venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Finančný sektor na&nbsp;Slovensku zažíva déjà vu. Pomoc pred veriteľmi chce od&nbsp;štátu finančná skupina Arca Capital, ktorá ešte nedávno lákala investorov na&nbsp;pekné výnosy a&nbsp;zameriavala sa najmä na&nbsp;bohatú klientelu. Prišla však koronakríza a&nbsp;s&nbsp;ňou sa zatriasol aj finančný trh. Šéf investičnej skupiny priznal, že veritelia a&nbsp;investori nedostanú všetko späť. Niektorí dostanú možno len omrvinky.

Podľa našich informácií do&nbsp;Arcy Capital nemalé peniaze investovala aj premiérova manželka Pavlína. Matovičovci však na&nbsp;túto tému odmietajú čokoľvek povedať.

Už niekoľko mesiacov sa na&nbsp;finančnom trhu šepkalo, že významná finančná skupina Arca Capital má problémy. Rozpráva sa dokonca o&nbsp;tom, že dopadne podobne ako v&nbsp;prípade BMG Investu či Horizontu Slovakia, teda že klienti prídu o&nbsp;peniaze.

Starý prípad vytunelovania nebankoviek pritom len nedávno uzavrel Najvyšší súd, ktorý odsúdil Jozefa Majského. A&nbsp;len pred pár dňami vyšiel z&nbsp;väzenia jeho spoluodsúdený Patrik Pachinger. Za&nbsp;krach nebankoviek si odsedel svoje vo väzení Vladimír Fruni a&nbsp;jeho spoločníci.

Príbeh týchto dvoch nebankoviek sa začal v&nbsp;roku 1997, keď ich Fruni odkúpil a&nbsp;začal s&nbsp;prijímaním vkladov od&nbsp;bežných ľudí. Sľubovali výnos okolo 40 percent a&nbsp;pre mnohých ľudí to znamenalo sen o&nbsp;zbohatnutí. Investovali aj celoživotné úspory.

Fruni do&nbsp;médií hovoril o&nbsp;veľkých investíciách do&nbsp;majetku, vykľula sa z&nbsp;toho pyramídová hra. Z&nbsp;vkladov nových klientov sa platili výnosy tých starých. „Činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam. Ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné,“ varovala Slovákov ešte v&nbsp;roku 2000 vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová. Ľudia však vkladali peniaze naďalej. BMG zavrelo pobočky v&nbsp;roku 2002 a&nbsp;desaťtisíce Slovákov peniaze vložené do&nbsp;tejto nebankovky už nikdy nevideli.

Paralely s&nbsp;Arcou Capital sa teda núkajú. Hoci mnohí odborníci hovoria, že Arca Capital sa na&nbsp;rozdiel od&nbsp;BMG nezačala ako pyramídová hra. Išlo o&nbsp;normálnu finančnú skupinu so svojimi investíciami, hoci rizikovejšími, ale skutočnými. Problém spôsobila pandémia a&nbsp;rozloženie investícií do&nbsp;odvetví, ktoré na&nbsp;ňu najviac doplatili. Predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a&nbsp;finančných poradcov Martin Lancz už niekoľko mesiacov upozorňoval našich kolegov z&nbsp;TRENDU na&nbsp;to, že sa treba pozrieť na&nbsp;biz­nisový model spoločnosti Arca Capital, ktorý je založený na&nbsp;rizikovom dlhovom financovaní.

Vo výročných správach, štruktúre dcérskych firiem, ziskovosti totiž niečo nesedelo. A&nbsp;len pred pár dňami potvrdil šéf investičnej skupiny Rastislav Velič, že Arca Capital smeruje do&nbsp;konkurzu alebo reštrukturalizácie dlhov.

Podľa TRENDU investori a&nbsp;veritelia nedostanú naspäť všetko. Tí zabezpečení možno polovicu, drobní len omrvinky. Koľko kto dostane, bude záležať na&nbsp;procese oddlženia. Ak pôjde formou reštrukturalizácie, možno drobní investori dostanú viac, ak formou konkurzu, dostanú menej. Isté je len to, že prídu o&nbsp;peniaze - a&nbsp;niektorí o&nbsp;veľa peňazí.

V&nbsp;rozhovore, ktorý poskytol pre Denník E, Velič špekuluje, že by Arca požiadala o&nbsp;reštrukturalizáciu cez český insolvenčný zákon, ktorý je „nastavený lepšie ako slovenský“. V&nbsp;skutočnosti je „lepší“ okrem iného v&nbsp;tom, že umožňuje dlžníkovi vrátiť investorom menej peňazí ako slovenský zákon.

O&nbsp;tom, že nejde o&nbsp;žiadne drobné, svedčí aj to, že Velič priznal dlhy Arcy vo výške jednej miliardy eur. Tvrdí, že aj aktíva firmy sú okolo miliardy eur. Podľa TRENDU však môžu byť zámerne nadhodnotené, aby veritelia nespanikárili.

