Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Svätý Bartolomej, jeden z&nbsp;Ježišových apoštolov, bol podľa legiend zaživa stiahnutý z&nbsp;kože a&nbsp;potom ukrižovaný dolu hlavou za šírenie viery. Iný známy príbeh hovorí o&nbsp;mučeníkovi spovedného tajomstva Jánovi Nepomuckom, z&nbsp;ktorého sa zachoval jazyk ako symbol jeho mlčanlivosti. O&nbsp;stáročnej vzácnej relikvii sa nakoniec zistilo, že ide o&nbsp;mozgové tkanivo. Rozprávať o&nbsp;svätcoch znamená poznávať stovky dramatických osudov. „Ako keď čítate pôvodné Dobšinského rozprávky. Sú plné hrôzy a&nbsp;priam hororových scén. Podobné je to aj so svätcami, ktorí zahynuli krutou smrťou, tá sa v&nbsp;rôznej podobe neustále pripomína,“ hovorí trnavský sprievodca Slavomír Dzvoník, ktorý nám priblížil najznámejšie relikvie v&nbsp;slovenskom Malom Ríme.

Trnava ako cirkevné centrum ich má niekoľko a&nbsp;mnohí o&nbsp;nich ani netušia. Trasa, ktorou nás sprievodca povedie, sa začína pri Bazilike svätého Mikuláša. „Vyčasilo sa, svätí asi chcú, aby sme o&nbsp;nich rozprávali,“ okomentuje príjemné slnečné počasie po sych­ravých dňoch. „Slovo relikvia pochádza z&nbsp;latinského slova reliquiae a&nbsp;pomenúva ,niečo zanechané‘,“ vysvetľuje. Ich uctievanie sa začalo v&nbsp;ranom kresťanstve na hroboch mučeníkov. Existujú tri stupne relikvií – najvzácnejší je prvý, čo je časť konkrétnej svätej osoby. Relikviou však môže byť aj niečo, čo takýto človek používal, napríklad rúcho. Uchovávajú sa na posvätných miestach, ako sú kostoly, chrámy či kláštory, a&nbsp;zväčša v&nbsp;špeciálne vytvorených honosných schránkach – relikviároch. Umiestňovali sa však aj do oltára alebo do veže svätostánku. Neraz slúžili pri náboženských obradoch. „Je to zvláštna až bizarná téma. V&nbsp;kostole som ako miništrant trávil veľa času a&nbsp;prešiel som ho od veže až po kryptu, ktorú sme čistili,“ spomína druhý sprievodca, architekt a&nbsp;člen združenia Čierne diery Miro Beňák. „Obrazy s&nbsp;motívom mučeníkov sú veľmi kruté. Pamätám si, že ako malý som mal traumu z&nbsp;obrazu Sťatie Jána Krstiteľa, ktorý je v&nbsp;univerzitnom kostole. Dlho som nemohol preň spávať. Potom som sa dostal k&nbsp;tvrdej hudbe a&nbsp;hovoril som si, že veď obrázky v&nbsp;kostoloch sú veľakrát krutosťou porovnateľné s&nbsp;tými na cédečkách,“ pousmeje sa. Samozrejme, má to svoj zmysel a&nbsp;isté povzbudenie. Ak niekto svoj život na zemi obetoval Bohu a&nbsp;trpel preňho, po smrti má miesto po jeho boku.

Téma smrti a&nbsp;hlavne víťazstva nad ňou je hlboko prepojená so sakrálnou architektúrou a&nbsp;umením. „Relikvie sa viažu k&nbsp;ľuďom – mučeníkom a&nbsp;svätcom, ktorí obetovali svoj život viere. Už zo Starého zákona sú známe príbehy, v&nbsp;ktorých sa ľudia po dotyku kostí proroka vyliečili, ba i&nbsp;ožili. S&nbsp;relikviami súvisia zázraky. Boh je k&nbsp;vám skrze svätca bližšie,“ dopĺňa Slávo. Preto sa mnohé kaplnky, kostoly a&nbsp;chrámy stavali na hroboch týchto výnimočných ľudí. Napríklad v&nbsp;Santiagu de Compostela, kde v&nbsp;deviatom storočí našli pozostatky Ježišovho učeníka Jakuba staršieho. V&nbsp;stredoveku sa s&nbsp;časťami tiel svätcov a&nbsp;predmetmi, ktoré s&nbsp;nimi súviseli, kupčilo a&nbsp;mnohé sa falšovali. Ich pravosť sa dala overiť napríklad pri exorcizme. „Ak bola relikvia pravá, tak pri obrade posadnutého človeka pálila, osoba utekala a&nbsp;bol to dôkaz svätosti tej veci,“ opisuje náš sprievodca. Uctievanie ostatkov začali koncom štrnásteho storočia ako modloslužobníctvo kritizovať rôzni cirkevní reformátori ako Jan Hus, neskôr Martin Luther či Ján Kalvín. Úcta k&nbsp;relikviám upadala a&nbsp;opäť sa posilnila vďaka Tridentskému koncilu v&nbsp;druhej polovici šestnásteho storočia.

