Dnes, keď ochranári bijú na poplach a bránia akýmkoľvek zásahom do prírodného pro­stredia už pre jediný druh chráneného vtáctva, pripomínajú budovateľské plány vedenia dvanásťtisícovej Myjavy skôr šafárenie v dávnej ruskej gubernii než seriózny rozvoj moderného mesta v prostredí Európskej únie.

Podľa našich informácií tamojší radní páni celkom vážne plánujú vyrúbať značnú časť vyše šesťdesiatročného 3,5-hektárového lesoparku a premeniť ju na stavebné pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu. Zničia tak zvieracie kolónie, narušia zalesnenú plochu, ktorú bez preháňania možno nazvať pľúcami celého okolia, a doslova zlikvidujú potenciálnu rekreačnú oblasť. Miestni aktivisti upozorňujú aj na obchádzanie zákona, kompetentné orgány štátnej správy však mlčia alebo sa tvária, že sa ich to netýka.

Do prírody cez diery v plote

Nemocničný park má zaujímavú históriu. Ešte v roku 1956 ho založili ako ochranno-hygienické pásmo nemocnice. Postavili malebnú fontánu, drevené lavičky, vysadili ovocné stromy, lipové aleje pre pacientov s TBC. Vytvorili doslova oázu pokoja a zdravia, aj vďaka čomu sa toto zdravotnícke zariadenie dostalo ako pozitívny vzor do vysokoškolských lekárskych učebníc.

V GALÉRII si pozrite zábery myjavského lespoparku>>

Historik a publicista Ján Gálik spomína, že na unikátny lesopark sa neopovážili siahnuť ani vtedajší komunistickí funkcionári. Keď sa plánovalo budovanie ďalších objektov, opakovane aj za cenu zvýšených nákladov nariadili výstavbu mimo tejto zóny. Až v revolučnom roku 1989 sa podarilo vtedajšiemu riaditeľovi nemocnice presadiť projekt dvoch poliklinických pavilónov, za čo sa na neho zniesla vlna kritiky a nakoniec o svoj post prišiel. Pritom tieto pavilóny zabrali len desať percent územia, ktoré teraz plánujú vyhradiť na výstavbu súkromných domov!

Prepojenie medzi nemocnicou a dávno nefunkčným mikrobiologickým ústavom už slúži len na odpadky
Prepojenie medzi nemocnicou a dávno nefunkčným mikrobiologickým ústavom už slúži len na odpadky
Zdroj: PETER GALAN

Doba sa zmenila. V novom tisícročí prešiel areál do správy Trenčianskeho samosprávneho kraja a začali sa diať zvláštne veci. Na jeho vstupnej bráne sa objavila reťaz s visacím zámkom a aj vtedajší záhradník spomína, ako mu vedenie nemocnice bránilo, aby sa o lesopark riadne staral. Nakoniec sa už nemohol starať vôbec a od roku 2005 začal chátrať. Akoby sa kompetentní snažili, aby naň verejnosť zabudla. Tá však nezabudla. Dierami v plote sem obyvatelia „načierno“ chodili na lesné plody, huby, jahody, vychutnávať si pohodu prírody.

Petícia nepomohla

Napriek minimálnej údržbe lesopark dodnes žije vlastným životom. Ovocné stromy stále rodia, v korunách a porastoch hniezdia vtáky, sú tu srnky, veveričky, ježky, celý herbár liečivých rastlín. Čo by za to iné samosprávy dali, keby mali na skok od centra takýto dospelý, funkčný ekosystém?

Ekosystém, ktorý myjavská samospráva označuje len ako nevyužité pozemky, kde chce vybudovať infraštruktúru zhruba pre 38 domov. Vraj pre mladých, aby z mesta neodchádzali. Zatiaľ je tam takmer 1 400 stromov, ktorých spoločenská hodnota sa blíži k 1,8 milióna eur. Koľko z nich prežije?