Odborníci na&nbsp;firemné peniaze odhadujú hodnotu na&nbsp;250 až 500 miliónov eur. Lenže na&nbsp;jar pri predaji dlhopisov komunikovala Arca dvojmiliardový majetok, čím dávala investorom nádej, že napriek koronakríze je ich investícia chránená. Rozpredaj majetku firmy zatiaľ Velič popiera a&nbsp;dáva investorom nádej, že sa mu so zatiaľ neistým zahraničným investorom možno podarí firmy skonsolidovať a&nbsp;predať ich drahšie ako za&nbsp;výpredajové ceny.

Na&nbsp;trhu sa už dlhšie špekuluje, že Arcu by mohla z&nbsp;finančnej šlamastiky vytiahnuť silnejšia finančná skupina J&amp;T, keďže veľa jej klientov má investovaný kapitál aj v&nbsp;biznisoch Arcy.

Na&nbsp;problémy Arcy reagoval aj bývalý partner tejto finančnej skupiny Pavol Krúpa. Podľa neho bolo vydávanie krátkodobých zmeniek odvážne aj pred koronakrízou. „Fakt je, že skoro všetky aktíva Arcy boli zasiahnuté koronakrízou. Teraz by mal prísť kvalitný krízový manažment, ktorý by dokázal krízu zvládnuť. Mal by tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo k&nbsp;ďalšej erózii hodnoty jej aktív. A&nbsp;napokon, peniaze, ktoré ešte vo firme sú, by sa nemali míňať na&nbsp;iné aktivity ako na&nbsp;jej záchranu,“ tvrdil Krúpa pre TREND s&nbsp;tým, že nie sú pod kontrolou aktíva, ktoré sa presúvajú v&nbsp;rámci skupiny, napríklad z&nbsp;Arcy Investmens do&nbsp;Arcy Capital Cyprus a&nbsp;na&nbsp;ďalšie entity.

Velič to odmietol rovnako ako Krúpove tvrdenia, že mu Arca dlhuje peniaze vo výške desiatok miliónov a    naopak tvrdí, že Krúpa dlhuje im. Každopádne však boje medzi Krúpom a&nbsp;Veličom nepomáhajú obavám veriteľov. Velič sa chystá brániť česť firmy aj právnikmi.

Krúpa v&nbsp;rozhovore tvrdil, že veriteľmi Arcy Investment sú väčšinou veľkí investori, ktorí preinvestovali desiatky až stovky tisíc eur. Drobných investorov mala skupina skôr medzi tými, ktorí kúpili dlhopisy dcér na&nbsp;osem rokov s&nbsp;tým, že budú každý mesiac investovať po&nbsp;200 eur. Zmenky sa však predávali po&nbsp;25-tisíc a&nbsp;viac eur. Podľa informácií TRENDU má Arca najviac klientov, asi 80 percent, v&nbsp;Česku a&nbsp;zvyšok na&nbsp;Slovensku. U&nbsp;susedov prevažne ide o&nbsp;bohatých veľkých investorov.

Pád Arcy Capital bude podobne ako krachy nebankoviek na&nbsp;začiatku storočia zaujímavý aj informáciami, kto najviac stratil a&nbsp;kto zarobil. Kto stihol vybrať vklady včas a&nbsp;komu ostali oči pre plač.

Podľa našich informácií v&nbsp;Arce Capital vraj investovala aj manželka premiéra Igora Matoviča. Údajne išlo o&nbsp;poriadne vysoký vklad, možno až do&nbsp;10 miliónov eur. Snažili sme sa zistiť, či to je pravda, a&nbsp;ak, či na&nbsp;investícii zarobila alebo, naopak, stále prerába. Či Pavlíne Matovičovej nebol vklad predčasne vyplatený len preto, lebo v    Arce už vedeli, že bude zle a&nbsp;s&nbsp;manželkou premiéra chceli ostať zadobre. V&nbsp;tomto prípade by išlo o&nbsp;nezákonné zvýhodnenie veriteľa. Alebo, či jej pohľadávku neprevzala iná firma za&nbsp;nominálnu hodnotu a&nbsp;následne sa bude tváriť, že si bude peniaze vymáhať v&nbsp;konkurznom konaní. Vtedy by bolo namieste pýtať sa, akú protihodnotu takáto spoločnosť získa za&nbsp;to, že premiérovej rodine pomôže vo vypätej situácii, keď jej hrozí, že príde o&nbsp;úspory, pretože väčšina veriteľov Arcy Capital nemá byť ako vyplatená. Otázky, ktoré by určite kládol aj samotný Igor Matovič, keby sa takáto situácia stala niekomu inému.

