Fúúúú, kura je drahé. Zdraženie vidno aj na smotane, bryndzi - komentuje nákup ekonómka

Ako nakupovať a neskrachovať pritom? Krotíme sa v obchode s Elenou Kohútikovou

Keď som ovdovela, naučila som sa šetriť, spomína Elena Kohútiková

Lenka Dale

Enormne zvýšené ceny potravín zvládame mnohí dosť ťažko. Peniaze sa míňajú oveľa rýchlejšie, ako sme boli zvyknutí, po&nbsp;nákupe a&nbsp;zaplatení základných vecí často neostáva na&nbsp;iné. Existenčne to zasahuje nízkopríjmové domácnosti aj strednú triedu, čo je väčšina ľudí, a&nbsp;pociťuje to azda každý. Čo s&nbsp;tým? Vybrali sme sa do&nbsp;obchodu s&nbsp;bývalou viceguvernérkou Národnej banky Slovenska Elenou Kohútikovou. Chceme vedieť, ako sa dá udržať rodinný rozpočet pod kontrolou aj pri tomto cenovom náraste. Na&nbsp;stretnutie prichádza usmiata dáma v&nbsp;bielych nohaviciach a&nbsp;ľahkej košeli s&nbsp;papierovou taškou v&nbsp;ruke. „Žijeme v&nbsp;čase, keď ľudia viac míňajú, než zarábajú. Ten šok však prišiel zvonku. Premietol sa u&nbsp;prvovýrobcov, premietol sa do&nbsp;dopravy, ktorá odváža od&nbsp;prvovýrobcov výrobky do&nbsp;obchodu. Keď nastane takýto vonkajší šok, nedá sa nijako eliminovať. Je však potrebné naň správne reagovať. Napríklad rozumnými nákupmi,“ vysvetľuje nám Elena Kohútiková svoj pohľad na&nbsp;situáciu hneď v&nbsp;úvode.

Nakupovanie presne podľa zoznamu považuje Elena Kohútiková za&nbsp;úplný základ šetrenia financií. „Nakupovanie je vtedy veľmi efektívne - idete presne tam, kam potrebujete, zoberiete presne to, čo potrebujete, a&nbsp;máte rýchlo nakúpené,“ hovorí, keď vyberá nákupný košík. A&nbsp;naozaj, po&nbsp;vstupe do&nbsp;predajne zamieri rovno k&nbsp;zelenine, ktorú má na&nbsp;zozname. „Mrkva, petržlen, kaleráb… Karfiol dosť zdražel,“ komentuje cenu 3,69 eura za&nbsp;kus. Postojí nad mladou cibuľkou. „Cibuľku neberiem, lebo sa mi nepáči. Je zvädnutá,“ hovorí. Možno preto je zlacnená na&nbsp;polovicu, prehodíme medzi rečou. Nakoniec rozhodne to, že cibuľka stojí 55 centov, a&nbsp;teda zvädnutú vňať jej odpustí. „Dobre, zoberieme jednu. Ak mi ostane náhodou bryndza, spravím si z&nbsp;nej nátierku a&nbsp;do&nbsp;nej dám tú cibuľku,“ vysvetľuje Kohútiková svoj zámer. Nijako ňou nepohne, že na&nbsp;pulte svietia krásne redkvičky, vyložené sú aj skvele vyzerajúce jahody a&nbsp;leskne sa avokádo v&nbsp;zľave. „Nemám to v&nbsp;zozname,“ odpovie, keď sa spýtame, prečo na&nbsp;lákavý tovar nereaguje. „Ak sa len tak prechádzate a&nbsp;tam siahnete, hentam siahnete, tak ste prekvapení viackrát - po&nbsp;prvé, že vám nakupovanie dlho trvá, po&nbsp;druhé, že máte vysoký účet, a&nbsp;po&nbsp;tretie - zistíte, že polovicu z&nbsp;tých vecí ste nepotrebovali,“ konštatuje naša ekonomicky mysliaca nakupujúca. Pri zelenine je podľa nej pozitívne, že postupne s&nbsp;nástupom leta jej cena klesne. „Ešte tu mám napísaný cesnak, ale iba jeden, to dávam do&nbsp;kuriatka,“ vyberá hlavičku cesnaku. Zemiaky a&nbsp;múku na&nbsp;halušky nekupuje, tie má vraj doma.

Presúvame sa k&nbsp;mliečnym výrobkom. Berieme mlieko s&nbsp;pridaným vápnikom a&nbsp;vitamínom D. „Tak som zvyknutá,“ konštatuje Elena Kohútiková a&nbsp;už hľadá bryndzu. „Keď idem nakupovať, pozerám aj ceny a&nbsp;podľa zoznamu siaham po&nbsp;lacnejšom výrobku. Pri bryndzi však rozhoduje konkrétny výrobca,“ oznamuje nám, prečo berie drahší tovar. Nakoniec má šťastie, pretože je zhodou okolností v&nbsp;akcii a&nbsp;oplatí sa dokonca viac, než inak lacnejšia konkurencia. Vajíčka sú v&nbsp;akcii cereálne. „Zoberiem dvoje, z&nbsp;3,49 sú zlacnené na&nbsp;2,39. Vajcia potrebujem aj na&nbsp;krupicové knedličky do&nbsp;polievky, okrem toho chcem urobiť bábovku.“ Krupicu má doma tiež. Do&nbsp;košíka vkladá oravskú slaninu. „Doma mám aj údenú a&nbsp;zmiešam ju s&nbsp;ňou. Nemala by byť veľmi mäsová, lebo potom je to tvrdé,“ komentuje svoj výber, pričom registrujeme, že vybrala lacnejšiu oravskú slaninu, než bol vedľajší produkt iného výrobcu. „To som sa naučila vtedy, keď som ovdovela a&nbsp;mala som veľmi málo peňazí. Vypracovala som si systém, ako nakupovať a&nbsp;neskrachovať,“ spomína na&nbsp;obdobie, keď sa naučila hospodáriť naozaj efektívne. Problém nastane, keď hľadáme v&nbsp;regáli kura. „Fúúú… Kurence sú veľmi drahé, tie veľmi zdraželi. Majú iba jeden druh, kurča premium, farmárske,“ prezerá kura za&nbsp;sedem eur kilo... „Nemám veľký výber. Ale čo môžem urobiť?“ Vidíme, ako jej myseľ pracuje na&nbsp;plné obrátky. „Mám doma zajačika. Toho môžem urobiť…“ Fotograf ju upozorní, že vedľa sú v&nbsp;chladiacich boxoch aj iné kurence, hneď vyzerá spokojnejšie. „2,59 za&nbsp;kilo, to už je iná cena,“ konštatuje s&nbsp;tým, že ak by si lacnejšiu kuracinu nevšimla, radšej by vytiahla doma zajaca z&nbsp;mrazničky.