FOTO takmer zabudnutého lesoparku v Myjave nájdete v GALÉRII >>

Miestni aktivisti zámer pokladajú za nehoráznosť a broja proti nemu na všetkých frontoch. Na úrovni mesta, okresu, kraja, oslovili ministerstvá. Nedávno spísali petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše tritisíc ľudí, mestské zastupiteľstvo ju však len vzalo na vedomie a vzápätí jednohlasne schválilo zmeny a doplnky územného plánu (ZaD ÚP) vrátane likvidácie lesoparku.

„Je to vzácny biotop, ktorý bez ohľadu na to, či je verejnosti prístupný, plní mnoho dôležitých funkcií,“ hovorí nám vnuk prvého myjavského richtára Miloslav Kovarčík. „Zadržiava vodu, ktorá sa sem leje po okolitých svahoch, kde rastie iba kukurica, hlavne pre miestnu biostanicu, počas horúcich dní ochladzuje prostredie, tlmí silné vetry. Je to v podstate jediný súvislý park, ktorý v meste máme, s potenciálom na rekreačné, športové i náučné aktivity.“

Zničia stromy, vyženú vtáky

Z plánovaných budovateľských aktivít je znechutený tiež arborista Michal Kuzma. „Myjavský lesopark je klenot, kde je vytvorený zdravý, funkčný ekosystém. Rastie tu napríklad buk lesný previsnutý, ktorý je vzácnosťou aj v historických parkoch, viacero exotických drevín,“ reaguje na naše otázky. „Dnes je veľmi ťažké dostať priamo do mesta komplex dospelej vegetácie. Mnohé samosprávy musia investovať veľké peniaze, žiadať o granty, aby takúto rozsiahlu zelenú zónu dokázali vytvoriť. Aj tak im to bude trvať desaťročia. Tu už všetko majú. Podľa mňa je celý zámer absurdný. Likvidáciou tohto územia by Myjava neprišla len o spoločenskú hodnotu drevín, ale aj o ochranu pred prívalovými dažďami či o plochu prispievajúcu k zmierneniu sucha v krajine.“

V myjavskom lesoparku hniezdi viac než 24 druhov vtáctva, vrátane jastraba krahulca.
V myjavskom lesoparku hniezdi viac než 24 druhov vtáctva, vrátane jastraba krahulca.
Zdroj: internet

Podobne vníma situáciu Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife. Z ich správy vyplýva, že v areáli hniezdi až 24 druhov vtáctva vrátane jastraba krahulca. „Výrubom drevín dôjde k nenávratnej strate hniezdisk a hniezdneho biotopu zákonom chránených živočíchov, pričom náhradná výsadba nie je dostatočnou kompenzáciou,“ zdôrazňujú.

Primitívny nápad

Urbanistka a expertka na ochranu životného prostredia Zuzana Hudeková pripomína, že zeleň reguluje miestnu mikroklímu, zamedzuje prehrievaniu, pomáha zmierniť odtokovú vlnu z extrémnych zrážok. „Ochladzovací efekt vegetácie na okolie sa však prejaví len pri parkoch s dostatočne veľkou rozlohou. Preto plochy zelene treba chrániť a zvyšovať ich podiel v celkovej urbanistickej štruktúre mesta.“

Názor stavebného inžiniera, dlhoročného obyvateľa Myjavy Jána Hromeka je o niečo ostrejší. „Nemocnice sa umiestňujú v tichých, odizolovaných častiach miest, a tak ako výrobné, obytné, oddychové, športové a kultúrne zóny ich nemožno zlučovať a miešať dokopy, ako sa komu zachce,“čítame v jeho vyhlásení na stránke Klubu ochrancov zelene Kozel. „Postaviť pri nemocnici také obrovské sídlisko je primitívny nápad. Ako keby si niekto navrhol záchod uprostred obývačky! Pretláčajú ho politicky činné osoby bez zodpovednosti, znalostí v oblasti výstavby, a čo je najsmutnejšie, aj bez zdravého sedliackeho rozumu.“

V neposlednom rade sa domáci pýtajú, pre akých mladých chcú vlastne domy stavať? Ľudia podľa nich neodchádzajú z Myjavy pre absenciu bývania, ale predovšetkým pre nedostatok pracovných príležitostí.

