Tip na článok
Zoltán Antal (na snímke) žil od narodenia v dome svojej matky na Švermovej ulici v Galante. Tam, kde polícia opakovane objavila chemické laboratórium.

Mužovi s červeným diplomom našli doma laboratórium s výbušninami

Arzenál výbušných chemických látok z ilegálneho laboratória v Galante likvidovali policajní experti takmer týždeň.

Galéria k článku (4 fotografie )
Uzatvorená: Okolo chemikovho domu nebolo možné ani prejsť. Mnohí Galanťania hodnotili toto obmedzenie ako prehnané.
V skafandroch: Policajní experti sa pri pátraní po výbušninách chránili špeciálnymi oblekmi.
Utajený: Zoltán obohnal svoj pozemok vysokým dreveným plotom. Zvyšok ukryli stromy.

Hovorili mu bulo. Odľud, ktorému sa každý radšej vyhol. Na Švermovej ulici v Galante i v blízkom okolí bolo verejným tajomstvom, že v záhrade pestuje konope a v prístavbe ošumelého bieleho domu s opadávajúcou omietkou vyrába nebezpečné chemikálie. Už pred troma rokmi ho policajti „zbalili“ pre výrobu syntetických drog a výbušnín a obchodovanie s nimi.

Po mesiaci bol však vonku. S podmienkou. Dokázali mu len prechovávanie omamných látok. A tak Zoltán Antal veselo „podnikal“ ďalej. Prijímal v dome „priateľov“ v drahých autách i policajtov. Susedia mlčali. Niektorí preto, lebo ľutovali jeho starú mamu, bývalú učiteľku jazykov, slušnú, milú ženu. Iní sa báli.

„Videli sme, že odtiaľ stále niečo vynášal, že k nemu chodili podivní ľudia, že sa v dome celé noci svietilo,“ prezrádza obyvateľka vedľajšej ulice. „Ale udajte ho, keď neviete, ktorí policajti sú skorumpovaní, ani to, či ho po pár dňoch nepustia. Niektorí sa dokonca báli na jeho dom pozerať, lebo si mysleli, že by ich zachytili kamery. Takí ľudia na slobodu nepatria.“

Až pred niekoľkými dňami sa Zoltánove nebezpečné kšefty skončili vpádom policajnej jednotky a väzením. Domáci si vydýchli. Dúfajú, že z basy tak skoro nevylezie.

Stop!

Švermova ulica bola ešte začiatkom tohto týždňa nepriechodná. Pri policajných páskach hliadkovali muži v uniformách, základnú školu zatvorili, cesta bola plná vojenských vozidiel, techniky. Okolo Zoltánovho domu bolo vidieť chemických expertov v špeciálnych oblekoch, hasičov i záchranku. Za pásku sa dostali len tí, ktorí tam majú trvalý pobyt. Inak nikto.

„Čo tam toľko ryjú?“ hnevala sa staršia žena, ktorá chcela navštíviť priateľku. „Týždeň potrebujú na ten kúsok záhradky?“ Ulica bola vždy veľmi frekventovaná a jej blokáda domácich rozčuľuje. Tvrdia, že to muži zákona preháňajú, že to zaváňa šikanovaním.

K Zoltánovi sa vyjadrujú veľmi opatrne. Vravia, že bol nepríjemná sivá myš. Samotár. S nikým sa nebavil, nemal v okolí kamarátov. „Strašný bulo,“ prehodí ďalšia z tunajších obyvateliek. „Na každého škaredo zazeral a pár ľudí vraj aj vyfackal. Tak ho radšej všetci obchádzali.“

Spomína si na jeho zatknutie v minulosti. Vtedy na neho údajne prišli pre podozrivo vysoký odber elektriny. Prepieklo sa mu to, lebo mal vraj nadštandardné vzťahy s policajtmi a niektorí ho navštevovali. Zrejme mu dali echo. „Bolo jasné, že s tým neprestane. Tušili sme, že tam stále pestuje marihuanu a kutí niečo nekalé. Ale o výbušninách sme sa dozvedeli až z médií.“

Ľudia sú podľa nej trošku zaskočení. „Škola je už týždeň zatvorená, deti budú musieť učivo dobiehať po sobotách a rodičia ich nemajú kam dať. Tak si v práci berú voľno.“

Príživník

Keď sa snažíme o Zoltánovi niečo zistiť, ukáže sa, že ho vlastne nikto nepozná. „Akoby tu ani nežil,“ hovoria domáci a ukazujú vysoký drevený plot, za ktorým sú niekoľkometrové husté stromy. „Bolo nepísané pravidlo, že sa medzi domami stavalo len priehľadné pletivo. On si však postavil skoro dvaapolmetrový drevený plot. Asi veľmi dobre vedel prečo.“

