Barbora celý život športovala a potrpela si na zdravú stravu. Tomu zodpovedala aj jej štíhla postava. No po pôrode sa všetko zmenilo. Kilá pribúdali, hoci takmer nejedla. „Keď si kolegovia naložili na obede dva chody a potom si dali ešte kávu so zákuskom, ja som tam sedela so zeleninovým šalátom a ticho závidela,“ spomína matka dvoch detí. Napriek odriekaniu sa pozitívny výsledok nedostavil. Naopak, pribrala ďalších desať kíl a prekročila hranicu obezity.
Nikdy viac!
„Postupne sa nabaľovali bolesti žalúdka, zlé trávenie, zvýšený cholesterol. Vedela som, že niečo musím urobiť. Vtedy som si prečítala o lieku na chudnutie Saxenda.“
Zašla za lekárkou, absolvovala vyšetrenia a získala ho na predpis. Za 150 eur. Výsledok? „Spočiatku sa zdalo, že funguje. Bolo mi zle už pri predstave jedla a za dva týždne padli dve kilá. No potom akoby uťal. Len ma napínalo na vracanie, zhoršili sa mi zdravotné výsledky a po dvoch mesiacoch som skončila na gastroenterológii.“
Zvyšné dávky Barbora odložila do šuplíka a vrátila sa ku klasike. Športuje, denne je šesť- i sedemkrát a metabolizmus sa zase opatrne rozbehol. „Možno tie preparáty niekomu pomôžu, ale mne nie. Už by som do niečoho podobného nešla,“ uzavrie rozhodne.
Saxenda, Ozempic, Wegovy. Trojica liekov, ktoré sa stali hitom. Prvé dva už aj na Slovensku. Každý je trochu iný, aplikujú sa rôzne, no sľubovaný efekt je rovnaký - úbytok na váhe. Ľudia na sociálnych sieťach sa chvália, ako im pomohli za pár mesiacov zhodiť aj tridsať kíl. Bez väčšej námahy. Svoje o tom vie Pezinčanka Ivana. Korpulentná dáma po päťdesiatke je zdravá, plná energie, no povedala si: Prečo nevyzerať lepšie? Keď jej kamarátka lekárnička poradila, čo zaberá jej, skúsila. „Nikdy viac!“ vystrelí na nás. „Niečo také som nezažila. Zrazu som sa začala potiť, rozbúšilo sa mi srdce, v hlave silný tlak, celá som sa roztriasla. Myslela som, že zomriem. Radšej budem tučná, ale zdravá!“
Hormón sýtosti
Kardiológ Ivan Majerčák, ktorý pôsobí v košickom Centre pre liečbu obezity, už štvrť storočia, nevidí problém v samotných liekoch. Podľa neho ich človek vo všeobecnosti toleruje dobre. Ak sú správne predpísané a podávané.
„Ozempic je určený na liečbu cukrovky a hoci prispieva k redukcii nadváhy, bez tejto diagnózy sa nemá užívať,“ vysvetľuje. „Saxendu zase podávame len pacientom skutočne trpiacim obezitou. Nie na to, aby si niekto upravil postavu.“
Ako pokračuje, účinné látky liragrutid v Saxende a semaglutid v Ozempicu či vo Wegovy fungujú podobne. „Keď sa najeme, tráviaca sústava pošle mozgu signál, že máme dosť. Lenže tento impulz trvá veľmi krátko a chuť do jedla sa po chvíli vráti. Spomínané liečivá podávané injekciou či tabletkou funkciu ,hormónu sýtosti‘ napodobňujú, pôsobia však oveľa dlhšie.“
Za roky praxe sa stretol s mnohými prípadmi, keď terapia spojená s medikamentmi ľuďom zlepšila život. Rád spomína na sestričku po štyridsiatke, ktorá nedávno poprela teóriu takzvaného kovidového priberania. „Vo všeobecnosti sa ľuďom počas epidémie objem zväčšoval. Ona sa však rozhodla, že v období izolácie si konečne nájde čas na seba. Prišla do nášho centra a aj vďaka Saxende zhodila za rok približne dvadsať kíl. Bola ten typ krv a mlieko, jej krása neskutočne vynikla, doslova rozkvitla. Našla si priateľa a naplno si užíva obdiv okolia. Teraz vtipkuje, že pre ňu bol kovid dar.“
Odmietnutí a odmietači
O „saxendovú skratku“ sa často a neúspešne uchádzajú ľudia s miernou nadváhou alebo takí, ktorí si len potrebujú vyformovať krivky. Tým však ponúknu iné alternatívy alebo ich posielajú na psychoterapiu. Ivana Majerčáka trápi skôr prístup pacientov, ktorí medikamentóznu alebo chirurgickú liečbu odmietajú, hoci sú na ňu indikovaní. Myslia si, že to zvládnu sami, a vôbec si nepripúšťajú, že sú ťažko chorí. Neraz potrebujú silnú motiváciu, aby postoj prehodnotili.