Len na vlastné riziko

Pri návšteve Myjavy sa nestačíme diviť. V zóne, ktorá pripomína mestskú rekreačnú oblasť, na jednej strane tróni nedostavaná betónová konštrukcia ústavnej lekárne, husto obrastená vysokým porastom. Je zrejmé, že ju nemá kto dokončiť a údajne ju nemožno pre majetkové vzťahy ani odstrániť.

Na druhej strane zase pro­stredie špatí chátrajúca budova mikrobiologického ústavu, ktorý je roky opustený. Zanedbanosť podčiarkuje posprejovaný, pergolový tunel plný odpadu, tiahnuci sa k nemocnici.

Na bráne do lesoparku svieti veľká tabuľa upozorňujúca na rizikovú oblasť. Vyznieva smiešne, keďže na celej ploche sme nezaznamenali väčšie hrozby než v ktoromkoľvek lesíku na Slovensku a aj dendrológovia tvrdia, že tunajšie stromy sú stabilnejšie než tie, ktoré rastú priamo v meste.

SMIEŠNA TABUĽA Podľa Blanky Říhovej ju sem mesto umiestnilo účelovo, keď tu chceli usporiadať akciu pre verejnosť.
SMIEŠNA TABUĽA Podľa Blanky Říhovej ju sem mesto umiestnilo účelovo, keď tu chceli usporiadať akciu pre verejnosť.
Zdroj: PETER GALAN

Blanka Říhová, ktorá stojí za iniciatívou Zachráňme nemocničný lesík v Myjave, je presvedčená, že ju sem dali účelovo. „V júli sme totiž chceli usporiadať podujatie, na ktorom by sme verejnosti prezentovali pozitíva lesoparku. Zo slušnosti sme o tom informovali mesto a to nielen zareagovalo nesúhlasne, ale oslovilo aj policajné zložky a umiestnilo sem túto tabuľu,“hovorí, keď prechádzame popri jednej z lipových alejí pre pacientov s TBC.

Hneď vedľa nej je vykosená plocha a tenisové kurty. Pôvodne vraj určené pre nemocničných lekárov. Podľa drahých vozidiel, parkujúcich priamo na lúke, usudzujeme, že zdravotníci tu musia byť platení naozaj kráľovsky.

Zakročí prokuratúra?

Areál zďaleka nepripomína nepriechodný prales. Naopak, je to príjemné tiché miesto, počuť štebot vtákov, kde-tu zaznamenáme pohyb drobnej zveri. Na ovocných stromoch rastú jablká, ich koruny ponúkajú chládok a prirodzenú bariéru pred ostrým poludňajším slnkom. Zastavíme sa pod majestátnou vŕbou a pri pohľade na okolie sa pýtame, prečo to tu chcú zničiť. Prečo hlas občanov nerezonuje hlasnejšie?

Nuž, všetko so všetkým súvisí. Vlani bola Myjava vyhodnotená ako najhoršie hospodáriace mesto na Slovensku a peniaze chýbajú skoro na všetko. Takže hoci sú v územnom pláne navrhnuté stovky pozemkov, ktoré možno na výstavu využiť, niet ich za čo od majiteľov vykúpiť. Nemocničný park, ktorý pred časom získalo mesto od kraja, je však zadarmo. Zvolili teda najlacnejšiu, zároveň najdevastujúcejšiu možnosť.

Aj preto majú aktivisti ťažké srdce na primátora Pavla Halabrína, mimochodom, bývalého poslanca NR SR za stranu HZDS, ktorý vedie mesto už 17 rokov.

„Od počiatkov sa lesopark v oficiálnych dokumentoch kamufluje ako nevyužitá plocha, zastavané plochy a nádvoria, alebo zanedbaný pozemok,“hovorí Blanka Říhová. „Zrejme preto, aby sa ním verejnosť príliš nezaoberala. Dokonca ,pozabudli‘ v návrhu ZaD ÚP napísať, že ide o takzvaný územný systém ekologickej stability (ÚSES). Pritom zachovanie ÚSES je podľa zákona vo verejnom záujme. Namiesto toho spracovateľ tohto strategického dokumentu uviedol, že výstavba rodinných domov nijako nezasiahne plochy parkov. Je logické, že takto ,nemyjavské‘ inštitúcie v rámci pripomienkovacieho konania nemali proti čomu namietať. O lesoparku im nikto nepovedal.“

Blanka Říhová poukazuje aj na nezrovnalosti v územnom pláne, klamstvá, porušovanie alebo obchádzanie zákonov. Aj preto sa obrátili na prokuratúru, aby zasiahla. Ak tak neurobí, je možné, že nemocničný lesík z mapy mesta nadobro zmizne. Potom bude určite zaujímavé zistiť, kto a za koľko sa k lukratívnym pozemkom nakoniec dostane. 

