Miluje cestovanie, kultúru a výzvy. Verí, že svet sa dá posúvať k lepšiemu, snaží sa presadzovať minimalistický a zdravší životný štýl. V médiach pracuje 25 rokov, najmä v oblasti regionálnej žurnalistiky, a verí, že print prežije.

Jana Paulovská

Multikultúrny open-air hudobný festival Pohoda na&nbsp;trenčianskom letisku mal na&nbsp;svojom prvom ročníku v&nbsp;roku 1997 dvetisíc návštevníkov, vlani to bolo tridsaťtisíc za&nbsp;deň, no tohto roku bol bez ľudí a&nbsp;presunul sa do&nbsp;online priestoru ako Pohoda in the Air. Na&nbsp;tradičnom mieste festivalu nebolo vidieť stany, stánky s&nbsp;pivom a&nbsp;občerstvením, rady a&nbsp;nestretli sa náhodne starí kamaráti. Organizátori fanúšikom počas víkendu priniesli živé koncerty cez sociálne siete. Domáci umelci ich odohrávali naživo na&nbsp;letiskovej ploche, zahraniční vystúpenia nahrali.

„Je to síce Pohoda, ale aj nie je. Preto neviem, či som smutná alebo sa teším, že vôbec niečo je,“ povedala Dorota Nvotová. S&nbsp;Milanom Lasicom Pohodu in the Air otvárali. „Bez obecenstva to síce nie je ono, ale je taká situácia,“ zhodnotil Lasica. Azda o&nbsp;rok, priatelia!

S parkovacím domom, so zjazdovkami pri Heliose, s&nbsp;nadzemnou lanovkou na&nbsp;prepravu návštevníkov medzi železničnou stanicou a&nbsp;športovým areálom či novou bytovkou na&nbsp;Štrbskom Plese už nový územný plán Štrby nepočíta. Podľa starostu Michala Sýkoru obmedzil výstavbu niektorých zariadení. Vypadnúť by mali aj ďalšie návrhy.

Pôvodný územný plán vyvolal v&nbsp;máji množstvo negatívnych reakcií. Developeri chceli postaviť približne tridsať nových objektov. Malo ísť o&nbsp;najrozsiahlejšiu výstavbu za&nbsp;posledných 50 rokov. Nasledovala petícia, pod ktorú sa podpísalo viac ako 60-tisíc ľudí. Zasahoval aj minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý tvrdil, že má záujem chrániť Štrbské Pleso ako skvost Tatier.   O&nbsp;návrhu územného plánu sa stále diskutuje, takže v&nbsp;konečnej podobe môže ešte prekvapiť.

Víťazom anticeny Homofób roka 2019 je poslankyňa Národnej rady SR Anna Záborská za OĽaNO, avšak ako členka novovzniknutej Kresťanskej únie. Spolu hlasovalo vyše 69-tisíc ľudí. „Víťazka získala takmer toľko negatívnych hlasov v&nbsp;tejto ankete, koľko získala preferenčných hlasov, takzvaných krúžkov v&nbsp;nedávnych voľbách,“ povedala Alena Krempaská z&nbsp;Inštitútu ľudských práv.

Ako znie výrok z predvolebného reklamného spotu, ktorý pani Záborskej zabezpečil toto prvenstvo? „Musíme sa postaviť nepriateľom, ktorí ohrozujú samotnú podstatu toho, čo znamená byť človekom… zastavíme adopcie detí homosexuálnymi pármi a prijatie registrovaných partnerstiev.“ Uvidíme, či sa pani poslankyňa odhodlá prevziať si cenu. Jediný, kto si doteraz anticenu prevzal, bol bývalý predseda parlamentu Andrej Danko.

Protipožiarny kamerový systém na&nbsp;ochranu lesov takmer za&nbsp;28 miliónov eur manažéri štátneho podniku Lesy SR vyberali netransparentným spôsobom a&nbsp;jeho fungovanie je predražené. Zistil to Najvyšší kontrolný úrad SR. Výsledky kontroly posunul vyšetrovateľom NAKA.

Verejnú súťaž na&nbsp;protipožiarny ochranný systém lesov vypísali v&nbsp;roku 2015. Mal umožniť rýchle a&nbsp;presné určenie požiaru a&nbsp;dodať doplnkové informácie hasičom, napríklad o&nbsp;prístupoch, závorách a&nbsp;vodných plochách v&nbsp;okolí požiaru. V&nbsp;skutočnosti to tak nefunguje, chýbajú prepojenia na&nbsp;požiarnikov aj informácie. Generálny riaditeľ štátnych lesov Matej Vigoda hovorí, že turisti či lesníci hlásia lesné požiare približne v&nbsp;rovnakom čase ako kamerový systém.

Bezmála dve tretiny zdrojov na&nbsp;protipožiarny kamerový systém pochádzali z&nbsp;fondov EÚ. Podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka sa nedá vylúčiť, že vzhľadom na&nbsp;pochybenia bude musieť Slovensko 15 miliónov eur Európskej únii vrátiť.

„Nemôžem to nazvať inakšie ako podlou krádežou, špekuláciou, ktorá bola založená na&nbsp;predstave, že tieto kamerové systémy budú akýmsi pláštikom na&nbsp;to, aby sme mohli tieto peniaze odčerpať,“ pomenoval situáciu minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.

Po škandále s diplomovkou Borisa Kollára padlo podozrenie na samotného ministra školstva,    že získal magisterský titul za diplomovku, ktorá je kompilátom s prvkami plagiátu. Odkopíroval do nej skoro celú svoju bakalársku prácu. Branislav Gröhling z SaS tvrdí, že si dal preveriť svoju diplomovú prácu a podľa neho by obstála. Aj tak urobil všetko pre to, aby si jeho prácu nemohol hocikto prečítať. V čase, keď sa riešila práca Kollára, Gröhling Paneurópsku vysokú školu požiadal, aby stiahla jeho práce z webu knižnice. Žeby predsa len nebolo všetko v poriadku? „Poučený kauzou Borisa Kollára si dovolím pomlčať,“ reagoval na podozrenia premiér Matovič.