Kardiológ v tejto súvislosti vytiahne príbeh farmárky, šikovnej a úspešnej dámy. Napriek tomu, že trpela ťažkou obezitou, sama sa starala o chod veľkého hospodárstva, domácnosti i o výchovu detí. „Rok pred maturitou jej syna bolo rodičovské združenie na tému stužkovej. Chlapec jej vtedy zakázal, aby sa na ňom zúčastnila, pretože sa hanbil za to, ako vyzerá. To bol pre ňu silný spúšťač. Začala sa liečiť a do stužkovej zhodila dvadsať kíl. Neurobila to pre seba, ale pre potomka. Na stredoškolskej slávnosti sa, samozrejme, zúčastnila, no zároveň novým rozmerom prišla na chuť a pracuje na sebe ďalej.“
Naopak, smutne dopadla 180-kilogramová špeciálna pedagogička, ktorá nechcela o liečbe ani počuť. „Vystríhali sme ju, že sama seba ohrozuje, presviedčali ju jej najbližší, ale nedala si povedať. Tvrdila, že sa má dobre, je spokojná a nepotrebuje pomoc. Nakoniec ju obezita pripravila o život. Žiaľ, takých je viac než dosť.“
Závislosť od jedla
Kardiológ zdôrazňuje, že na obezitu a nadváhu neexistuje univerzálny liek ani jednotná diéta. Preto pri nesprávne indikovanej liečbe, ako to zrejme bolo u ženy v úvode článku, alebo pri užívaní medikamentov bez konzultácie s odborníkmi existuje hrozba vážneho poškodenia zdravia. Každý pacient je iný a aj v špecializovanom zariadení trvá dni i týždne, kým zdravotníci rozhodnú, ktorý postup zvolia. „V úvode ich len sledujeme, zisťujeme zvyklosti, zloženie stravy, hľadáme, kde robia chybu, čo je skutočná príčina priberania. Až potom upravujeme ich vlastný jedálny lístok, s ktorým sa dokážu stotožniť, ordinujeme im pohyb, psychoterapiu a správnu medikáciu. S takouto kombináciou a pod odborným dohľadom sa obvykle zbavia zhruba dvadsiatich kilogramov zásobného tuku za rok.“
Doktor Majerčák si vybaví pár, ktorý im pred časom vytvoril v ambulancii dusnú atmosféru. „Istý muž priviedol manželku so slovami: Je tučná, robte s ňou niečo!“ Urobili. V jej prípade použili liečivo Mysimba. Patrila totiž do kategórie „snoričov“, ľudí, ktorí zajedajú stres, smútok, nudu. Nie sú hladní, no cítia, že im niečo chýba, a po nociach snoria v špajze, do čoho by zahryzli. Bažia po pokrmoch, podobne ako fajčiari po cigarete. Mysimba, ktorá v sebe kombinuje antidepresívum a zložku používanú pri liečbe závislosti, sa ukázala ako správna voľba. A priniesla úsmevný happy end. „Po dvoch rokoch žena výrazne schudla, vytvarovala sa, nevychovaného manžela sa zbavila a našla si nového partnera.“