Registrujeme, že v&nbsp;obchode nie je veľa nálepiek protiinflačnej garancie. „Ľudia to strhávajú,“ povedala nám predavačka. V&nbsp;konečnom dôsledku, aj tak boli reakcie verejnosti negatívne, pretože sa nezastropovali základné potraviny, ale produkty, ktoré si podľa seba vybrali reťazce. „Ja som za&nbsp;cielenú pomoc, nie plošnú,“ hovorí Elena Kohútiková. Stropovanie potravín zo strany vlády podľa nej nie je dobrý nápad. Garantované ceny sú podľa nej komplikovanejšie, ako sa zdá, lebo ak cena tovaru klesne a&nbsp;je garantovaná na&nbsp;tri mesiace, zákazník z&nbsp;toho neprofituje. „Tentoraz to urobili reťazce samy od&nbsp;seba, ony sa rozhodli, ktoré položky budú stropovať. Napríklad tu máme zelený čaj za&nbsp;1,49 eura a&nbsp;tu zase zastropovaný čaj za&nbsp;1,99 eura. Samozrejme, môže byť iná kvalita, čiže nemôžeme to porovnávať, ale keď zoberieme, že zelený čaj a&nbsp;zelený čaj, tak ľudia siahnu skôr po&nbsp;tom zlacnenom, než by siahli po&nbsp;zastropovanom.“ Okrem toho stropovanie v&nbsp;Maďarsku aj v&nbsp;iných krajinách podľa nej ukázalo, že po&nbsp;konci zastropovania došlo k&nbsp;enormnému nárastu cien alebo sa vytvoril nedostatok tovarov a&nbsp;predaj sa musel obmedzovať na&nbsp;určité množstvo. „Ja preto pozerám skôr na&nbsp;ceny a&nbsp;keď je tam zlacnené, tak vtedy vezmem, ak to mám na&nbsp;zozname, ako napríklad bryndzu. Ale to pokladám skôr za&nbsp;výsledok konkurenčného boja,“ hovorí.

A&nbsp;sme pri pokladnici. „Zaplatím kartou,“ hovorí Elena Kohútiková a&nbsp;priloží ruku so smart hodinkami k&nbsp;platobnému terminálu. Jej cena za&nbsp;nákup za&nbsp;obed a&nbsp;večeru pre desať ľudí? 47 eur 72 centov. To naozaj nie je zlé. „Vnímam, že platím za&nbsp;tovar viac než v&nbsp;minulosti. Videli sme to aj na&nbsp;tom kuriatku, predtým bolo určite lacnejšie o&nbsp;25 až 30 percent. Bolo to vidno aj na&nbsp;smotane a&nbsp;bryndzi. I&nbsp;keď, povedzme si pravdu, bryndza bola vždy drahá, ale teraz je ešte drahšia. Prišiel cenový šok, ktorý sa musí rozložiť, aby sa ho podarilo neskôr eliminovať. Ľudia sa naozaj musia pozerať na&nbsp;to, čo kupujú, a&nbsp;nekupovať navyše,“ komentuje Kohútiková ceny.

Počas korony sa dosť rozmohli aj donáškové služby. Ľudia, často unavení z&nbsp;celého týždňa, si cez víkend objednajú jedlo z&nbsp;reštaurácie alebo sa do&nbsp;nej sami vyberú. Aj Elena Kohútiková sa často stretáva s&nbsp;tým, že sa jej známi pýtajú, prečo nepozýva deti do&nbsp;reštaurácie, nemusela by variť. „Ale pri dnešnom nákupe vidíme, že doma vieme urobiť jedlo omnoho lacnejšie, je to čerstvé, je to dobré. V&nbsp;reštaurácii by sme zaplatili možno päťnásobne viac, než nás to vyšlo dnes v&nbsp;obchode. Nehovorím, že nikdy rodinu nepozývam do&nbsp;reštaurácie. Keď je nejaký sviatok, spravím to rada, ale v&nbsp;bežné dni nie. Je to jediný spôsob, ako môžem mať svoje financie pod kontrolou.“

Posledných päť rokov pôsobí ako podpredsedníčka dozornej rady VÚB. Už viac než dva roky je aj predsedníčkou Zboru poradcov premiéra SR. Dlhé roky pôsobila v&nbsp;oblasti bankovníctva na&nbsp;vrcholových manažérskych pozíciách. Verejnosť si ju pamätá najmä ako viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Výrazne sa podieľala na&nbsp;zavádzaní eura na&nbsp;Slovensku