Ján Dzúr

Spomínate si na koniec mája? Z&nbsp;rezortu v&nbsp;Starom Smokovci vtedy krátko pred polnocou odišla 33-ročná Hana. „Nemá pri sebe doklady ani iné osobné veci. Mobilný telefón nechala v&nbsp;apartmáne,“ uviedla hovorkyňa prešovských policajtov Jana Ligdayová. Bratislavčanku hľadali horskí záchranári so služobnými psami aj dronom. Prešli územie od heliportu v&nbsp;Starom Smokovci smerom do Novej Lesnej a&nbsp;žlto značený turistický chodník od Tatranskej Lesnej až po Rainerovu chatu, no nezvestnú neobjavili. Pátrací tím Východ napokon bez bližších detailov oznámil, že ženu našli mierne dezorientovanú, ale&nbsp;živú. Nie každý, kto sa stratil vo Vysokých Tatrách, mal toľko šťastia. Vysokoškolák Broněk v&nbsp;nich bez stopy zmizol v&nbsp;roku 1991, o&nbsp;dva roky neskôr podobný osud stretol novinára Marcela Samuhela. Oba prípady patria k&nbsp;najväčším záhadám našich veľhôr, mladíci akoby sa prepadli pod zem. „Tatry sú oddávna plné mágie. Je v&nbsp;nich Satan, Pekelník, Diablovo sedlo i&nbsp;Dračí hrebeň. V&nbsp;legendách, ktoré nám zanechali naši predkovia, sa nad nimi vznášali dobré víly, no rovnako temné sily,“ zamyslel sa náš sprievodca tatranskými drámami Jaroslav Švorc.

Broněk, vyšportovaný mládenec z&nbsp;Brna, prišiel do Vysokých Tatier v&nbsp;lete 1990. Behával dlhé trate a&nbsp;svoju fyzickú odolnosť si chcel overiť aj ako vysokohorský nosič. Mesiac vláčil na chrbte ťažký náklad na Chatu pod Rysmi. „Od začiatku som ho vnímal ako húževnatého mladíka, ktorý svoju prácu miloval a&nbsp;mal rád aj kopce. A&nbsp;nemýlil som sa. O&nbsp;rok prišiel Broněk do našich veľhôr opäť. Tentoraz jeho kroky smerovali do Malej Studenej doliny, kde ako nosič na Téryho chate strávil celý september,“ pokračoval dlhoročný dobrovoľný horský záchranár. Posledný deň v&nbsp;mesiaci sa však udialo niečo, čo miestnym dodnes nedá spávať.

Pred nástupom do školy sa Broněk Souček chcel rozlúčiť s&nbsp;Tatrami. Rozhodol sa teda ešte raz vystúpiť na miesto, kde pred rokom začínal – na Chatu pod Rysmi. Pri Popradskom plese si na krošňu naložil vrece koksu a&nbsp;začal stúpať dolinou. Neponáhľal sa, vychutnával každý krok. „Niečo po štvrtej zložil náklad a&nbsp;zvítal sa s&nbsp;personálom. Vypil čaj a&nbsp;so slovami, že sa ide na chvíľu prejsť, vstal spoza stola. Nebolo to nič zvláštne, väčšina nosičov si takto chodila vyklusať unavené nohy. No chalan zatvoril dvere a&nbsp;odvtedy ho nikto nevidel,“ dodal Jaroslav Švorc, ktorý v&nbsp;tom čase ako nosič pomáhal na Chate pod Rysmi. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Začalo sa stmievať, bežali minúty, chlap sa nevracal. Personál chaty spozornel, ubytovaní horolezci prečesali okolie. Kričali, svietili baterkami, no bez výsledku. Počasie sa zhoršilo, ale vysokoškolák akoby sa prepadol. „Ráno na miesto dorazili chlapi z&nbsp;horskej služby. Dvaja pátrači krok za krokom prešli okolie chaty a&nbsp;nevynechali ani miesta, ktoré pastierom a&nbsp;drevorubačom zo Spiša i&nbsp;z&nbsp;Liptova oddávna naháňali zimomriavky – Dračie pazúry, Rysy, Ťažký štít, Dračiu dolinu. Ani ďalšie dni im nesvitlo čo i&nbsp;len svetielko nádeje,“ zhodnotil pán Švorc. Do Vysokých Tatier pricestovali mladíkovi rodičia. Utešovali sa, že hoci si ich syn so sebou nič nevzal, predsa len mohol prejsť do Poľska, odkiaľ v&nbsp;tichosti pokračoval v&nbsp;ceste do ďalekého sveta. Dolinu vzápätí pokryli záľahy snehu, ďalšie stopovanie nebolo možné. „Na miesto sme sa vrátili po roku. Vrtuľník meter po metri zasa prehľadával rokliny a&nbsp;žľaby. My sme nazerali pod každý väčší kameň, ktoré tu vytvárajú jaskyne, kam sa študent mohol uchýliť. S&nbsp;napätím sme sledovali, či kdesi vo výške neuvidíme krkavce, ktorých kŕdeľ od stredoveku znamená nešťastie. A&nbsp;preverovali sme aj tipy jasnovidcov, na ktorých sa obrátila zúfalá mama,“ opísal pán Švorc.

