<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Nie každý si môže dovoliť mať tri byty nad sebou v jednom dome v bratislavskom Starom Meste. Navyše, jeden byt je s rozľahlou terasou.

Mladý muž, ktorý tento rok oslávi 40 rokov, je vo vrcholovej politike od roku 2006. Šéfoval kancelárii Národnej rady v časoch Pašku aj bratislavskému magistrátu v časoch Ftáčnika. Za vlády Ivety Radičovej ho podozrievali zo šafárenia v prospech Váhostavu.

Druhý muž rezortu dopravy, majúci momentálne na starosti stavbu diaľnic a výrazne sa angažujúci v PPP projekte obchvatu Bratislavy, ktorý má stáť neuveriteľné 4,5 miliardy eur, má tri byty v jednom dome v centre hlavného mesta oproti ministerstvu práce. A nie sú to žiadne kutice.

Podľa výpisov z katastra majú dva byty rozlohu vyše 90 štvorcových metrov a jeden bezmála 200 metrov. Ten najväčší má aj luxusnú terasu, na ktorej nechýbajú okrasné kríky. Iba na jeden byt má hypotéku.

Prvý byt na tejto adrese kúpil v roku 2001. Ďalšie dva byty podľa katastra nadobudol v roku 2010, keď končil ako kancelár Národnej rady, ktorý okrem iného podpísal lukratívne zmluvy s Váhostavom na rekonštrukciu Bratislavského hradu. Najväčší byt pristaval na streche obytného domu.

Priemerná cena za štvorcový meter bytov v bratislavskom Starom Meste je 2 136 eur. To by znamenalo, že dva menšie byty by mohli mať hodnotu každý vyše 190-tisíc eur a väčší viac ako 420-tisíc. Celkovo tak Stromček vlastní iba v Starom Meste nehnuteľnosti za 800-tisíc eur.

Ďalší byt má smerácky politik v bratislavskej Dúbravke. Stromček ho kúpil v roku 1999. Súčasná cena podobných bytov v tejto lokalite sa pohybuje okolo 70-tisíc eur. V jeho majetkovom priznaní za rok 2013, ktoré je dostupné na stránke Národnej rady, sa však uvádza, že vlastní len jeden byt. Ako je to možné?

„Po vašej informácii som sa obrátil na Kanceláriu NR SR vzhľadom na to, že moja kópia majetkového priznania obsahovala rovnaké nehnuteľnosti ako po iné roky, keďže majetkové priznanie podávam každý rok v tej istej forme. Po upozornení došlo zo strany Kancelárie NR SR k náprave tejto formálnej chyby,“ reaguje Viktor Stromček.

A skutočne. Parlament po našom upozornení chybu napravil. Otázne je, koľkým politikom takto v parlamente zabudli zverejniť nejaký majetok.

Stromčekove nehnuteľnosti v Bratislave by spolu mohli mať trhovú hodnotu vyše 900-tisíc eur. Kde na ne vzal? Jeho zárobky síce nie sú malé, no pri priznanom tempe príjmov by na to musel odkladať všetky zarobené peniaze dobrých 30 rokov. Takto by musel zarábať od svojich deviatich rokov.

„Jeden z bytov som financoval prostredníctvom stavebného sporenia, keďže v 90. rokoch možnosti hypotekárneho financovania neboli. Tento úver je už splatený. Kúpu druhého bytu som financoval zo svojich úspor vedených na jedinom osobnom bankovom účte, ktorý mám tiež od 90. rokov,“ vysvetľuje.

Na ďalšie dva byty má hypotéku. Ako dodáva, byty prenajíma a príjmy uvádza v daňovom priznaní. Hoci na slovenské pomery je Stromček naozaj mimoriadne bohatý občan, rebríčky najlepšie zarábajúcich politikov sú pre neho vzdialenou métou.

Napríklad za rok 2009 priznal príjem 52,7 tisíca eur, v roku 2010 to už bolo len niečo vyše 12 700 eur, čo na človeka, ktorý má na krku dve hypotéky, nie je až tak veľa. Plat sa mu zvýšil až ďalší rok, keď z verejnej funkcie dostal 23,6 tisíca a pomimo zarobil takmer 37-tisíc eur.

Ďalšie roky to až také ružové nebolo. Počas rokov 2009 až 2013 však zarobil mesačne priemerne 2 643 eur. Podľa Obchodného registra patril k zakladateľom firmy Ticketportal, ktorá cez svoju sieť predáva lístky na kultúrne a športové podujatia. V roku 2007 však od neho prevzala Ticketportal česká spoločnosť IRS Network.