Rozhliadame sa po Bazilike svätého Mikuláša, ktorá bola kedysi katedrálou a&nbsp;kde sa nachádzali vzácne uhorské relikvie, napríklad svätého Štefana či lebka svätého Ladislava. Mnohé z&nbsp;nich však putovali ďalej, najmä v&nbsp;prípade nebezpečenstva, keď sa blížili protestanti. V&nbsp;súčasnosti sú v&nbsp;tejto bazilike známe len kosti svätého Lucida a&nbsp;svätého Félixa, pravdepodobne talianskeho biskupa a&nbsp;pápeža, ktoré sa našli vo veži. Nachádza sa tam však niekoľko schránok – relikviárov. Najhonosnejší je v&nbsp;bočnej barokovej kaplnke s&nbsp;obrazom Panny Márie Trnavskej, ktorá podľa legendy v&nbsp;období tureckých nájazdov ronila slzy.

Najmladším z&nbsp;najstarších svätostánkov v&nbsp;centre Trnavy je uršulínsky Kostol svätej Anny. Otvára nám milá rehoľníčka a&nbsp;vchádzame do fascinujúcich priestorov. Na stene visí obraz s&nbsp;podobizňami troch košických mučeníkov. Každý drží v&nbsp;ruke palmovú ratolesť, symbol mučeníctva. Vľavo od oltára je za sklom veľká cínová rakva, ktorá ukrýva pozostatky veľmi významných mužov pre katolícku cirkev – dvoch jezuitov a&nbsp;jedného kanonika. Traja košickí mučeníci však nepochádzali zo Slovenska. Melichar Grodecki sa narodil v&nbsp;poľskom Tešíne v&nbsp;Sliezsku, Štefan Pongrác v&nbsp;Sedmohradsku a&nbsp;Marek Križin pochádzal z&nbsp;Chorvátska. Pôsobili v&nbsp;Košiciach, kde ich 7. septembra 1619 umučili počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a&nbsp;katolíkmi v&nbsp;období vojen s&nbsp;Osmanskou ríšou. „Lámali im prsty, opaľovali ich, len aby zapreli svoju vieru. Potom ich telá hodili do stoky. Hovorí sa, že kat ich tajne vzal a&nbsp;pochoval. Toto vraždenie vyvolalo veľké pobúrenie,“ opisuje Slávo Dzvoník. Ako sa dostali do Trnavy? V&nbsp;roku 1630 boli na návšteve v&nbsp;Košiciach Žigmund Forgáč s&nbsp;manželkou Katarínou. „Betlen si s&nbsp;ňou chcel zatancovať a&nbsp;ona súhlasila pod podmienkou, že jej vydá telá mučeníkov. A&nbsp;tak ich teda vykopali, preniesli do Nižnej Šebastovej a&nbsp;potom do kostola v&nbsp;Hertníku. Katarína si vzala palec z&nbsp;Pongrácovej pravej ruky a&nbsp;nosila ho pri sebe. Keď sa začalo v&nbsp;Ríme vyšetrovanie ich smrti a&nbsp;proces blahorečenia, trnavský arcibiskup Peter Pázmaň si vyžiadal ostatky umučených kňazov. Katarína súhlasila, zabalila ich do hodvábu, dala zhotoviť honosnú truhlu a&nbsp;telá sa tak v&nbsp;roku 1635 dostali ku klariskám v&nbsp;Trnave. Po zrušení kláštora ich preniesli sem, k&nbsp;uršulínkam, kde sú krásne vystavené,“ opisuje putovanie ostatkov kňazov, ktorí boli v&nbsp;roku 1905 vyhlásení za blahoslavených a&nbsp;v&nbsp;roku 1995 ich Ján Pavol II. na košickom letisku uznal za svätých. „Aj s&nbsp;týmito relikviami súvisia zázraky. Katarína Forgáčová bola chorá, modlila sa pri nich a&nbsp;vyzdravela,“ doplní sprievodca.

Rozuzlenie celého príbehu relikvií košických mučeníkov sa dozvieme až v&nbsp;Kostole Najsvätejšej Trojice, kde sú v&nbsp;bohato zdobenom relikviári umiestnené dve lebky s&nbsp;kosťami prekryté bielou látkou. V&nbsp;auguste 1905 sa totiž uskutočnilo väčšie delenie ostat­kov trojice kňazov. Ramenná kosť každého z&nbsp;nich putovala do Ríma, menšie časti previezli do Košíc, časť Melichara Grodeckého odoslali do poľského Tešína. Lebka Marka Križina skončila v&nbsp;ostrihomskej bazilike. Niektoré kosti zostali aj v&nbsp;Kostole svätej Anny. 

