Drobná 55-ročná žena sedí v skromnom, ale útulnom a čistom byte v sociálnej bytovke v Žiari nad Hronom. Má slzy v očiach a na jazyku nekonečne veľa otázok. Stále nevie uveriť tomu, že nielen v amerických filmoch, ale aj v skutočnom živote sa môže stať čosi také.

Že jej 22-ročný syn už vyše mesiaca leží v kóme na nemocničnom lôžku. Skončil tam po bitke. A nie hocijakej. Nacvičenými hmatmi a chvatmi ho údajne skolili niekoľkí hrdinovia zo Zboru väzenskej a justičnej stráže slúžiaci v ilavskej base. Vraj mali pádny dôvod. Mladík odsúdený za lúpež im krátko pred vypršaním trestu vraj vulgárne nadával a dokonca chcel na nich prudko útočiť. No mohli konať inak?! Veď poriadok musí byť. Oni ho urobili. Muža, ktorému mali ísť príkladom a možno ho viesť k náprave, takmer pripravili o život.

V bdelej kóme: Takto Kamil Goral vyzeral dva týždne po udalosti v Ilave, keď ho z trenčianskej nemocnice previezli do žiarskej.
V bdelej kóme: Takto Kamil Goral vyzeral dva týždne po udalosti v Ilave, keď ho z trenčianskej nemocnice previezli do žiarskej.
Foto: TONY ŠTEFUNKO

Takto vyzeral Kamil dva týždne po udalosti v Ilave, keď ho z trenčianskej nemocnice previezli do Žiarskej. Foto: Tony Štefunko

Jeho bezvládne telo odvtedy presúvajú z jednej nemocnice do druhej, ba aj do tretej. Len pred pár dňami ho prevážali do Banskej Bystrice, kde sa musel podrobiť operácii mozgu. Aj takto vyzerá väzenská starostlivosť o odsúdených na Slovensku.

Vraj spadol

Tatiana Goralová v roku 2012 do Ilavy odprevádzala zdravého 17-ročného mladíka. Bez okolkov uznáva, že jej syn Kamil si trest zaslúžil. Darmo, ak sa raz nechal zviesť na zlé chodníčky, vinu si odpykať musí. Za lúpež dostal štyri a pol roka natvrdo. „Keď nastúpil do väzenia, mysleli sme si, a tak by to asi malo byť, že tam s ním budú pracovať, že mu pomôžu, že ho prevychovajú. Viem, teraz môže niekto namietať, že to predsa bola úloha rodičov. Ale verte, my sme robili všetko pre to, aby sme vychovali slušné dieťa. A že sa dostalo na zlé chodníčky… Stalo sa. Trest prijal. Aj si ho odpykával. O niekoľko mesiacov sa mu mal skončiť. Namiesto polepšeného muža nám však vrátili len jeho dokaličené telo takmer bez života,“ konštatuje Tatiana Goralová.

Trest za lúpež: Kamil Goral sa do basy dostal ako 17-ročný.
Trest za lúpež: Kamil Goral sa do basy dostal ako 17-ročný.
Foto: Tony Štefunko

Trest za lúpež: Kamil oral sa do basy dostal ako 17-ročný. Foto: Tony Štefunko

Na bacharov z ilavskej väznice má ťažké srdce. Zlostí sa aj na tamojšieho riaditeľa. O synovom stave ich vraj informoval neskoro. „Stalo sa to 3. októbra, k nám však prišli žiarski policajti s odkazom, že máme volať do basy, až štvrtého popoludní. Pán riaditeľ nám následne povedal, že traja odsúdení boli na vychádzke a môj syn vraj nešťastnou náhodou spadol. A že by bolo dobré, keby sme prišli.“ Tak išli. V Ilave rodinu odsúdeného Kamila čakala celá delegácia.

Kračuník: Róbert Mudronček v minulosti nerešpektoval psychologický posudok na tohto nebezpečného recidivistu a odporučil jeho presun do miernejšieho zariadenia.
Kračuník: Róbert Mudronček v minulosti nerešpektoval psychologický posudok na tohto nebezpečného recidivistu a odporučil jeho presun do miernejšieho zariadenia.
Foto: Archív

Kračuník: Róbert Mudronček v minulosti nerešpektoval psychologický posudok na tohto nebezpečného recidivistu a odporučil jeho presun do miernejšieho zariadenia. Foto: Achív

Okrem riaditeľa v jeho kancelárii sedel pedagóg, doktorka a akýsi právnik. „Pán riaditeľ nám začal vysvetľovať, že náš syn je v trenčianskej nemocnici, v umelom spánku, lebo jeho stav je vážny. Keď sme tam prišli, hneď nám bolo jasné, že len tak spadnúť nemohol. Bol celý dobitý, tvár mal samú modrinu. Mal ju veľkú ako motorkársku helmu,“ opisuje pani Goralová. S jej slovami sa stotožňujú aj ostatní rodinní príslušníci, ktorí dopĺňajú svoje postrehy z onoho dňa. Že tamojší primár bol arogantný, že Kamila strážila dvojica dozorcov, ktorá im nechcela dovoliť, aby jeho zdravotný stav zdokumentovali fotkami. „Ja ani neviem, prečo ho strážili. Hádam si len nemysleli, že im utečie?!“ kladie rečnícku otázku matka muža bezvládne pripútaného na lôžko.

