétna téma aj súvislosti. Pri všetkých svojich artefaktoch môžem jednoznačne preukázať, že ich poslali z&nbsp;nášho dnešného územia,“ vysvetľuje. Zberateľstvo neraz sprevádza vzrušenie z&nbsp;objavovania. „Niekedy sa dostanete k&nbsp;známke, ktorá bola pôvodne veľmi lacná a&nbsp;zrazu sa za&nbsp;určitých okolností stane vzácnou a&nbsp;významnou. To sa mi stalo nedávno, ale potrebujete na&nbsp;to aj dostatok vedomostí, šťastia a&nbsp;vytrvalosti,“ napína nás.

Porozpráva nám o&nbsp;obálke, ktorú kúpil za&nbsp;päťdesiat eur. „List z&nbsp;Vranova nad Topľou z&nbsp;roku 1850,“ upresní. Uznanlivo pokýveme hlavou nad získaním starého exempláru. „To nech vás nemýli. Pri známkach to nefunguje ako pri víne - čím staršie, tým lepšie,“ usmeje sa. Keď bola nejaká lacná pred dvesto rokmi a&nbsp;vydali ju vo veľkom náklade, tak ani dnes nemá veľkú hodnotu. To, čo jeho obálke zvýšilo cenu, bol objav, že je na&nbsp;nej poštová pečiatka, ktorá nikdy nebola nikde opísaná. „Svoj výskum som konzultoval s&nbsp;odborníkmi a&nbsp;každý z&nbsp;nich mi dal za&nbsp;pravdu. Gratulovali mi, že som našiel niečo nové. Z&nbsp;päťdesiateurovej položky sa zrazu stala pätnásťtisícová.“

Medzi zaujímavosti v&nbsp;jeho kolekcii patrí aj prvá obálka z&nbsp;uhorského územia, konkrétne z&nbsp;Bratislavy, ktorá bola poslaná v&nbsp;roku 1858 do&nbsp;Ameriky.

„V&nbsp;poštovej histórii ešte máte šancu niečo objaviť, ale pri známkach je to už ťažké. Všetko je katalogizované, nie je šanca,“ vysvetľuje. Samozrejme, bavíme sa o&nbsp;zberateľoch veľkého formátu, ktorí striehnu na&nbsp;svetovú raritu. Napriek tomu, že majú peniaze, často im nezostáva nič iné, len vyčkávať. Neraz sa k&nbsp;vzácnym kúskom dostanú, len ak niekto zomrie alebo rozpredáva svoju zbierku.

Len čo je niečo drahé, hneď sa na&nbsp;scéne objavia falšovatelia. V&nbsp;prípade známok to majú dokonca o&nbsp;niečo ľahšie - ktokoľvek si môže kúpiť tlačiareň. To, čo sa laikovi na&nbsp;prvý pohľad zdá rovnaké, zberateľ rýchlo odlíši. Stačí trochu iná farba či zúbkovanie. Niektorí falšovatelia napríklad zmenia okraje tak, aby sa z&nbsp;päťeurovej známky stala päťdesiattisícová. Obľube podvodníkov sa tešia aj známky z&nbsp;Rakúsko-Uhorska, ktoré sa po&nbsp;vzniku nového štátu pretláčali a&nbsp;stálo na&nbsp;nich - Pošta československá 1919. Dnes takáto pretlačená cenina stojí okolo päťdesiat- až stotisíc eur, kým obyčajná rakúska má hodnotu asi päť eur.

„Sú falzifikáty dvoch typov: na&nbsp;škodu zberateľov, keď vás chce niekto podviesť, a&nbsp;na&nbsp;škodu pošty. To znamená, že si niekto vyrábal vlastné známky, aby ich nemusel kupovať. Dnes sú tieto kusy podstatne drahšie ako bežné originály a&nbsp;ťažko ich zoženiete,“ tvrdí.

Členstvo v&nbsp;prestížnom klube, ktorému predchádza niekoľkomesačné schvaľovanie, so sebou nesie veľkú zodpovednosť. Nielenže sa medzi svetovú filatelistickú elitu dostane len zberateľ s&nbsp;výnimočnou zbierkou a&nbsp;s&nbsp;bohatou vystavovateľskou minulosťou, ale musia ho odporučiť dvaja členovia klubu. „Je to istým spôsobom lobing, musíte sa presadiť a&nbsp;presvedčiť, že na&nbsp;to máte, a&nbsp;nejde to bez vzťahov na&nbsp;určitej úrovni,“ dopĺňa náš hostiteľ.

Raz za&nbsp;dva roky Club 100 de Monte Carlo de l’Elité de la Philatelie organizuje bienále, na&nbsp;ktorom každý člen prezentuje svetový unikát zo svojej kolekcie, ktorý ešte nebol nikde vystavený. „Aj z&nbsp;toho vidno, že tam nemôže byť hocikto. Musíme stále na&nbsp;sebe pracovať. Nestačí mať jednu-dve rarity, treba zháňať ďalšie výnimočné exponáty,“ pripomína Lazar. Tie z&nbsp;bienále potom CMC zaradí do&nbsp;reprezentačného katalógu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/medzi-elitou-prvy-slovak-prestiznom-filatelistickom-klube-clenkou-je-aj-kralovna-alzbeta" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

A&nbsp;čím sa bude prezentovať nový člen zo Slovenska? Obálkou poslanou 13. 4. 1859 z&nbsp;Trnavy do&nbsp;Budapešti so známkou s&nbsp;pripojeným kupónom, takzvaným Ondrejským krížom, ktorých sa na&nbsp;svete zachovalo len niekoľko kusov. „Získal som ju na&nbsp;aukcii a&nbsp;kúpil za&nbsp;krvavé peniaze,“ dodáva jeden z&nbsp;najprestížnejších filatelistov na&nbsp;svete.

Medzi elitou: Prvý Slovák v prestížnom filatelistickom klube, členkou je aj kráľovná Alžbeta

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Medzi elitou: Prvý Slovák v prestížnom filatelistickom klube, členkou je aj kráľovná Alžbeta

Monika Mikulcová

Súvisiace články

V kraji vína a šafranu: Na zážitkovej železnici v Dolnom Rakúsku nuda nehrozí

Z ikonickej budovy je búranisko, mnohí hovoria o barbarstve v priamom prenose

Známa spisovateľka založila Školu nesmrteľnosti, komunikuje s mŕtvym manželom a inými duchmi

Rozvod v deväťdesiatke: Mediálny magnát Murdoch bude platiť a Mick Jagger si konečne vydýchne

Ocenený učiteľ z Etiópie: Pôsobí u nás dlhé roky a na povolanie sa nesťažuje, nemá na to čas

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás