Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Bola to veľká udalosť, keď v októbri 2008 zavítala na Slovensko jej výsosť kráľovná Alžbeta II. Spolu s manželom princom Philipom k nám priletela z návštevy Slovinska, kde okrem iného navštívila svetoznámy žrebčín v dedine Lipica neďaleko hraníc s Talianskom. Do daru dostala vzácne plemeno koňa lipican, rovnaké ako na ňu čakalo na Slovensku. Kto to mohol tušiť? „Dohodli sme to s pánom prezidentom Ivanom Gašparovičom nezávisle od Slovincov,“ spomína riaditeľ Národného žrebčína (NŽ) Topoľčianky Michal Horný. Do prestížnych slovenských stajní síce kráľovná nezavítala, ale symbolickému daru sa potešila. „Stretli sme sa v bratislavskej Redute za prítomnosti prezidenta a odovzdali jej album s našimi koňmi. Medzi nimi bol aj päťročný Maestoso X-38,“ dodáva Horný. Kráľovnin lipican budúci rok oslávi dvadsať rokov a robil česť Alžbete II. aj nášmu vychýrenému žrebčínu.

Prvú jazdeckú lekciu absolvovala v&nbsp;troch rokoch, prvého koňa dostala od otca Juraja VI. k&nbsp;štvrtým narodeninám. Celý život kráľovná Alžbeta II. najradšej trávila voľný čas v&nbsp;spoločnosti týchto štvornohých zvierat. Dokonca pri nich pobudla aj na svoje 96. narodeniny v&nbsp;apríli tohto roku. Plnokrvníky z&nbsp;jej chovu vyhrali takmer dvetisíc dostihov.

To, že sa Slovensko rozhodlo darovať britskej panovníčke plemeno lipicana, malo svoje dôvody. Patrí medzi najstaršie domáce kone v&nbsp;Európe a&nbsp;vyšľachtený bol v&nbsp;dvornom žrebčíne Lipica v&nbsp;Slovinsku pre potreby cisárskeho dvora. Obľubu si elegantný, spoľahlivý, učenlivý a&nbsp;pritom skromný karosier získal nielen u&nbsp;šľachty, ale postupne sa ujal aj v&nbsp;poľnohospodárstve. Najvyšší rozmach v&nbsp;chove dosiahol v&nbsp;osemnástom storočí, keď v&nbsp;roku 1735 cisár Karol IV. založil Dvornú španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Postupne sa dostal do viacerých žrebčínov v&nbsp;monarchii, teda aj na Slovensko.

Maestoso X-38, určený pre kráľovnú, sa narodil v&nbsp;lesoch Tribeča v&nbsp;jednom z&nbsp;mnohých chovných objektov NŽ Topoľčianky. V&nbsp;piatom roku života sa tátoš so špičkovým rodokmeňom stal jedným z&nbsp;najznámejších na Slovensku. „Chodieval k&nbsp;nám do žrebčína pán Gašparovič, a&nbsp;tak nám napadlo, že by sme milovníčke koní mohli darovať niečo od nás. Pôvodne mala prísť aj k&nbsp;nám do Topoľčianok, ale nakoniec z&nbsp;toho zišlo. Možno aj preto, že predtým bola v&nbsp;slovinskom žrebčíne,“ spomína Michal Horný. Prečo padla voľba práve na Maestosoa X-38? „Nepatrí sa darovať plemenného koňa a&nbsp;žriebä je zase rizikové. Preto sme vybrali žrebca, ktorý mal pred výkonnostnými skúškami a&nbsp;športovou kariérou,“ vysvetlil nám. Navyše, záprahové kone boli slabosťou aj princa Philipa, vojvodu z&nbsp;Edinburghu, ktorý bol v&nbsp;roku 1986 na majstrovstvách sveta vo&nbsp;štvorzáprahu v&nbsp;Maďarsku členom reprezentačného družstva Anglicka. „Takže bol úzko špecializovaný človek, ktorý so záprahovými koňmi vedel robiť a&nbsp;určitý čas bol aj prezidentom Svetovej jazdeckej federácie,“ dodáva riaditeľ národného žrebčína.

Išlo o&nbsp;symbolický dar, teda vôbec nebolo v&nbsp;pláne, že by si Alžbeta II. koňa odviezla. Biely tátoš je stále majetkom NŽ Topoľčianky. Stal sa však najslávnejším zvieraťom v&nbsp;žrebčíne a&nbsp;jeho riaditeľ britskú kráľovnú informoval o&nbsp;jeho svetových úspechoch. Párkrát poslal do Buckinghamského paláca list, v&nbsp;ktorom referoval o&nbsp;pozoruhodnej kariére jej slovenského krásavca. „Myslím, že sme dobre trafili. Maestoso X-38 urobil našej krajine dobré meno, či už z&nbsp;chovateľského, alebo jazdeckého hľadiska,“ teší sa z&nbsp;úspechov kráľovninho žrebca.

Niekto by si myslel, že kôň spojený s&nbsp;kráľovnou bude mať aj kráľovský život. Nuž, v&nbsp;skutočnosti to jeho osud neovplyvnilo. Azda len tým, že pútal väčšiu pozornosť a&nbsp;návštevníci žrebčína si dodnes nenechajú ujsť príležitosť obzrieť si štvornohý dar pre obľúbenú britskú panovníčku.

„Nemal žiadne špeciálne chúťky ani privilégiá. Keď ešte robil športovú kariéru, každý deň tri-štyri hodiny tvrdo trénoval. Plnil si aj otcovské povinnosti - v&nbsp;základnom stáde národného žrebčína splodil trinásť potomkov, z&nbsp;nich má dve kobyly zaradené v&nbsp;našom elitnom stáde ako matky,“ spomenie riaditeľ.

V&nbsp;športovej kariére sa venoval dvojzáprahom a&nbsp;štvorzáprahom a&nbsp;zúčastnil sa na viacerých majstrovstvách sveta. „V&nbsp;roku 2012 vo svetovom rangu dvojzáprahov spolu so svojím o&nbsp;rok starším bratom obsadil siedme miesto,“ pochváli svojho zverenca Horný.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/najslavnejsi-slovensky-zrebec-dar-pre-alzbetu-ii-nemal-ziadne-privilegia-ale-tvrdy-trening" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Dnes je Maestoso X-38 „pánom v&nbsp;rokoch“. Po skončení športovej záprahovej kariéry sa venuje drezúre. „Vzhľadom na jeho vynikajúci charakter aj zdravotný stav sa stal učiteľom mladých jazdcov. V&nbsp;súčasnosti ho môžete vídať na štvorylke a&nbsp;v&nbsp;klasickej topoľčianskej škole s&nbsp;lipicanskými žrebcami. Teší sa výbornému stavu a&nbsp;je veľmi obľúbený,“ dodáva na adresu koňa venovaného zosnulej kráľovnej Michal Horný.