Keď sa opýtate päťročného Matiasa Baláža, čím chce byť, keď bude veľký, bez rozmýšľania odpove: „Majster sveta!“ Škôlkar z Malinova preteká na cestných motocykloch. Svoj prvý motocykel dostal, keď mal štyri. Na Slovakia Ringu videl jazdiť deti a veľmi chcel aj on. No vtedy sa ešte nevedel ani bicyklovať bez prídavných koliesok. „Opýtal som sa na ten šport trénerov. Ich prvá otázka bola, či sa Matias vie bicyklovať,“ spomína Matiasov otec Michal Baláž. Prišli domov, zložili prídavné kolieska a Matias okamžite vyrazil bez nich. O dva týždne kúpili motorku. A tento rok, keď už Matias mohol pretekať na Slovensku a v Česku v kategórii päť- až deväťročných juniorov, absolvoval prvú sériu pretekov za Macerano Racing Team. Na štarte bol všade najmenší.

Žiadny lacný špás

Na tréningovom okruhu na Exnárovej ulici v Bratislave Matias dôsledne obchádza značky, ktoré nainštaloval Michal. Raz do týždňa trénujú s bývalým českým motocyklovým pretekárom Jakubom Kornfeilom. Matiasa to vraj neuveriteľne posunulo. Zvyšok tréningov organizuje Michal podľa trénerových pokynov.

V Junior Moto Academy na Exnárovej si motocykle môže vyskúšať každý junior, ktorý chce len zistiť, či by ho taký šport bavil. Požičajú mu motorku, kombinézu aj prilbu. Stačí prísť a začať jazdiť. Tréneri, tak­isto bývalí pretekári, začiatočníkovi vysvetlia všetko potrebné. Ináč by to pre rodičov nebol žiadny lacný špás. „Motorka tisícsedemsto eur plus pneumatiky, prilba štyristo - Matias má dve. Kombinéza musí byť šitá na mieru a stojí okolo päťsto eur,“ vypočítava Michal s tým, že vlaňajšia kombinéza bude Matiasovi budúcu sezónu malá a bude potrebovať novú. Paradoxne, najmenej vyjde palivo, s päťlitrovou bandaskou vydržia trénovať aj dva týždne. So synom dochádzajú na tréningy do Bratislavy, do Dlhej pri Trnave alebo do Hodonína za trénerom Korn­feilom. V zime sa dá jazdiť len v krytých halách.

Matias sa suverénne vloží do debaty s odpoveďou na otázku, aký musí byť dobrý jazdec. „Keď veľmi chceš byť dobrý, tak musíš chodiť každý deň na tréningy. Potom sa zlepšuješ a zlepšuješ. A potom môžeš byť až majster.“ Okrem motoriek hráva futbal v Malinove - ale hovorí, že motocykel ho baví viac, lebo je rýchlejší. Robí aj gymnastiku a jogu, takéto cvičenia mu pomáhajú pri jazde na motocykli, je tam totiž veľmi dôležitá rovnováha, vytrvalosť a koordinácia pohybov. A k tomu všetkému chodí na angličtinu. „Do ničoho ho nenútime. Baví ho to. Sám sa rozhodne, ale keď si niečo vyberie, musí v tom byť disciplinovaný a dodržiavať termíny. Tak­že ho to učí veľa,“ dodáva otec.

Ako profesionál

„Stále sa oňho bojíme, ale dôverujeme mu. Nie je to poplašený chlapec. Nerobí unáhlené veci. Učí sa veľmi systematicky,“ hovorí Michal. Dodáva, že hoci tento šport vyzerá nebezpečne, zranenia sú zriedkavé. Aby dieťa dostalo pretekársku licenciu, musí ovládať teóriu a bezpečnostné predpisy a urobiť z nich skúšky. Matias vedel v štyroch rokoch, čo znamená ktorá vlajka, ako sa správať na okruhu a čo robiť, ak spadne z motocykla.

