Čakali sme na ne dlhšie ako zvyčajne, ale aj tak stále veľa vecí z dokumentov zvaných majetkové priznania verejných funkcionárov vyčítať nevieme. Michal Piško z Transparency Slovensko hovorí, že účelom zverejňovania majetkových priznaní je verejná kontrola, teda to, či verejný funkcionár v službe pre štát neprimerane nezbohatol. Platy nových poslancov, ministrov či vysokých štátnych úradníkov predtým, ako sa ujali funkcie, však stále nemusia byť zverejnené. 

"Súčasná prax však napĺňa tento účel len čiastočne, keďže z aktuálnej podoby majetkových priznaní sa často reálny nárast majetku funkcionára vyčítať v podstate nedá. Časť údajov o majetkových pomeroch je naďalej veľmi všeobecná, pričom verejná kontrola sa dá obchádzať, ako ukazuje napríklad prípad doterajšieho premiéra a aktuálneho ministra financií Igora Matoviča, ktorý všetok svoj majetok prepísal na manželku," komentuje. 

Každoročne sa zvykli dokumenty o tom, kto koľko zarobil a aký byt alebo chatu kúpil,  zverejniť v júni. Pohyby v majetkoch politikov za rok 2019 by sme teda mali vidieť už v polovici vlaňajška. Za minulej vlády sa však zvýšil počet, ktoré majú povinnosť posielať výkazy do národnej rady z približne 500 na 2000. Množstvo práce výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý má proces spracovania dokumentácie okolo tejto témy na starosti, sa teda znásobil. Dali si na čas. Majetkové priznania za rok 2019 teda zverejnili až teraz v apríli.

"Napriek tomu pozitívne hodnotíme nedávne zmeny, ktoré rozšírili okruh verejných funkcionárov s povinne zverejňovanými majetkovými priznaniami a zaviedli aj detailnejší popis niektorých položiek vo formulároch ako je napríklad uvádzanie značky a roku výroby pri autách," hodnotí zmenu Michal Piško.

Chváli aj to, že od vlani musia byť majetkové priznania musia povinne zverejňované aj pri mestských poslancoch.  "Tieto zmeny však zjavne neboli dostatočné. Problém zostáva aj súčasný spôsob kontroly majetkových pomerov, keď priznania kontrolujú samotní politici. V praxi dlhodobo vidíme nízku politickú kultúru a ochotu postihovať kolegov. Veľmi dôležité preto bude, v akej podobe pristúpi súčasná vládna koalícia k avizovanej novelizácii ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá by mala zmeniť nielen obsah a formu priznaní, ale aj spôsob ich kontroly presunom na nezávislý úrad," podotýka šéf Transparency.

Tak ako v minulé volebné obdobia, aj súčasná vláda deklarovala, že sa priznania pre funkcionárov sprísnia. Stretnutia k téme na pôde národnej rady už prebiehajú. Piško hovorí, že poslanec NSR Milan Vetrák aj ich pozval na rokovanie Pracovnej skupiny pre pravidlá a úrad na ochranu verejného záujmu. Konkrétne návrhy však nateraz na stole nie sú.