Keby si niekto myslel, že jediné bitky, ktoré vedú Ukrajinci, sa odohrávajú na bojisku, bol by na omyle. Podobne ako ďalšie krajiny zmietané vojnou, aj ich okrem iného trápi korupcia. Nebolo to tak dávno, čo uvedený neduh riešil dokonca tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj. V januári prepustil viacero vysokopostavených predstaviteľov pre škandál spojený s obstarávaním vojenských dodávok.

Niektoré údajné nekalé praktiky sa zrejme preliali aj k nám. Ako zistil PLUS 7 DNÍ, Krajská prokuratúra v Bratislave sa zaoberá zaujímavým prípadom, ktorý korení práve u našich východných susedov. Ide o podozrenie z legalizácie výnosu z trestnej činnosti, čomu ľudovo hovoríme pranie špinavých peňazí. V centre tohto príbehu sa nachádza mladá ukrajinská žena a závratné množstvo peňazí v hotovosti.

Banka nemá na výber

Všetko sa začalo vlani na prelome leta a jesene. Ukrajinka jedného dňa vošla do pobočky tuzemskej banky, kde požiadala pracovníka o otvorenie účtu, na ktorý si chcela vložiť hotovosť. Zamestnanec peňažného domu jej prosbe vyhovel, no výška depozitu ho zarazila. Nebola vôbec bežná.

Podľa zistení PLUS 7 DNÍ išlo o viac ako dva milióny eur, čo potvrdil aj Juraj Chylo, hovorca krajskej prokuratúry. Názov finančnej inštitúcie, kde sa tento prípad stal, nám však vzhľadom na bankové tajomstvo nemohol prezradiť.

Pri podobných prípadoch sa banky musia riadiť zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a neobvyklú operáciu nahlásiť. Legislatíva tieto nezvyčajné obchody rozoberá veľmi detailne, no v našom prípade mohlo stačiť, že vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočoval z normálu.

Peňažný dom preto následne postupoval podľa litery zákona, čoho dôsledkom sa rozbehli súkolia štátnej mašinérie. Prvú úlohu vždy hrá finančná spravodajská jednotka. „Prijíma, analyzuje, vyhodnocuje a spracúva hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách, a čo je dôležité, odstupuje vec orgánom činným v trestnom konaní, ak skutočnosti nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin,“ približuje Róbert Hronček, partner advokátskej kancelárie Hronček & Partners.

Tak sa aj stalo. Príkaz na zaistenie finančných prostriedkov na bankovom účte vydal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. Následne vec v októbri odstúpil už spomínanej krajskej prokuratúre, ktorá aktuálne vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Aká je trestná sadzba

Hoci štátny orgán nemôže aféru bližšie komentovať, PLUS 7 DNÍ zaujímalo, čo hrozí mladej Ukrajinke, ak ju usvedčia. Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko v tejto súvislosti vysvetľuje, že závažnosť spáchaného trestného činu je pri legalizácii odstupňovaná nielen od zavinenia, ale aj od rozsahu činu.

„Pri úmyselnej legalizácii sa výška trestnej sadzby pohybuje od základnej vo výmere dva až päť rokov až po najvyššiu trestnú sadzbu, ktorá je na úrovni dvanásť až dvadsať rokov. Pri nedbanlivostnej forme sú trestné sadzby, samozrejme, nižšie,“ hovorí Šamko.

Na rozsudok je však ešte skoro, orgány musia mladej cudzinke najprv dokázať vinu. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti pritom pomerne ťažko preukázať. Dokazuje sa totiž aj spáchanie zdrojového skutku, teda to, odkiaľ peniaze pochádzajú. Podľa sudcu Šamka ide najčastejšie o trestné činy spojené s predajom drog, zbraní či s korupciou.

„Môže to byť niekedy zdĺhavé a komplikované, najmä ak bol zdrojový trestný čin spáchaný v cudzine a je nutné realizovať právne pomoci a podobne z dôvodu zisťovania bližších okolností spáchania zdrojového trestného činu,“ približuje Šamko.

Zásadnou otázkou je, koľko času na to majú policajti a prokuratúra? Zaistenie majetku by totiž malo trvať len nevyhnutný čas. „Trestný poriadok stanovuje, že najdlhšie by to malo byť päť rokov,“ dodáva Šamko s tým, že túto lehotu možno predĺžiť len v prípade, ak objasneniu veci bránili závažné dôvody alebo ak je vec obzvlášť náročná na dokazovanie.

Pochopiteľné dôvody

Orgány činné v trestnom konaní však nie sú jediné, ktoré sa teraz aktivujú. Hoci PLUS 7 DNÍ pozná meno bratislavského advokáta, ktorý mladú Ukrajinku zastupuje, ten na naše otázky nereagoval.

Oslovili sme preto ďalších advokátov, aby nám priblížili, ako sa na to pozerajú obhajcovia. Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, vysvetľuje, že sa počas prípravného konania dá žiadať o zrušenie zaistenia alebo jeho zúženie. „Z formálneho hľadiska ide o pomerne jednoduchú žiadosť. Dôležité je presvedčivo odôvodniť, prečo zaistenie nie je účelné, respektíve potrebné pre vyšetrovanie alebo trestné konanie,“ dodáva.

Advokát Róbert Hronček pripomína, že existuje aj ďalšia možnosť, pri ktorej nemusí obhajca ani zasiahnuť. Ak totiž pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, prokuratúra alebo súd ho musí sám od seba zrušiť.

V súvislosti s dĺžkou blokácie financií Leontiev vraví, že nepozná prípad, keď by zaistenie trvalo až päť rokov. „Je však pochopiteľné, ak to trvá niekoľko mesiacov aj rokov. Často sa pri vyšetrovaní prania špinavých peňazí vyžaduje spolupráca s inými štátmi – často daňovými rajmi, ktoré sa so súčinnosťou veľmi neponáhľajú,“ uzatvára Leontiev.

Počet trestných činov stúpa

PLUS 7 DNÍ sa zblízka pozrel na policajné štatistiky a tie odkryli zaujímavý trend. Kým v roku 2002 bolo zistených šesťdesiatdva prípadov údajnej legalizácie výnosu z trestnej činnosti, o desať rokov neskôr to bolo 140 a vlani 125. Zaujímavé je, že za dekádu sa značne zlepšila objasnenosť, ktorá vyskočila z desať na štyridsaťšesť percent.

 

Celkovo sa dá podľa sudcu Šamka povedať, že dnes venujú orgány činné v trestnom konaní väčšiu pozornosť  tomuto trestnému činu ako v minulosti. „A preto možno sledovať väčší počet vznesených obvinení, čo však neznamená, že všetky obvinenia sú aj skutočne trestným činom legalizácie výnosov z trestnej činnosti,“ uzatvára.