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/morbidne-ale-uctievane-prst-lebka-jazyk-viera-zazracne-relikvie-pretrvala-starocia" target="_blank">FOTO trnavských relikvií v GALÉRII</a>

Kostol Najsvätejšej Trojice však neukrýva len lebku Grodeckého a&nbsp;Pongráca. Nedávno maďarská vedkyňa Éva Knappová zistila, že na tomto mieste sú uložené aj časti tiel takzvaných katakombových svätcov. A&nbsp;to je naozaj rarita. Ide o&nbsp;mučeníkov z&nbsp;prvých storočí nášho letopočtu, ktorých pochovávali v&nbsp;rímskych katakombách. Postupne ich z&nbsp;Ríma na posilnenie viery začali voziť do celej Európy. „Do Trnavy sa dostalo v&nbsp;roku 1634 osem svätcov – traja muži a&nbsp;päť žien. K&nbsp;nim pribudla relikvia svätej Kristíny a&nbsp;neskôr ešte jeden svätec. Najprv ich umiestnili v&nbsp;Kostole svätého Jána Krstiteľa, ale neboli vystavené verejnej úcte. V&nbsp;roku 1651 sa konal obrad prenesenia, prvá udalosť tohto druhu v&nbsp;Uhorsku. Relikvie previezli do vtedajšej Katedrály svätého Mikuláša a&nbsp;na druhý deň sa konala procesia cez mesto do Kostola svätého Jána Krstiteľa, kde si ich ľudia mohli prísť uctiť. Ako sa nakoniec dostali do dnešného jezuitského Kostola Najsvätejšej Trojice, nie je ešte presne známe,“ sprostredkoval nám dávne časy sprievodca. Ešte donedávna nikto netušil, čo dva relikviáre z&nbsp;oboch strán kostola ukrývajú. Na každej schránke je cínové srdce s&nbsp;menami svätcov. „Sú to najstaršie relikvie, ktoré v&nbsp;Trnave máme, možno aj na celom Slovensku,“ hrdo uzatvára Slávo Dzvoník.

Časť tela posvätnej osoby uctievajú v&nbsp;rôznych náboženstvách. V&nbsp;katolíckej a&nbsp;pravoslávnej cirkvi sa relikvie spájajú so životom a&nbsp;smrťou Ježiša Krista, apoštolov aj svätcov. Ľudia veria, že sú zdrojom zázrakov. Pomocou ostatkov či šiat vzácnych nebožtíkov sa môžu ľudia napríklad vyliečiť. Táto viera bola taká silná, že v&nbsp;stredoveku sa s&nbsp;kúskami tela svätcov kupčilo a&nbsp;mnohé sa falšovali.
Napríklad francúzskemu kráľovi sa údajne podarilo získať Kristovu tŕňovú korunu. Túto relikviu potom vystavoval v&nbsp;gotickej parížskej kaplnke Sainte-Chapelle. Neskôr bola v&nbsp;Katedrále Notre-Dame a&nbsp;od roku 2019 je uložená v&nbsp;Louvri. Medzi najznámejšie svetové relikvie patrí Turínske plátno. Ide o&nbsp;ľanovú plachtu so zvláštnymi odtlačkami a&nbsp;škvrnami a&nbsp;podľa tradície doň zabalili telo umučeného a&nbsp;ukrižovaného Ježiša Krista po tom, ako ho zložili z&nbsp;kríža. Názov plátna je odvodený od talianskeho mesta Turín, kde je táto relikvia od roku 1578 uschovaná. Turínske plátno skúmali rôzne vedecké tímy, ale ich závery sa v&nbsp;mnohom rozchádzali. Prácu odborníkom sťažujú aj rôzne stredoveké úpravy pozoruhodného artefaktu. Na Slovensku patrí medzi najvzácnejšie relikvie kúsok starého plátna s&nbsp;kvapkami Kristovej krvi. Už vyše 500 rokov ho opatrujú v&nbsp;benediktínskom kláštore v&nbsp;Hronskom Beňadiku. V&nbsp;ťažkých časoch opáti touto relikviou požehnávali celý národ.

Prst, lebka či jazyk: Príbehy relikvií v trnavských kostoloch vzbudzujú hrôzu

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Prst, lebka či jazyk: Príbehy relikvií v trnavských kostoloch vzbudzujú hrôzu

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Deti z rozvedených rodín sú osočované, reaguje psychologička na učebnicu. Máte ju doma?

Navždy Scarlett O’Harová: Bipolárna porucha, zvýšené libido a romániky. Aj tak bola skvelá!

Dokonalé manželstvo: Vedkyňa s telom zjazveným radáciou sa stala vdovou. Takto bizarne!

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás