Ako najväčšiu Slovenku zas Marínu Paulíny. Že ste o nej nepočuli? „Bola z Turca, narodená začiatkom 20. storočia. Ako dieťa sa s rodičmi vysťahovala do Ameriky, tam pôsobila v krajanskom hnutí a potom išla s americkým Červeným krížom na pomoc čs. légiám, prešla s nimi ako zdravotníčka a tlmočníčka polovicu tej sibírskej anabázy,“ približuje nám pre mnohých neznámu ženu.

„Po návrate vybudovala v Bratislave domov YWCA s ponukou jazykových a odborných kurzov, z poverenia Milana Hodžu založila a viedla agentúru Slovakotour, sprevádzala po Slovensku množstvo významných zahraničných návštev. Samozrejme, potom ľudákom prekážala, tak ju najprv prepustili z práce a o pár mesiacov ju išli zatknúť. Našťastie sa jej podarilo ujsť a dostať sa do Londýna,“hovorí historička. Tam Marína robila podpredsedníčku nášho Červeného kríža, starali sa o zajatcov, o utečencov, o deti bez rodičov, pokračovala v práci aj po tom, čo ju pri nálete zasypalo v ruinách.

„Po skončení vojny stihla vybaviť pre Slovensko niekoľko zásielok zdravotníckeho materiálu, vrátane nových sanitných áut. Keď sa na jeseň 1945 vracala domov so skupinou repatriantov, spadlo s nimi lietadlo. Vtedy o nej písali v novinách ako o novodobom Štefánikovi. Ale komunistom sa nehodila rovnako, ako ľudákom, takže ju z dejín vymazali. Vieme o nej len vďaka statočným príbuzným, ktorí opatrovali dokumenty. To máte námet na veľmi veľký článok,“ myslí si Katarína Závacká.

Celý rozhovor s historičkou práva JUDr. KATARÍNOU ZÁVACKOU CSc. si prečítate v najnovšom čísle týždenníka PLUS 7 dní.