Operácia mozgu

Po niekoľkých dňoch pacienta v umelom spánku presunuli do nemocnice v Žiari nad Hronom. Dozorcovia ho už nesprevádzali. Hovorca Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž vysvetlil, že aj preto, lebo „Okresný súd v Trenčíne odsúdenému dňa 7. októbra 2016 prerušil výkon trestu odňatia slobody zo zdravotných dôvodov na 12 mesiacov“. Syna tak mohli Goralovci pravidelne navštevovať. Začiatkom novembra sa však jeho stav zhoršil. Okamžite ho museli previezť do Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, kde sa podrobil operácii mozgu.

Pán riaditeľ: Šéfom ilavskej väznice je od júna Róbert Mudronček. Už v minulosti sa jeho meno skloňovalo v nie práve dobrom svetle.
Pán riaditeľ: Šéfom ilavskej väznice je od júna Róbert Mudronček. Už v minulosti sa jeho meno skloňovalo v nie práve dobrom svetle.
Foto: TASR

Pán riaditeľ: Šéfom Ilavskej väznice je od júna Robert Mudronček. Už v minulosti sa jeho meno skloňovalo nie práve v dobrej súvislosti. Foto: TASR

Čo presne Kamilovi robili, zariadenie odmietlo povedať s tým, že takéto informácie neposkytuje. Hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje potvrdila len toľko, že menovaného operovali na II. neurochirurgickej klinike a medzičasom ho už opäť umiestnili do spádovej žiarskej nemocnice. Z informácií, ktorými disponuje jeho rodina, vyplýva, že zrejme krvácal do mozgu.

„V správe sme sa dočítali, že išlo o subdurálne krvácanie po úraze, ktorý utrpel po bližšie neurčenom páde na nešpecifikovanom mieste,“ krúti hlavou pani Tatiana.

Kde je pravda?

Ak čítali správne, kompetentní v zdravotnej dokumentácii Kamila Gorala v podstate uviedli verziu, ktorú predostrel rodine riaditeľ väznice hneď na začiatku. Lenže potom na celom prípade niečo nesedí. Vedenie Zboru väzenskej a justičnej stráže totiž po prepuknutí kauzy ponúklo verejnosti úplne iné vysvetlenie toho, čo sa za bránami ilavskej basy stalo.

„Počas ukončenia vychádzky odsúdený opakovane neposlúchol výzvu službukonajúcich príslušníkov zboru, vulgárne sa vyjadroval a fyzicky napadol jedného z nich. Po márnej výzve, aby od svojho konania upustil, boli z dôvodu dosiahnutia účelu zákroku použité proti nemu hmaty, chvaty a údery sebaobrany, pri ktorých došlo k zraneniu odsúdeného,“ opísal pred časom hovorca zboru Adrián Baláž. O žiadnom páde sa nezmienil. Ale možno si to len zle vysvetľujeme. Možno sa odsúdený počas zákroku dozorcov naschvál hodil na zem a ťažko sa pritom zranil. Alebo ho o dlážku tresli samotní dozorcovia, a to, samozrejme, v rámci profesionálneho zákroku voči neposlušnému väzňovi.

Vyšetrovanie

Odpovede na všetky otázky by malo dať policajné vyšetrovanie. Čo však muži zákona presne zisťujú, ťažko povedať, keďže prekvapujúco nie sú ochotní prezradiť ani len základné informácie. Vraj by sa mali zaoberať akýmsi celým balíkom podozrení.

Mimochodom, je doň zahrnutý aj možný trestný čin, ktorého sa mohol dopustiť zranený mladík, lebo údajne útočil na príslušníkov väzenskej stráže. Celá vec sa tak pokojne môže skončiť závermi, že za všetko je zodpovedný odsúdenec. On sa brániť nemôže a bachari budú verklíkovať už dávno naučenú verziu toho, čo sa stalo. Odporovať im nemá kto. A keby aj mal, napríklad z radov odsúdených, jednoducho ho odpracú do iného zariadenia. Na opačnom konci Slovenska.

Napokon, nebolo by to prvý raz, čo svätú pravdu majú väzenskí dozorcovia. Odsúdení vždy ťahajú za kratší koniec. Slovenské väznice totiž žijú svojím vlastným, nekontrolovateľným režimom. A hoci poniektorí ich pracovníci môžu byť pokojne aj väčší zločinci ako tí, ktorých strážia, veľa sa im toho prepečie. Pretože dokazovať pravdu spoza múrov týchto zariadení je takmer nemožné.

