Ochranári sú veľkí hrdinovia. Ja som bola donedávna tiež. Smiala som sa ľuďom, ktorí sa báli ísť do hory pre medvede, až kým sa na mňa jeden nevyrútil. V tom roku to bol už ôsmy maco, ktorého som videla na vlastné oči. Lenže tento bežal smerom ku mne a ručal ako bláznivý. Uhryzol ma do ruky, do boku a nohu mi tak vyzvŕtal, že je zle aj pomyslieť, - spomína si dôchodkyňa Darina Koreňová na hrozivé stretnutie s veľkou šelmou v Kyslinkách neďaleko Hriňovej v roku 2012. Odvtedy sa počet medveďov v lokalite Poľana ešte zvýšil, pracovníci Štátnej ochrany prírody hovoria o kritickej situácii a nevyhnutnosti razantne znížiť stavy medvedej populácie. Debaty sa vedú už aj o pristúpení k neveľmi populárnemu opatreniu - strieľaniu malých medvieďat.
Ohrozené a zároveň premnožené
Najväčšia európska šelma medveď hnedý je kráľ našich lesov. Majestátne zviera, niekedy vážiace až tristopäťdesiat kilogramov, budí rešpekt aj obdiv. Legislatíva Európskej únie medvede prísne chráni, lebo z medzinárodného pohľadu ide o vzácne živočíchy ohrozené vyhynutím. Zdôrazňujeme, že z medzinárodného alebo globálneho pohľadu, pretože v rámci malého Slovenska ide bezpochyby o premnožené zviera. To už máme vedecky preukázané.
Medveď hnedý: Z globálneho pohľadu ide o zviera ohrozené vyhynutím, ale v rámci Slovenska je jeho populácia premnožená. Foto: JÁN NÔŽKA
Nájsť teraz rovnováhu medzi bezpečnosťou obyvateľstva, hlavne v horských oblastiach, a ochranou šelmy nie je jednoduché. Pekne znejúce nápady, že netreba medvede hneď strieľať, stačí ich chytiť a premiestniť inde, napríklad do zoologických záhrad, už na nedávnej porade pracovnej skupiny pre veľké šelmy pri správe Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana ani nezazneli. Ukázalo sa totiž, že naše medvede nikto nechce.
S rozumom v koncoch
Začiatkom júla tohto roku rozhodol zásahový tím zriadený na riešenie akútnych, rizikových situácií o odchyte nebezpečného medveďa pohybujúceho sa v lokalitách Iviny, Kráľova púť, Obchoditá a Bystré. Podľa vopred dohodnutého scenára mali macka previezť do Košíc a odtiaľ do prírodného parku v Budapešti. „Tri týždne trvalo, kým sa nám medveďa podarilo chytiť. Keď debna konečne cvakla, nikto nevedel, čo si s medveďom počať,“ hovorí poľovný referent z odštepného závodu Lesov SR v Kriváni Ján Nôžka. Maďari sa totiž v poslednej chvíli zľakli predstavy, ako sa štvorročný medveď, zvyknutý žiť slobodne, bude u nich správať.
Roztrpčený Ján Nôžka: „Nebezpečného medveďa sme chytili do klietky a potom sme dostali pokyn zase ho pustiť von.“ Foto: ĽUDMILA LACKOVÁ
Predchádzajúcu dohodu náhle zrušili a lapenú šelmu s vďakou odmietli. Kompetentní teda rýchlo hľadali inú možnosť, kam medveďa poslať, lenže chlpáča zo slovenských hôr nikto nechcel. Po viac ako pätnástich hodinách naťahovania, ktoré medveď strávil v tesnej mrežovanej debne, padlo síce nelogické, ale v danej chvíli jediné možné rozhodnutie. Zviera chránené zákonom pustiť naspäť tam, odkiaľ ho pre bezpečnosť obyvateľstva bolo treba dostať preč. Nôžka o tom hovorí s neskrývanou iróniou v hlase: „Klietku sme otvorili a vystresované zviera slávnostne vybehlo von. Asi tristo metrov od posledného domu v Ivinách.“
Deti v ohrození
Michaela Skuban, ktorá pracuje pre Národné lesnícke centrum a Spoločnosť pre karpatskú zver, si myslí, že divé medvede by sa do zajatia prenášať nemali. „Je to kruté,“ hovorí. „Videla som prípady, keď medveď prevezený do zoologickej záhrady zošalel. To už radšej medveďa zastreľme, ako by sme ho mali strčiť do klietky.“ Či sa už s týmto názorom stotožníme, alebo nie, spomínaného lapeného a zase pusteného záškodníka podľa všetkého na budúci rok budú musieť zastreliť. Lenže ani tak sa ohrozenie obyvateľstva výraznejšie nezníži. V priestore tých istých dedín sa totiž pohybuje ešte niekoľko mladších jedincov a tri medvedice s mláďatami.
