Dodnes sa presne nevie, kde peniaze skončili a dokonca sa hovorí o tom, že v tej dobe žiadne reálne peniaze nezmizli a celá krádež bola iba fingovaná. Partia obvinených sa v tom období dopustila aj iných trestných činov, podvodu či sprenevery.
Príprava
Niekedy na jeseň v roku 1995 sa v Nitre dala dokopy partia mužov, aby si prebrali spoločne plán, ako vykradnúť trezor v budove nitrianskej pobočky VÚB v samotnom centre mesta. Jeden nich pracoval v tom čase práve v tejto pobočke ako strážnik a dobre teda poznal priestor, v ktorom sa mala krádež zrealizovať. Aby sa nestalo niečo nepredvídané, mužom, ktorí sa na akciu pripravovali, niekoľkokrát umožnil, aby sa do budovy nenápadne dostali a vytipovali miesto, kde by mohli byť uložené kľúče od trezoru a zistili tiež možnosť, ako sa dá trezor otvoriť. Keď napokon padla definitívna dohoda aj o deľbe peňazí, akcia mohla začať.
Šiesteho januára 1996, v noci zo soboty na nedeľu, spriaznený strážnik vpustil do budovy banky dvoch kumpánov, ďalší z nich čakal vonku a dával pozor, aby ich pri práci nikto neprekvapil. Jeden z mužov vyradil z prevádzky elektronické zariadenie a vstúpili spolu do miestnosti kľúčiarov, v ktorej boli uložené kľúče od trezorovej miestnosti. Trezor odomkli, pomocou vŕtačky na ňom uvoľnili mreže, a skriňu s peniazmi a valutami otvorili. Všetko, čo v trezore bolo, naložili do štyroch tašiek. Len pre zaujímavosť, išlo v tej dobe o 131 890 200 korún slovenských, 41 243 000 korún v rôznych valutách a napokon 27 000 korún v šekovej hodnote. Potom trezorové dvere aj mreže uzamkli do pôvodného stavu, kľúče odložili na pôvodné miesto a mobilom zistili, či môžu nenápadne a bezpečne vyjsť z budovy banky. Tašky s peniazmi uložili do pristaveného auta a odviezli preč.
Záhada
Na krádež miliónov prišli zamestnanci až v pondelok ráno, keď otvorili trezor a zistili, že je prázdny. Polícia podozrievala všetkých vtedajších pätnásť zamestnancov pobočky a všetkých začala vypočúvať. Zaujímavé bolo aj to, že poplašné zariadenie objektu bolo napojené priamo na miestnu políciu, no niekto ho odborne odpojil. V tom období bolo zaujímavé tiež to, že banka nevypísala žiadnu odmenu za informácie, ktoré by viedli k odhaleniu páchateľov. Do pozornosti sa na chvíľu tiež dostala krádež v pobočke nitrianskej Slovenskej sporiteľni, ktorá sa stala v auguste 1995. Neznámi zlodeji vtedy ukradli viac ako dvanásť milión slovenských korún. Ešte v tom istom roku, keď sa krádež vo VUBke stala, vyšetrovateľ z trestného činu krádeže spolupáchateľstvom obvinil bratov Igora a Bohuša S. Bohuš bol ten, ktorý pracoval ako strážnik v banke, jeho brat Igor bol policajt. Po troch rokoch vyšetrovacej väzby boli prepustení na slobodu. V auguste 1999 sa sám na polícii objavil Gustáv I., ktorý sa znenazdajky sám a dobrovoľne priznal k spoluúčasti na miliónovej krádeži. Už vtedy sa špekulovalo, že sa bál o život a priznaním sa mal zachrániť. Práve on začal totiž hovoriť o tom, že peniaze po krádeži previezli k jednému z bratov S. do Krvavých Šenkov, kde si ich mali rozdeliť. Vyrušili ich dvaja muži, ktorí vraj prišli na príkaz Miroslava Sýkoru, bývalého bosa bratislavského podsvetia, ktorého neskôr zastrelili na parkovisku hotela Holiday Inn. Gustáv v jednom z nich spoznal už mŕtveho Petra Križanoviča alias Durana, o druhom mužovi vedel len to, že je z Nitry. Polovicu peňazí im museli odovzdať, zvyšnú si rozdelili medzi sebou. Neskôr Gustáv I. túto svoju výpoveď poprel a povedal, že na políciu sa prišiel priznať na nátlak dvoch neznámych mužov, ktorí sa mu vyhrážali zabitím, ak nepovie to, čo chcú. Až neskôr Gustáv I. svoju výpoveď celkom odvolal a tvrdil, že ju urobil pod nátlakom. Polícia napokon obvinila z krádeže v banke ešte ďalších troch mužov, Pavla K., Júliusa B. a Viliama M.
Nekonečný súd
Obžaloba sa na nitriansky súd dostala v roku 2000, no prečítaná mohla byť až po deviatich rokoch, pretože sa obžalovaní a ich obhajcovia neustále z pojednávaní ospravedlňovali. Definitívny rozsudok v tejto kauze padol až v októbri 2014. Po takmer 19 rokoch od najväčšej bankovej krádeže v histórii Slovenska Najvyšší súd uzavrel kauzu z januára 1996, potvrdil vinu u všetkých obžalovaných. Bohuša S. odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov, Gustáva I. na sedem rokov, Igora S., Júliusa B. a Pavla K. na päť rokov odňatia slobody. Viliama M. spod obžaloby definitívne oslobodili.
