Ľubomír Ferko

Polychlórované bifenyly (PCB) sú látky, ktoré aj v&nbsp;stopových množstvách môžu ľuďom spôsobiť závažné zdravotné problémy. Práve v&nbsp;Strážskom sa vyrábali od roku 1959 až do roku 1984.

„My sme náš výrobok nazvali Delor. V&nbsp;USA sa vyrábal pod značkou Arocrol, v&nbsp;Nemecku ako Clopfén. Používal sa najmä do náplní transformátorov nachádzajúcich sa v&nbsp;podzemných priestoroch, napríklad v&nbsp;metre. Neskôr sme ho dodávali aj do elektrotechnických závodov na výrobu kondenzátorov. Produkt s&nbsp;iným obsahom chlóru sa využíval ako prísada do náterových hmôt pre vnútro veľkých silážnych zásobníkov,“ vysvetľuje bývalý dlhoročný pracovník a&nbsp;neskôr riaditeľ štátneho podniku Jaroslav Giláni.

Po zmene režimu začali biť na poplach organizácie zamerané na ochranu životného prostredia. Rôzne merania totiž zaznamenali zvýšený obsah nebezpečných látok najmä vo vode Laborca a Zemplínskej šíravy. Štátne orgány spolu s Košickým samosprávnym krajom (KSK) po nátlaku verejnosti začali pred desiatimi rokmi s projektom Príprava zberu a zneškodnenia odpadov kontaminovaných PCB látkami vo vybraných lokalitách okresu Michalovce. V roku 2014 ho však zastavili. Vtedajší podpredseda KSK Emil Ďurovčík skonštatoval, že majiteľ pozemkov neumožnil zhotoviteľovi vstup na ne. A tak to pokračovalo dlhé roky. „Akciová spoločnosť Chemko Strážske, ktorá je v súčasnosti v úpadku, mala totiž doteraz viacero správcov, ktorí nejavili veľkú ochotu komunikovať so štátnymi orgánmi ochrany životného pro­stredia,“ potvrdili nám z tlačového odboru ministerstva vnútra.

Situácia sa zmenila po nástupe súčasného správcu podniku v likvidácii. Po jeho súhlase krátko pred tohtoročnými veľkonočnými sviatkami konečne mohla vstúpiť do areálu kontrola. Podľa informácií z ministerstva vnútra sa na nej zúčastnili pracovníci odborov starostlivosti o životné pro­stredie z okresných úradov, ľudia zo Slovenskej agentúry pre životné prostredie (SAŽP) a správca majetku Chemko Strážske, a. s., v likvidácii. „Počas obhliadky v&nbsp;priestoroch lesnej zvernice našli a&nbsp;identifikovali dva z&nbsp;troch skladov, v&nbsp;ktorých sa podľa informácií Okresného úradu životného prostredia Michalovce nachádzali uskladnené sudy so zvyškami nebezpečných látok PCB. Identifikované boli sklady - ošipáreň a&nbsp;bývalá tepláreň, neidentifikovaný sklad bol niekdajší ovčín,“ informovala hovorkyňa agentúry Michaela Pšenáková.

Obavy ľudí zo Strážskeho a&nbsp;okolia, že v&nbsp;Chemku sa skrýva ekologická časovaná bomba, sa v&nbsp;plnej miere potvrdili. „Pri kontrole zadokumentovali úradníci 504 ton PCB látok vo&nbsp;dvoch miestnostiach, pričom jedna bola bez spevneného podlažia. Tieto sklady vznikli v&nbsp;čase likvidácie výroby,“ dozvedeli sme sa z&nbsp;ministerstva vnútra. SAŽP nálezy už zapísala do oficiálneho zoznamu pravdepodobných environmentálnych záťaží na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;spolupráci s&nbsp;ministerstvom životného prostredia určí ďalší postup. „Ministerstvo životného pro­stredia v&nbsp;časti areálu už zaistilo podrobný geologický prieskum. Prieskum bol pripravovaný minulý rok, začiatkom tohto roka sa skončilo verejné obstarávanie,“ dodala Michaela Pšenáková.

Zatiaľ je otázne, koľko nebezpečných látok je ešte uskladnených v areáli podniku a v akej intenzite už zamorili životné prostredie.&nbsp; „Počas trvania výroby sa vyrobilo a&nbsp;vyviezlo približne 7-tisíc ton Deloru. Zvyšky, ktoré pri výrobe vznikli, sa zlievali do plechových sudov po karbide a&nbsp;po istom čase vyviezli pre poriadok vo výrobe do lesa. Podľa mojich výpočtov to mohlo byť okolo 600 ton. Keď som sa po zmene systému vrátil do podniku vo funkcii námestníka pre sociálne veci, patril medzi moje povinnosti dohľad nad uskladnením spomínaných sudov. Tie sme z&nbsp;lesnej rokliny, kam ich vyviezli za minulého režimu, dovážali do budovy, v&nbsp;ktorej sa kedysi chovali ovce,“ hovorí Jaroslav Giláni.

Nepamätá sa, koľko sudov do ovčína doviezli, ale určite neboli všetky z lesa. Po čase totiž postúpil na miesto riaditeľa podniku a mal už iné povinnosti až do divokej privatizácie, ktorej následky ľudia z Chemka pociťujú dodnes. Podľa slov bývalých zamestnancov dnes už nikto nevie, koľko nebezpečných látok do lesa vyviezli. Strže, kam ich umiestňovali, totiž po čase zasypali zeminou zo stavieb. Súčasťou areálu je časť lesa. Celý je dodnes obohnaný plotom, prístup doň kontroluje bezpečnostná služba. „Plechové sudy po čase skorodovali a&nbsp;obsah sa mohol ľahko dostať do zeme. Neviem, či tých 504 nájdených ton je všetko, to sa dá vypočítať. Určite však viem, že my sme spomínané zvyšky dávali len do plechových sudov na karbid. Na fotografiách z&nbsp;terajších nálezov som videl aj iný typ sudov, ktorý nepoznám,“ tvrdí bývalý riaditeľ.

Jaroslav Giláni hneď po odhalení kontaminácie vody v odpadovom kanáli Chemka, v Laborci a v Zemplínskej šírave vypracoval vlastný návrh na likvidáciu PCB látok pomalým spaľovaním. „Vyriešenie kvality vôd je jedna časť problému. Ďalšia je odstránenie zdroja znečistenia. Návrh som posielal na príslušné úrady. Vždy mi prišla odpoveď, že ďakujú za môj záujem, ale pripravuje sa netermický spôsob likvidácie,“ hovorí chemický inžinier na dôchodku.&nbsp; Ako upozorňuje, sondy a&nbsp;geologický prieskum, ktoré sa pripravujú, nestačia. Po identifikácii sa totiž nebezpečenstvo musí aj zlikvidovať. Štát a&nbsp;jeho orgány boli doteraz na to krátke.

Najhoršie obavy ľudí sa naplnili: Ekologická bomba v niekdajšom štátnom podniku Chemko Strážske

Výber pre vás

Najhoršie obavy ľudí sa naplnili: Ekologická bomba v niekdajšom štátnom podniku Chemko Strážske

Súvisiace články

Ekologická katastrofa pod taktovkou Joža Ráža ml.: Ohrozené sú aj liečivé pramene

Ekologická katastrofa?: V stenách známej nemocnice sa nachádzajú tony azbestu

Výber pre vás