Tip na článok
Júlia Wavrynková chodí trikrát do týždňa na dialýzu. Už nie je na ulici, žije v garsónke, ktorú jej požičal istý Popradčan.

Milionárka bez peňazí: Bezdomovkyni prinieslo dedičstvo iba problémy

Miliónové pozemky pod Tatrami stále patria bezdomovkyni, no o dedičstvo sa hlási ďalšia rodina, ktorú ona spochybňuje.

Galéria k článku (4 fotografie )
Lukratívne pozemky za milióny
Chorá: Júlia Wavrynková chodí trikrát do týždňa na dialýzu. Už nie je na ulici, žije v garsónke, ktorú jej požičal istý Popradčan.
Príbuzní: Pozostalí po Štefanovi Kapolkovi nevedia prísť Júlii Wavrynkovej na meno. Vraj jej dedičstvo nepatrí.

Júlia Wavrynková, známa bezdomovkyňa milionárka spod Tatier, stále preklína deň, keď zdedila miliónové pozemky. Predať ich nemôže, peniaze nemá a o svoje práva sa hlásia potomkovia jej údajného brata. Nešetrí na nich nadávkami, oni jej neostávajú nič dlžní a dokonca tvrdia, že nemá nárok ani na kúsok pôdy, čo zdedila. Napriek ich slovám výhradnou vlastníčkou podľa výpisu z katastra je práve pani Júlia.

Dedička

Babka milionárka prišla pred piatimi rokmi k obrovskému bohatstvu zásluhou starostu Veľkého Slavkova. Ten vďaka novému katastrálnemu programu zistil, že po Jánovi Wavrynkovi sú nevyrovnané obrovské pozemky. Dvesto hektárov v mimoriadne lukratívnej podtatranskej oblasti za rádovo státisíce eur. A pozemky by jeho žijúca dcéra Júlia spolu s bratom Pavlom mohli zdediť.

Súrodenci sa dohodli, že všetko prejde na Júliu a ona brata vyplatí. Pani Wavrynková bola dovtedy na ulici a bez peňazí. Len čo sa však prípad zmedializoval, začali sa hlásiť ďalší a ďalší dediči. Na istý čas bezdomovkyňa zmizla a nik o nej nevedel - bála sa vraj, aby ju mafia nepripravila o dedičstvo.

„Ja som bola celý život chudobná a taká aj zomriem - úplne bez peňazí. A verte, už chcem zomrieť. Veľmi,“ plače sedemdesiatdeväťročná dôchodkyňa. Ťahanice okolo dedičstva ju nesmierne unavujú. Každý od nej chce peniaze alebo pozemky. Navyše ju ničia nekončiace sa súdy, ktorým poriadne ani nerozumie.

Tentoraz odvolací Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu v Poprade pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozsudok mal síce dvadsať strán a na súde vykonali mnoho skúmaní a dôkazov, no podľa krajského súdu zhodnotenie celého stavu bolo také strohé, že odvolací súd nemôže zistiť, prečo prvostupňový súd rozhodol tak, ako rozhodol.

Po súdoch: Júliu Wavrynkovú zažalovali údajní príbuzní. Hlásia sa k dedičskému právu a tiež chcú pozemky pod Tatrami. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Rodina?

Podstatou celého sporu je žaloba detí Štefana Kapolku, údajného ďalšieho syna Jána Wavrynka, ktorí sa domáhajú svojich práv. Bezdomovkyňa Júlia o týchto príbuzných nechce ani počuť. „To sú mi nie rodina! Sú to špinavci, zlí. Prvotriedni zbojníci. Čo je to za rodina? Keď zomrela otcovi prvá žena, vzal si prespanku - s jedným synom. On nebol jeho právny otec. To nám, riadnym deťom, otec nechal majetok, a nie im. Ale oni chcú všetko,“ hnevá sa Júlia.

Potomkovia sú však presvedčení, že ich pani Wavrynková pri dedení opomenula a chcú dediť z celého podielu. „Škoda o tom rozprávať. Ona nemá na to žiadne nároky. Veď ona ani nevie, kde tie pozemky boli, tak čo si robí nároky. Ja som na tie pozemky chodil ako chlapec!“ tvrdí syn dnes už zosnulého Štefana Kapolku. Júliu vraj poznal ako riadnu rodinu. „Vedel som od mala, že je to moja tetka. Ja som bol z detí najstarší, ja som ju najlepšie poznal.“

Potenciálny dedič kategoricky odmieta možnosť, že by jeho otec nebol synom Jána Wavrynka. A to napriek tomu, že v rodnom ani úmrtnom liste meno otca nebolo uvedené. „On ho uznal. Potvrdil to aj stále žijúci Júliin brat, a to aj pred súdom,“ tvrdia ďalšie deti nebohého Kapolku. Júlii nevedia prísť na meno, aj keď pripúšťajú, že jej nikdy nepomáhali, a dožadujú sa dedenia po jej biologickom otcovi Jánovi Wavrynkovi.

Čítajte viac:

Starká-smoliarka: Má pozemky za milióny, žije v biede

Na hrob i na charitu

Vetchá starenka je z celého dedičstva nešťastná. Vraj jej toľký dar priniesol len trápenie. Navyše je bezdetná a peniaze ani nepotrebuje. Hoci plány, čo s nimi urobiť, má jasné. Najprv dá opraviť hrob rodičom a potom ich rozdá na charitu - deťom, nemocniciam, tým, čo ich potrebujú a sú v núdzi.

Aj keď zazlieva, že „taká veľká rodina, ktorej za mladi utierala zadky“, počas života o ňu ani nezakopla a teraz si nárokuje majetky, rozdelí sa vraj aj s nimi. „Dám im! Tým lakomcom, zlodejom! Nech majú! Nech sa tými peniazmi udávia! Ale dostanú ich neprávom! Veď náš otec nechal nám, svojim deťom, nie im,“ hnevá sa pani Júlia.

Hlavným dôvodom, prečo sa bude musieť pani Júlia s novonájdenými príbuznými deliť, je fakt, že po smrti jej otca Jána ešte v roku 1969 pozvali Štefana Kapolku na dedičské konanie a nik nenamietal jeho dedičské nároky. Teraz, keď sa objavil ďalší majetok na dedenie, ho jednoducho už pri delení majetku nemôžu opomenúť.

Nik z dedičov sa však nezaoberá faktom, odkiaľ mohol prísť k takým obrovským pozemkom pod Tatrami samotný Ján Wavrynek. V dedine hovoria, že to bol obyčajný paholok, a nie veľkostatkár, čo by obhospodaroval v minulosti toľké role. Dedičské konanie, podľa ktorého je majiteľkou pozemkov pani Júlia, je však právoplatné, a tak sa majú o čo vzdialení i blízki príbuzní súdiť.

VIDEO Plus 7 Dní