Muž v stredných rokoch tvrdí, že so Zoltánom chodil do školy. „Chcel študovať v zahraničí, a tak gymnázium dokončil v Banskej Štiavnici. Tam si našiel vplyvné známosti,“ prezrádza. „Ale pálilo mu to. Skončil tri vysoké školy, trénoval džudo, koncom deväťdesiatych rokov dovážal zo zahraničia počítače. Celkom sa mu vtedy darilo.“

No nezdá sa, že by si nahonobil majetok. Dom, kde žil s matkou, pamätá lepšie časy, plot, ktorým obohnal pozemok, je len zbúchaný z dosák. Jeho mama sa neraz posťažovala, že sa nechcel zamestnať. „Bola ustaraná, pretože jej vraj neprispieval na domácnosť a žili len z jej malého dôchodku.“

Ako ovečky v košiari

Pri policajnej bariére sa schádza hlúčik ľudí. Jedna žena tvrdí, že Antalove dobré vzťahy s mužmi zákona vyplývajú z posledného zamestnania. „Pracoval ako policajt v Trnave a v Galante robil polícii celú počítačovú agendu,“ pokračuje. „Zrejme ani tam nebol úplne čistý, pretože ho vyhodili.“

Sused, čo býva na rovnakej ulici ako Zoltán, sa na celej situácii zabáva. Je presvedčený, že tento problém mohol byť dávno vyriešený. Nad podmienkou, ktorú po prvom zatknutí Zoltán dostal, sa len trpko pousmeje.

„Všetci vedeli, že tam má laboratórium a aj to, čo je to za človeka. Napriek tomu mu kriminálnu činnosť tolerovali. Jeho prípad sa zamietol pod koberec. A možno by mu to prechádzalo ďalej, keby sa nezmenila vláda, vedenie polície, ľudia na prokuratúre. Konexie sa rozplynuli a tu je konečne výsledok.“

Dodáva, že ho teší, ako si policajti poctivo robia svoju prácu. Veď ak by u Zoltána niečo vybuchlo, boli by na odstrel ako jedni z prvých. Iba obmedzenie pohybu považuje za prehnané. „Sme tu ako ovečky v košiari. Ani príbuzní a známi za nami nesmú. Nepustili ani vnučku za mojou mamou, pretože má trvalý pobyt o ulicu ďalej.

Už sedia

Laboratórium na Švermovej ulici v Galante obsadili policajné jednotky takmer pred dvoma týždňami. Bolo to finále vyšetrovania Národnej kriminálnej agentúry, počas ktorého vykonali sedem domových prehliadok a ďalších priestorov v Galante, v Jelke a v Sládkovičove.

Nezamestnaného štyridsiatnika Zoltána Antala zatkli spolu s jeho kumpánmi Kristiánom Radványim a Richardom Ravaszom a umiestnili ich do cely predbežného zaistenia. Sú obvinení zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, z ich držania a obchodovania s nimi a z obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.

Pre možný útek a pokračovanie v trestnej činnosti či ovplyvňovanie svedkov rozhodol súd, že na konečný verdikt si počkajú za mrežami. Všetkým trom hrozí trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Po zadržaní „chemikov“ policajti uzatvorili ulicu aj základnú školu, ktorú navštevuje vyše tristo detí maďarskej národnosti. Sedem dní tu pôsobili kriminalisti, pyrotechnici, hasiči, chemici i záchranári. Aj odborníkov zaskočilo množstvo nebezpečných chemikálií v dome, ktoré by vraj vystačili na výrobu zbraní hromadného ničenia.

Rôzne látky odoslali na expertízu, výbušniny umiestnili do špeciálneho prepravného kontajnera a vyviezli do chotára za mestskou časťou Hody. Tam ich pyrotechnici odpálili. Predmetom vyšetrovania je tiež to, kto si takýto arzenál objednal.

Odborníci sa domnievajú, že vzhľadom na množstvo nebolo cieľovou krajinou Slovensko. Možnými odberateľmi mohli byť teroristické organizácie v zahraničí či Ukrajina.

Expert

Zoltán Antal žil od narodenia v dome svojej matky na Švermovej ulici v Galante. Tam, kde polícia opakovane objavila chemické laboratórium. Na gymnázium začal chodiť v Galante, vzhľadom na plánované vysokoškolské štúdium v zahraničí však zmaturoval v Banskej Štiavnici.

Absolvoval tri vysoké školy vrátane chemickej fakulty, kde získal dokonca červený diplom. Po škole sa živil dovozom výpočtovej techniky a ako počítačový expert. Neoficiálne zdroje tvrdia, že mal styky s niekoľkými zločineckými skupinami a svoje výrobky údajne testoval vyhadzovaním telefónnych búdok do vzduchu.

Pred troma rokmi ho aj s komplicom zadržala polícia pri prevoze chemikálií na ceste neďaleko Sládkovičova. Napriek tomu, že pri domovej prehliadke, rovnako ako teraz, objavili kriminalisti látky vhodné na výrobu drog a výbušnín, obišiel len s podmienkou, ktorá mu nedávno vypršala.

VIDEO Plus 7 Dní