Deti dosahujú na motocykloch rýchlosť aj sedemdesiat kilometrov za hodinu. Nesústredenosť teda bolí. Strach vraj Matias veľmi nemáva. Skôr trochu neistoty, keď skúša niečo nové. Jeho rodičia si dávajú záležať na čo najkvalitnejšej výbave, aby bolo jazdenie čo najbezpečnejšie. Pod koženou kombinézou má ešte chrániče hrude a chrbta. Samozrejme, že už spadol, že to aj bolelo. „Ale nie veľmi,“ dodáva chlapček.

Túto letnú sezónu absolvoval prvú sériu pretekov. Motošport nie je na Slovensku podporovaný. Michal hovorí, že sezóna ich vyšla na pätnásťtisíc eur. Náklady nemajú len s motocyklom, výbavou, tréningmi a so štartovným. „Drahá je doprava na preteky a prenájom karavanu,“ vysvetľuje. Preteky totiž trvajú od piatka do nedele a najpraktickejšie je bývať celý čas v karavane priamo v areáli pretekárskeho okruhu. Má to niekoľko dôvodov. Napríklad ten, že maličkí škôlkari ešte popoludní spávajú. Matias by nevydržal hore od rána do piatej popoludní, keď je posledný štart. Plus počas horúcich letných dní je v koženej kombinéze, chráničoch a ďalších funkčných vrstvách oblečenia, pod nimi deťom veľmi teplo. Potrebujú sa schladiť v klimatizovanej miestnosti. Rodičia sa radili s odborníkom aj o tom, čo a ako často musí Matias vypiť, aby nebol dehydrovaný.

Preteky vyzerajú tak, že v piatok sa odjazdí niekoľko tréningov, počas ktorých si malí pretekári zvyknú na trať, v sobotu je kvalifikácia na čas. Podľa jej výsledkov štartujú pretekári do sobotnej a nedeľnej súťaže na určitý počet kôl. „Dochádzať tam z hotela by bolo nepraktické. Chýbal by komfort. Niekde na okruhu by sme museli v tej horúčave sedieť a čakať, jazdy sú niekedy po hodine,“ vysvetľuje Michal. „Povedali by ste si, že pri päťročnom chlapcovi pôjde o nejaké hobby jazdenie. Ale pri takomto zaťažení k nemu treba pristupovať ako k profesionálnemu športovcovi, aby sa mu neublížilo.“

Medzi staršími

Areál na Exnárovej vybudoval bývalý majster Slovenska Martin Čermák, vedie ho Radim Nožička a Michal hovorí, že to robia hlavne zo srdca. Zázemie zabezpečujú aj na pretekoch, dovezú motorky a postavia stan.

Na chod areálu sa rodičia detí skladajú. Na malých športovcov tu čakajú vzorne zoradené motocykle a prilby, na vešiaku visia kombinézy. No nemá si ich kto obliekať. Počas pandémie bolo veľa podujatí, sústredení aj pretekov zrušených. Kým kedysi tu trénovalo desať detí, dnes zostali dvaja chlapci.

Na majstrovstvách Slovenska bol Matias štvrtý. Súťažil však s deväťročnými chlapcami. Podľa Michala je to výborný výsledok. Matias si spomína na svoje prvé preteky: „Cítil som sa tak, že musím vyhrať. Nebál som sa. Bol som pokojný.“ Najťažšie je vraj šuchnúť kolenom o zem.

FOTO V GALÉRII

Matias znovu naštartuje špeciálne upravenú Yamahu PW50 a vyrazí na trať. Treba ho krotiť, do zákrut ide príliš rýchlo, ale nechá si povedať a snaží sa byť čo najlepší. Už v piatich rokoch je veľmi cieľavedomý. Dokáže sa sústrediť. Hoci ubehnú ešte roky, kým bude môcť mať prvý vodičák, motocykel ovláda dokonale. Jazdí s číslom 26. Zdedil ho po otcovi. Michal má k motošportu blízko, aj on pár sezón pretekal, ale na autách. Skončil, lebo to bolo veľmi drahé. Dvadsaťšestka je šťastná pre celú rodinu, v dátume narodenia má tento deň Matiasova mama, starý otec aj nevlastná sestra. Azda bude vždy šťastná pre päťročného pretekára, ktorý na okruhoch predbieha aj starších chlapcov. Hoci ešte chodí len do škôlky.