Opakovane sme oslovili premiéra, ale jeho odpoveď na&nbsp;otázky ohľadne investovania v&nbsp;krachujúcej Arce Capital bola neustále vyhýbavá. Odvolával sa na&nbsp;to, že s&nbsp;manželkou majú 14 rokov zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, a&nbsp;tak ho vôbec nezaujíma, v&nbsp;akej banke a&nbsp;za&nbsp;aké úroky má jeho žena uložené riadne zdanené peniaze. Odpísali sme, že v&nbsp;tomto prípade nejde o&nbsp;drobné, ale malo by ísť o&nbsp;sumy v&nbsp;miliónoch eur. Je vo verejnom záujme, aby vládny činiteľ vysvetlil aj aktivity svojej manželky.

Odpoveď došla podobná: „Prepáčte, niekto vám podsunul nejaké bludy a&nbsp;ja teda kvôli tomu Pavlínku otravovať nebudem. Štrnásť rokov sa absolútne nemiešam do&nbsp;toho, kam sa Pavlínka rozhodne investovať, a&nbsp;túto tradíciu budem poctivo dodržiavať naďalej. A&nbsp;keď to nezaujíma mňa, nevidím prinajmenší dôvod, aby to zaujímalo niekoho iného.“

Pokúsili sme sa osloviť aj Pavlínu Matovičovú. Hľadali sme ju osobne, pokúšali sme sa jej dovolať, otázky sme poslali mailom aj prostredníctvom SMS, aj cez face­bookovú správu. Manželka slovenského premiéra nereagovala. Rozhodla sa mlčať. Žeby pravda bola až taká bolestivá? Oslovili sme v tejto súvislosti aj skupinu Arca Capital, ale na naše otázky tiež nereagovali.

Predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Martin Lancz poskytol pre TREND rozhovor o Arce Capital. Prinášame vám časť z neho.

Prednedávnom Rastislav Velič, šéf Arcy Capital, priznal, že investori, ktorí nakúpili dlhopisy či zmenky jeho firmy, nedostanú späť všetko, možno dostanú viac ako polovicu. Je to reálne či skôr len dáva nádej investorom, aby nespanikárili?

Šokovala ma informácia, že Arca má pod správou aktíva len vo výške jednej miliardy eur. Ešte v apríli komunikovali, že ovládajú aktíva za viac ako dve miliardy eur. R. Velič ako štatutár spoločnosti to dokonca teraz len odhadoval. To považujem za neférové voči investorom, lebo podľa mňa musí presne vedieť, akú výšku dlhov má jeho skupina aj aké aktíva. Nepáči sa mi jeho manipulácia s číslami a informáciami. Investori sa teraz môžu pýtať, kam zmizla tá miliarda eur, ktorú ešte na jar mali.

Čo by ste poradili znepokojeným drobným investorom? Majú sa združovať a šetriť si na dobrého konkurzného právnika?

Keďže J&amp;T už ponúkla týmto investorom pomoc v zastupovaní, je to dobrý signál, že proces oddlženia by mohol prebehnúť transparentnejšie. Je to určite jedna z možností pre malých investorov. Je to stále lepšie v porovnaní s tým, že v posledných mesiacoch s nimi nikto poriadne nekomunikoval.

Investor by sa mal rozhodnúť podľa výšky svojej investície v Arce, či chce byť vo veriteľskom združení vedenom J&amp;T alebo nie. Ak je niekto drobný investor, združovanie má zmysel, lebo náklady na dobrých právnikov sú vysoké. Ak je niekto veľký investor, vie lepšie, ako sa orientovať vo vymáhaní svojich pohľadávok. Dôležité je, aby sa tieto veci dostávali na verejnosť. Najväčšie riziko celého procesu oddlženia je v tom, že Arcu niekto celú rozpredá, „vykostí“ a pre drobných veriteľov ostanú len zvyšky.

Nezlyhala v tomto prípade aj Národná banka Slovenska ako dozorca nad finančným trhom?

NBS pozorne monitoruje túto situáciu, ale nemá veľa zákonných možností, ako zasiahnuť. Emisie firemných dlhopisov nereguluje ani na ne nedohliada. NBS v takom prípade len formálne schvaľuje prospekt emitenta cenných papierov.

Problém je, že niekedy ani sprostredkovateľ nevie veľa o dlhopise či jeho emitentovi.

Áno, to sa dialo aj v prípade Arcy, keďže sprostredkovatelia nemali informácie o firme, nevedeli poriadne, čo predávajú. Veľké siete sprostredkovateľov z našej asociácie však hneď od začiatku varovali svojich ľudí pred týmto produktom.

Môže situácia okolo Arcy poškodiť celý kapitálový trh na Slovensku a naštrbiť dôveru investorov, ako to bolo pri krachu BMG Invest?

Stále nevieme, aký veľký je tento problém a či sa týka len niekoľkých veľkých investorov alebo aj niekoľko tisíc malých investorov. Ak ide zväčša o veľkých investorov, tak by to nemalo byť také dramatické. Ak sú ich dlhopisy a zmenky    vo veľkom už aj medzi retailovými investormi, tak to môže byť väčší problém. Dôležité je tiež vedieť, koľko ich je na Slovensku a koľko v Česku.