Nádej prinieslo leto 1993. Po prečítaní novinových článkov sa rodine nezvestného študenta ozvala dievčina z&nbsp;Česka. Tvrdila, že Broněka videla na chodbe jednej z&nbsp;pražských nemocníc. Keď ho oslovila, otočil sa a&nbsp;rýchlo zmizol. Na základe jej svedectva po ňom opäť pátrala polícia, no čoskoro sa tiež ocitla v&nbsp;slepej uličke. Moravan, ktorý miloval slovenské veľhory, nadobro zmizol. Kým príbuzní stále veria, že sa tajne usadil na opačnej strane zemegule, Tatranci sa domnievajú, že nešťastne spadol a&nbsp;ťažko sa zranil. Následne ho spomedzi brál mohol strhnúť prúd vody alebo lavína. 

Nie je to posledný čudný prípad. Krátko pred tým, ako sa Broněkovým rodičom v&nbsp;nádeji rozbúšilo srdce, sa na výlet Tatranskou magistrálou zo Skalnatého plesa na Popradské pleso vybrala dvojica Bratislavčanov. Chalani boli mladí a&nbsp;plní síl. Boli si istí, že túru, ktorá nie je ľahká ani v&nbsp;lete, zvládnu aj na konci apríla 1993, keď vládli ešte stále zimné podmienky. Prvý úsek na Hrebienok napriek záľahám snehu bez problémov prešli. No neskôr spomalili, častejšie oddychovali. Hlboko v&nbsp;údoliach začínali svietiť lampy, no mladíkom do sedla Pod Ostrvou ostávala necelá hodina cesty.

„Dovideli už na rozžiarený hotel pri Popradskom plese, no ešte sa k&nbsp;nemu museli dostať! Zdal sa im ďaleko, tak sa rozhodli pre nepremyslený krok. Opustili turistický chodník a&nbsp;úbočím Klina zostúpili do lesa, v&nbsp;ktorom sa trblietali svetlá Vyšných Hágov i&nbsp;Štrbského Plesa,“ opísal nám situáciu Jaroslav Švorc. Spočiatku Bratislavčania postupovali spoločne, len pár metrov od seba. No terén sa im javil zložitý, tak sa od seba vzdialili. Už sa nevideli, čoskoro ledva počuli a&nbsp;naostatok bol každý odkázaný sám na seba. Jeden mladík sa po strastiplnom blúdení ocitol na Ceste slobody. Zastavil prvé auto a&nbsp;uháňali na horskú službu, kde povedal, čo sa stalo.

„Podobných nešťastí Tatry zažili habadej a&nbsp;neraz išlo o&nbsp;deti, ktoré sa počas túry zatúlali do lesa od rodičov. Väčšinou sa skončili šťastne a&nbsp;nikto nepredpokladal, že v&nbsp;prípade mladého muža by to malo byť inak. Navyše, ak sa nestratil kdesi hlboko v&nbsp;doline, na konci apríla už nehrozia ani poriadne mrazy,“ zamyslel sa záchranár. Na miesto vyrazila prvá pátracia skupina. Reflektorom presvecovala les, púšťala hlasnú sirénu. Bratislavčan sa neozýval. Úspech nemala ani druhá partia chlapov z&nbsp;horskej služby, ktorá na ďalší deň kopírovala kroky turistov. Postupovala tou istou trasou ako oni a&nbsp;pod Klinom sa spustila do lesa. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

„Nastúpil vrtuľník. Jeho posádka silnými ďalekohľadmi hľadala na bielom snehu tmavú škvrnu. Záchranári už mali k&nbsp;dispozícii aj termovíziu, prístroj reagujúci na teplotu ľudského tela. Zachytí živého aj mŕtveho človeka. No opäť bez výsledku. Tridsaťročného Marcela nebolo,“ doplnil Jaroslav Švorc. Aj on sa ďalšie dni zabáral do mäkkého jarného snehu povyše kolien. S&nbsp;ďalšími členmi horskej služby sa snažil vliať rodine mladého muža aspoň štipku nádeje. No keď ostal sám, zvažoval všetky možné alternatívy. Od smrti z&nbsp;vyčerpania cez zranenie až po stretnutie s&nbsp;medveďmi, ktoré sa práve prebúdzali. „Nenašli sme najmenšiu stopu, nemali sme žiadnu informáciu, ktorá by nám pomohla prípad uzavrieť. Marcelov opis sa objavil v&nbsp;novinách, hľadala ho polícia, no aj jej kroky boli márne,“ uzatvára záchranár. Ukázalo sa, že nezvestný bol investigatívny novinár Marcel Samuhel, ktorý podľa spolužiakov zo štúdia žurnalistiky zrejme patril do františkánskej rehole. Angažoval sa v&nbsp;boji proti totalitnému zriadeniu, pravdepodobne ho vysvätili za kňaza. Po roku 1989 odkrýval kauzy, ktoré súviseli so Štátnou bezpečnosťou. Venoval sa vyšetrovaniu komunistických zločinov, predovšetkým neobjasneným úmrtiam duchovných.