Žiadny park neevidujeme

S otázkami sme sa obrátili na Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré nás však len informovalo, že na preskúmavanie stanoviska okresného úradu v sídle kraja nemá kompetenciu. „V prípade podozrenia na porušenie právnych predpisov pri procese schvaľovania ZaD ÚP mesta Myjava sa treba obrátiť na príslušnú prokuratúru,“ dodal jeho hovorca. Ministerstvo životného prostredia nám napriek prísľubu nebolo schopné v priebehu týždňa stanovisko poskytnúť.

Vedenie nemocnice, ktorému by azda najviac malo záležať na zachovaní ochranného pásma, prirodzenej hranice medzi ich ústavom a cestnou sieťou či vychádzkového priestoru pre pacientov, nás odbilo krátkym mailom, kde nás odkazujú na vedenie mesta, ktorému plocha patrí. Obsiahlejšiu odpoveď sme získali až z myjavskej radnice.

V GALÉRII si pozrite zábery myjavského lespoparku>>

„Mesto nespochybňuje pôvodný zámer vytvorenia nemocničného parku tak, ako ho deklaruje projekt sadovníckych úprav nemocnice z roku 1955. Za uplynulých 65 rokov sa však niekoľkokrát zmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktoré v zmysle stavebného zákona mesto Myjava vždy primerane reagovalo,“píše nám prednostka Mestského úradu Myjava Jarmila Sluková.

Ako pokračuje, podľa územného plánu    z roku 2004 je južná časť areálu nemocnice definovaná ako plocha nekomerčnej občianskej vybavenosti s možnosťou výstavby budov až do piatich nadzemných podlaží. Aktualizáciou územného plánu reagujú na meniace sa požiadavky, lokalizáciu nemocničných zariadení i na nové trendy v umiestnení zdravotníckych zariadení, ktoré sa postupne premiestňujú z monofunkčných areálov bližšie k pacientom.

V súvislosti s lesoparkom pripomína, že do roku 2019 bolo územie vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja a okrem tenisových kurtov nebolo toto územie využívané. Obyvatelia naň vyhadzovali biologicky rozložiteľný odpad, samovoľne vysádzali a vyrezávali ovocné stromy, zhromažďovali sa tam skupiny ľudí bez domova, prespávali a popíjali.

Odmieta informáciu, že v územnom pláne je vyčlenených dostatok iných pozemkov využiteľných na individuálnu bytovú výstavbu. „Ak by to tak bolo, mesto by ich s radosťou ponúklo na odpredaj žiadateľom. Územia, ktoré sú z pohľadu platného územného plánu vhodné na zastavanie, sú vo veľkej miere majetkovo nevyrovnané z dôvodu neznámych vlastníkov, neprešli dedičskými konaniami alebo ich cenu nie je možné akceptovať.“

Jarmila Sluková ďalej zdôrazňuje, že územný plán nedefinuje južnú časť areálu na účel parku a v zmysle zákona teda o park nejde. „V platnej legislatíve SR neexistuje právna úprava, v zmysle ktorej nie je možné realizovať výstavbu v prvkoch ÚSES. Naopak, možnosti výstavby budov sú v súlade s právnym poriadkom určené primárne územným plánom.“

Dodáva, že Myjava v súčasnosti vybavuje potrebné vyjadrenia a povolenia pred podaním žiadosti o vydanie územného rozhodnutia. Popiera, že mesto už vyberá zálohy na stavebné pozemky, a tvrdí, že ich cena ešte ani nie je stanovená.

FOTO unikátneho lesoparku v Myjave nájdete v GALÉRII >>