Občas by sa to aj dalo, napríklad pomocou kamerových záznamov, k zvláštnym udalostiam však akoby naschvál dochádzalo buď v priestoroch, kde kamery nie sú, alebo neboli práve zapnuté, či záznam už stihol niekto vymazať. Ako na potvoru sa tak stalo aj v prípade Kamila Gorala. Lebo svetlo sveta vraj uzrel akýsi záznam a vraj o ňom vie aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, lenže, ako nám prezradil jej hovorca Peter Bubla, „vec je osobitne zložitá. Je predmetom trestného konania, vyšetrovania v rámci zboru a osobitnou okolnosťou je, že ani na videozázname, na ktorý sa pýtate, nevidieť v úplnosti, ako sa celý zákrok stal“.

Útoky na rodinu

Ale dajme polícii šancu. Možno predsa len niečo vyšetrí. A dovtedy sú dvaja príslušníci zboru, ktorí vykonali služobný zákrok voči odsúdenému, dočasne pozbavení výkonu štátnej služby. Nuž a rodina zraneného väzňa musí okrem iného čeliť útokom internetových diskutérov, ktorí majú vo veci úplne jasno. Podľa nich si Kamil nič iné nezaslúžil. Veď je to obyčajný grázel.

„Nerozumiem tomu. Ako môžu byť ľudia takí zlí. Náš syn skončil pripútaný na lôžko, ktovie, či sa niekedy vôbec preberie, a my sa dočítame, že nielen jemu, ale aj nám prajú smrť. Že určite nebol neviniatko, keď sa dostal od ilavskej basy. No ja sa pýtam, o čo sú bachari, ktorí moje dieťaťa takto dobili, lepší ako tí, ktorých majú strážiť? Oni môžu všetko? Kto im dal na to právo? Môj syn urobil zlú vec, odsúdili ho a trest si išiel odpykať. Nedostal však trest smrti! Do väznice vstupoval mladý, zdravý a štát mi ho vrátil zmrzačeného a takmer bez života. Kto bude niesť za to zodpovednosť? Či len preto, že sme Rómovia, nikto?!“ Pani Goralovej na tieto otázky odpovedať zatiaľ nemá kto.

Pán riaditeľ

Šéfom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave je od 1. júna tohto roka plukovník Róbert Mudronček. Do funkcie sa dostal krátko po tom, ako vedenie rezortu spravodlivosti prevzala Lucia Žitňanská. A prečo to spomíname? Pretože sa môže zdať, že pán Mudronček je jej miláčik.

Žitňanská si ho už počas ministrovania vo vláde Ivety Radičovej vybrala na pozíciu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. V tejto vysokej funkcii ho nechala aj po tom, ako vysvitlo, že v roku 2009 Mudronček ako predseda umiestňovacej komisie vo väznici v Dubnici nad Váhom nerešpektoval zamietavý psychologický posudok vypracovaný o väzňovi Ľubošovi Kračuníkovi.

Odborník na jeho základe neodporúčal presun tohto odsúdeného do miernejšieho zariadenia v Prešove. Posudok označil Kračuníka za dominantnú osobnosť s absenciou potreby sociálnych vzťahov, nízkou mierou empatie a predpokladom jeho zvýšenej agresivity. Mudronček napriek týmto záverom presun väzňa do Prešova odporučil. A keďže tamojší režim umožňoval vychádzky, na jeseň 2010 povolenie na jednu takú dostal aj recidivista Kračuník. Z mimoriadneho voľna sa však nevrátil. Namiesto toho v Rožňave najskôr nožom ohrozoval a potom znásilnil 14-ročné dievča.

Neskôr pod zámienkou výberu lepšej izby zviazal a zbil recepčnú hotela, ukájal sa nad ňou, proti jej vôli ju aj vyzliekol. Polícii unikal dva dni. V roku 2011 ho za tieto skutky odsúdili na 13 rokov. Ministerka Žiťnanská túto záležitosť nepovažovala za takú závažnú, aby Mudrončeka z postu generálneho riaditeľa slovenských väzníc odvolala. A o jeho odvolaní zatiaľ neuvažuje ani teraz, keď dozorcovia vo väznici, ktorú Mudronček od júna vedie, podľa všetkého dobili jedného z odsúdených.

„Ministerka je informovaná o tomto prípade od prvého dňa, ako sa stal, a podľa potreby zasahuje v rámci svojich oprávnení. Vzhľadom na krátky čas, ktorý je riaditeľ ústavu v Ilave vo funkcii, ako aj vzhľadom na situáciu v ústave, do ktorej nastúpil, považuje ministerka prijaté opatrenia nateraz za dostatočné,“ reagoval rezortný hovorca Peter Bubla.