Stromček mal silnú pozíciu už za prvej Ficovej vlády. Predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi robil riaditeľa kancelárie. Vtedy mal na starosti aj rekonštrukciu Bratislavského hradu. Jeho nástupca v kancelárskom kresle za vlády Ivety Radičovej Michal Ňižňan tvrdil, že ceny boli cez dodatky k zmluvám premrštené a zoškrtal zoznam objednaných prác.

Hrad rekonštruoval Váhostav, ktorý je momentálne v reštrukturalizácii a dlhuje ohromné peniaze svojim veriteľom. Prvá etapa obnovy vyšla asi na 65 miliónov eur. Odporcovia Stromčekovi vyčítali, že oproti pôvodným plánom sa o tretinu predražila. V tom čase už bola naplánovaná aj kontroverzná druhá časť rekonštrukcie. Tá zahŕňa výstavbu garáží priamo v hradnom brale na mieste keltského opevnenia.

S Jurajom Širokým a Váhostavom spájala Stromčeka v roku 2010 vtedy už mimoparlamentná Strana demokratickej ľavice (SDĽ).

Bolo to tesne po zvolení Milana Ftáčnika za primátora Bratislavy, keď sa rozchýrilo, že bývalý parlamentný kancelár mu má robiť riaditeľa magistrátu, čo mnohí považovali za Ftáčnikovu protislužbu za podporu, ktorú mu vo voľbách dal Smer.

SDĽ dokonca vydala tlačovú správu, v ktorej sa uvádzalo: „Milan Ftáčnik vo svojej reči vo volebnú noc tvrdil, že chce byť primátorom všetkých Bratislavčanov. Dnes to vyzerá tak, že bude primátorom hlavne pre pána Širokého. A to by bol tvrdý úder všetkým jeho voličom, ktorí očakávali koniec korupcie na magistráte,“ tvrdila strana prostredníctvom neúspešného kandidáta na primátora Marka Blaha.

„SDĽ touto cestou opäť vyzýva pána Ftáčnika, aby sa správal naozaj nezávislo a neobsadzoval miesta na magistráte osobami napojenými na sponzorov strany Smer,“ dodali na záver ľavičiari. Napriek tomu Stromček dva roky magistrátu naozaj šéfoval.

A prečo na Stromčeka útočila práve Strana demokratickej ľavice? Mladý štátny tajomník totiž k politike pričuchol, už keď mal 26 rokov, práve vďaka nej. Krátko po vysokej škole v rokoch 2001 až 2002 robil asistenta poslancovi za túto stranu Petrovi Weissovi. Neskôr sa Stromček, tak ako mnohí iní, pridal k Smeru a stal sa dlhoročným spolupracovníkom Pavla Pašku.

Nevyhol sa pritom podozreniu zo šafárenia. Denník Pravda priniesol informácie o pochybnostiach okolo projektu modernizácie výpočtovej infraštruktúry v parlamente.

Náklady na štyri automatické kamery s riadiacou jednotkou označili odborníci za dvoj- až trojnásobne premrštené. To však nezastavilo Stromčekov postup. V roku 2013 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy.

A tu sa stalo jeho pracovnou náplňou aj riešenie výstavby bratislavského diaľničného obchvatu formou PPP projektov. Ako nám sám vlani povedal, na jeho realizácii mu veľmi záleží. Bodaj by aj nie, keď ide o obchod za 4,5 miliardy eur. Svoj záujem odôvodňoval katastrofickou dopravnou situáciou v Bratislave a okolí.

Tvrdil, že do tendra na poradcov, ale aj staviteľov chceli čo najviac súťažiacich. Hľadali ich vraj aj v Amerike. No v podmienkach tendra ministerstvo stanovilo, že experti na diaľnice musia ovládať slovenčinu slovom aj písmom. A tých nájsť v USA naozaj nie je jednoduché.

„Podľa mňa nastavilo ministerstvo podmienky tak, že reálna súťaž o zákazku nebude a dostane pravdepodobne len jednu ponuku od tých, čo už radili na R1. A pritom úspešnosť tohto projektu je veľmi otázna,“ vyjadril sa pre náš týždenník ešte Gabriel Šípoš z Transparency International. A mal pravdu. Nakoniec je vo víťaznom poradnom konzorciu pre PPP projekt aj spoločnosť, ktorej experti naozaj pri R1 radili.