<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Miroslav Číž (Smer-SD): Ako v kinderparlamente

"Nejaké veľké prekvapenia som nezažil. Zaujímavé je však napríklad vekové zloženie. Je tu jeden poslanec z Dánska, ktorý má len 21 rokov. Ja rozumiem, že je dôležité zabezpečiť reprezentatívny moment v parlamentnej činnosti, to znamená, že aby mali zastúpenie aj mladé generácie, ale predsa len skúsenosť človeka je nesmierne dôležitá. Tak, ako som vnímal prejavy politického aktivizmu a nie reálnej politiky v našom slovenskom parlamente, to isté je aj tu. Je tu vysoká miera predvádzania sa a malá miera chuti prehodnocovať dopady opatrení. Tu vidím drobné rezervy. Potrebujeme kritický pohľad na to, čo robíme."

Michal Šimečka (Progresívne Slovensko): Veľa politických hier

"Najpríjemnejším prekvapením pre mňa boli moji kolegovia v mojej politickej skupine. Som v liberálnej skupine Renew Europe. Je v nej veľa nových, mladých ľudí, žien. Pracovať s nimi je príjemné, pretože som si europarlament predstavoval ako budovu pre starších pánov v oblekoch. Nepríjemnejšie je asi to, že začiatok práce, čiže vymenovanie novej predsedníčky a híringy kandidátov na eurokomisárov, nie je jednoduchý. Ustanovenie novej komisie je náročné, je v tom veľa politických hier. Je to pomalé, je tu veľa bŕzd. Takže&nbsp; pre mňa je nepríjemným prekvapením, že hoci by som rád začal už pracovať na novej legislatívnej iniciatíve, stále len dobiehame veci z minulého roka alebo robíme iba politiku. Zatiaľ sa nevenujeme žiadnym novým návrhom."

"Prvé týždne sme tu blúdili, to boli prvé nepríjemné skúsenosti, ktoré súviseli so spoznávaním útrob tejto budovy. Chvíľu trvá, kým sa v nej človek zorientuje. Často sme boli odkázaní na pomoc kolegov, ktorí majú za sebou už niekoľko mandátov, alebo našich asistentov. Ochota pomôcť s orientáciou bola však príjemná.&nbsp; Myslím, že prvé veľké nepríjemnosti nás ešte len čakajú. Zhoda a dohoda sa hľadá v novom europarlamente ťažko a ťažšie."

"Nepríjemné prekvapenie nastalo hneď, keď sme prišli do europarlamentu. Mali sme nejakých spitzen kandidátov (teda favoritov na predsedov Európskej komisie, pozn. red.), na ktorých europarlament pracoval v podstate niekoľko mesiacov. Keď sa malo rozhodnúť, kto bude z nich nominovaný, tak zrazu to zo dňa na deň európski lídri (premiéri a prezidenti členských krajín, pozn. red.) zhodili zo stola a prišli s&nbsp; vlastnou iniciatívou. Bola to facka. Na druhej strane ma teší, že je tu medzi kolegami, napriek väčšiemu počtu europoslancov z euroskeptických strán, výrazná sila Európu budovať."

Robert Hajšej (Smer-SD): Chýbajúca spontánnosť

"Pokiaľ by som mal povedať prekvapivo nepríjemné veci, tak si myslím, že je na škodu veci, že človek sa nemohol počas híringov (výsluchov eurokomisárov) spontánne opýtať. Všetky otázky boli pripravené, rozdistribuované medzi frakciami, cez výbory. Dodatočnú otázku mohol klásť napríklad len europoslanec, ktorý položil pôvodnú otázku. Ak by ste chceli eurokomisára ugrilovať ešte viac, tak sa vám možnosť nenaskytne. Chýbajúca spontánnosť, hoci jej z organizačného hľadiska rozumiem, mi prekáža."