Svoj posledný text Samuhel publikoval v&nbsp;polovici februára 1993. Opisoval v&nbsp;ňom záhadné úmrtie jedného z&nbsp;lídrov tajnej cirkvi na Slovensku a&nbsp;tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala. Prípad z&nbsp;roku 1981 opätovne otvorili, no generálna prokuratúra potvrdila pôvodné závery vyšetrovania, podľa ktorých išlo o&nbsp;samovraždu. Samuhel to vo svojom texte spochybnil a&nbsp;na jeho konci dodal záhadnú poznámku: „A&nbsp;keby sa mi náhodou niečo stalo, odkazujem Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, že nemám v&nbsp;úmysle spáchať samovraždu.“ Podľa informácií z&nbsp;tých čias prokuratúra uvedený článok označila za nebezpečné zasahovanie do jej činnosti. O&nbsp;dva mesiace redaktor záhadne zmizol v&nbsp;Tatrách a&nbsp;po Slovensku sa začali šíriť fámy, dnes by sme ich nazvali konšpirácie. Podľa jednej z&nbsp;nich zostúpil na Cestu slobody, kde si mohol stopnúť auto, a&nbsp;tak sa stal obeťou kriminálneho činu. Čo sa však naozaj stalo, aj v&nbsp;jeho príbehu ostáva tajomstvom. V&nbsp;roku 2009&nbsp;Marcela Samuhela vyhlásili za mŕtveho, po dvadsiatich rokoch vyšetrovací spis skartovali.

Horská služba apeluje na ľudí, aby v&nbsp;horách dodržiavali pravidlá bezpečného pohybu a&nbsp;návštevný poriadok. Znamená to tiež, aby chodili len po značkovaných chodníkoch, sledovali aktuálny stav počasia a&nbsp;do hôr sa vybrali aspoň vo dvojici. Naposledy verejnosť nahneval prípad 14-ročného slovenského školáka, ktorý mal v&nbsp;pláne sám v&nbsp;poobedňajších hodinách vystúpiť na Rysy. Keďže jeho rodičom sa s&nbsp;chlapcom opakovane nepodarilo skontaktovať, začali po ňom pátrať záchranári.
Našli ho na vrchole Rysov, odkiaľ Bratislavčana evakuovali pomocou palubného navijaka a&nbsp;potom letecky transportovali do Starého Smokovca. Nielen on vystrašil otca a&nbsp;mamu. Toto leto sa v&nbsp;Tatrách stratili aj mladučkí Poliaci, tí však len zišli z&nbsp;cesty. Pred pár dňami horská služba pátrala vrtuľníkom a&nbsp;dronmi po mužovi z&nbsp;Varšavy, ten sa podľa príbuzných nevrátil z&nbsp;túry na miesto ubytovania. Neskôr záchranárom oznámili, že už je na ceste domov do Poľska.

Sme nepoučiteľní

Nezvestnosť človeka, bez ohľadu na vek, sa vyhlasuje okamžite po oznámení polícii. Údaje o&nbsp;ňom polícia vloží do informačného systému pátrania po osobách a&nbsp;tie sú automaticky prenesené aj do Schengenského informačného systému. Dôvody nezvestnosti pominú v&nbsp;prípade, ak sa hodnoverným spôsobom preukáže, že nezvestný je stále živý, mimo ohrozenia života a&nbsp;zdravia alebo došlo k&nbsp;úmrtiu jeho osoby. Ak je pátranie neúspešné, automaticky sa odvolá po uplynutí dvadsiatich rokov od jeho vyhlásenia.

Najväčšie záhady Tatier: Novinár a študent zmizli bez stopy

Ján Dzúr

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Klienti si už pár klikmi dokážu nájsť bývanie aj podľa vzdialenosti od práce

Výber pre vás

Najväčšie záhady Tatier: Novinár a študent zmizli bez stopy

Ján Dzúr

Súvisiace články

Záchranári ratovali školáka, popoludní chcel sám vyjsť na Rysy: Nie ste pestúni, hromžia ľudia

Zomrel kvôli tvrdohlavosti: Legendárny Laco Kulanga chcel zniesť na chrbte Vladimíra Mečiara

Smútok utopila v alkohole: Slávnu vojnovú fotografku preslávil záber, ktorý urobil jej milenec

Záhorák, ktorý vyhral milióny eur, by mal byť ostražitý: Jeho predchodca skončil ako smetiar

Káva za 80 centov a na každom kroku Cristiano Ronaldo: Slováci sa usadili na Madeire a neľutujú

Medveď zaútočil na Orave: Na turistickom chodníku v Bobroveckej doline mal napadnúť výletníka

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Klienti si už pár klikmi dokážu nájsť bývanie aj podľa vzdialenosti od práce

Výber pre vás