Na pracovnej porade o alarmujúcej situácii: Michaela Skuban, v zelenom, z Národného lesníckeho centra, vpravo za ňou zástupca ochranárskeho združenia VLK Tomáš Vida. Foto: ĽUDMILA LACKOVÁ
Jedna s dvomi, druhá s tromi a tretia so štyrmi medvieďatami. Domáci ich bežne stretávajú v dedine, ako sa promenádujú po asfaltovej ceste. Nie podvečer či ráno, ale za bieleho dňa. „Nemáme problém s kontajnerovými medveďmi, také ani nepoznáme. My riešime zničené úle, ovocné stromy, ploty. Na obecnom úrade hlásia obyvatelia škody spôsobené medveďmi slovami - ,Mal som návštevu‘. Najhoršie je, že ľudia sa boja o svoje deti. Keď som ja bola malá, celé dni sme sa hrávali vonku, behali sme po lese, ale v súčasnosti je to nepredstaviteľné. Voľakedy bolo na Poľane päť medveďov, teraz ich máme stopäťdesiat. Rodičia musia odprevádzať školákov až na autobusovú zastávku. Nikto nevie zaručiť, že cestu do školy im neskríži rozzúrená medvedica chrániaca mladé,“ sťažuje sa starostka Dúbrav Elena Grňová.
Zle vychované medvieďatá
Riaditeľka správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová navrhuje na budúci rok odstrel približne tridsiatich piatich medveďov. Od členov pracovnej komisie padol aj návrh na nepopulárny odstrel medvieďat. „Nestačí zastreliť medvedicu, ktorá si zvykla chodiť až do dediny. Rovnaké spôsoby predsa naučila svoje mláďatá. Ani tie nebudú mať strach z ľudí, keď sa osamostatnia, možno budú ešte drzejšie. Ak vieme zastreliť tristokilového medveďa, prečo nie dvadsaťpäťkilového medvedíka?“
Zoologička Mária Apfelová: Odporúča aj odstrel medvieďat, ak ich medvedica naučila chodiť k ľudským obydliam. Foto: ĽUDMILA LACKOVÁ
Riaditeľka Fabriciusová súhlasila. „Ak sa mám rozhodnúť ako matka, ktorá chráni svoje deti, tak s odstrelom mláďat naučených prichádzať k ľudským obydliam budem súhlasiť.“ Podporu tejto stratégii vyjadrila aj zoologička Národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová. „Na odstrel mladých treba dať povolenie. V oblasti Bieleho potoka a Vlkolínca sme už vykonali odstrel medvedice spolu s mláďatami a môžem vám povedať, že bolo po problémoch.“ Prítomný zástupca lesoochranárskeho zoskupenia VLK Tomáš Vida na prekvapenie všetkých prítomných ostal ticho. Proti odstrelu medvieďat vôbec neprotestoval.
Zarábajú na medveďoch
Kritika spôsobu regulácie medvedej populácie obyčajne padá na „tých múdrych z Európskej únie“, na prísny zákon, prípadne na ministerstvo životného prostredia, ktoré vydáva menej povolení na odstrel, ako by bolo treba. Menej sa už hovorí o tom, že svoj podiel na vzrastajúcich problémoch majú aj poľovné združenia. Nejde len o to, že vnadiská zveri umiestňujú v tesnej blízkosti dedín, čím bezohľadne ohrozujú ľudí bývajúcich na ich okrajoch. Riaditeľka Fabriciusová pripomína, že v oblasti Poľany za posledných šesť rokov bol schválený odstrel päťdesiatich piatich jedincov, ale poľovníci ich v skutočnosti zastrelili iba tridsaťpäť. Prečo?
„Medveď je veľmi lukratívne zviera,“ vysvetľuje Fabriciusová. „Ak si poľovné združenie nájde poľovníka, ktorý je ochotný za zastrelenie medveďa zaplatiť, príde k celkom slušným peniazom. Za zastrelenie stokilového medveďa sa platí tritisícpäťsto eur, za 160-kilového sedemtisíc. Poľovné združenia sa preto často snažia o poplatkový odstrel. Čakajú, kým medveď vyzerá výstavne, kým sa poriadne vykŕmi a zhustne mu kožušina. Až potom príde bohatý poľovník z cudziny. Lenže uloviť medveďa nie je také jednoduché, na prvýkrát sa to často nepodarí a čas vymedzený na odstrel medzitým vyprší.“ Podhorské dediny teda „navštevujú“ aj tie medvede, s ktorými sme už dávno mohli spraviť poriadok.