Pri ťažkom stupni obezity sa okrem konzervatívnej liečby odporúča chirurgický zákrok. Napríklad odstránenie časti žalúdka. „Mali sme tu 25-ročného muža, ktorý vážil 160 kilogramov. Po zákroku bol ľahší o rovnú polovicu. Aj po mesiacoch sa baví tým, že ho doma na dedine známi nespoznávajú. Ani naše sestričky v ambulancii. Keď prišiel po operácii na vyšetrenie a videli ho na kamerách v čakárni, rozprúdila sa medzi nimi debata, čo tu ten pekný chlapec hľadá.“ Týmto ľuďom sa život dramaticky zmení. Postupne môžu vysadiť lieky, bez ktorých sa predtým nezaobišli, zmiznú zdravotné problémy, kvalita života dostáva úplne iný rozmer. „Akoby sa vznášali dvadsať centimetrov nad zemou. Pýchou a šťastím.“
Pomáhajú i škodia
„Zásadný problém je, že obezita dodnes nie je vnímaná ako choroba. Ani veľkou časťou lekárskej obce,“ pokračuje Ivan Majerčák. „Doktor pacientom neraz len povie, aby schudli. Bez alternatív. Tak hľadajú sami. Na internete. Chytia sa nejakej diéty, možno aj niečo zhodia, ale zväčša zo svalov a z vody. Keď už číslo na váhe pôsobí uspokojivo, vrátia sa k starým zvykom a zas priberú.“
Laxný prístup zdravotníkov spôsobuje, že chorí nevedia, že sú chorí, a obezitológovia ich musia presviedčať, aby sa liečili. „Paradoxné je, že hocijaké prípravky s minimálnou účinnosťou, označované ako výživové doplnky, plnia reklamný priestor v médiách, ale overené lieky na predpis sa tam objaviť nesmú. Preto v istom zmysle pokladám za pozitívum, že ich propagujú aspoň používatelia sociálnych sietí. Takto sa do sveta dostáva informácia, že existuje liek, ktorý v boji s obezitou môže reálne pomôcť.“
Zároveň upozorňuje, že táto informácia má byť impulzom na vyhľadanie lekára, nie na to, aby sme si liečivá zháňali sami od pokútnych predajcov či známych.
„Je tragické, že Slováci idú k doktorovi s každým soplíkom, ale obezitu si chcú liečiť sami. Pritom im výrazne skracuje život, znižuje jeho kvalitu, až o päťdesiat percent zvyšuje riziko rakoviny a môže byť príčinou ďalších 236 diagnóz. A na to sú ochotní pichať si injekcie, o ktorých nič nevedia.“
Kardiológ dodáva, že bez poradenstva, odborného dohľadu, správneho dávkovania a hlavne kombinácie so správnym stravovaním či s fyzickou aktivitou liečivo nemusí mať žiadny efekt. Namiesto toho môže samoliečba priniesť problémy s pankreasom, so žlčníkom, poškodenie obličiek či štítnej žľazy.
FOTO v GALÉRII ►►►
Radšej prirodzene
Diabetologička Adela Penesová z Centra pre manažment obezity nám potvrdzuje, že Ozempic, Wegovy či Saxenda, znižujúce hladinu krvného cukru, sú pri nevhodnom a nesprávnom užívaní rizikové. „V extrémnych prípadoch môžu neindikovaní pacienti dopadnúť ako Michael Jackson, ktorému lekár dlhodobo intravenózne podával anestetiká a iné lieky, čo mu nakoniec privodilo smrť.“
Súhlasí s tým, že ľuďom s extrémnou nadváhou pomáhajú, nakoniec, sama niektoré predpisuje, no upozorňuje, že sa ich pôsobenie vo svete zneužíva. Aplikujú si ich aj tí, ktorí by mali zhadzovať kilá prirodzeným spôsobom. Záujemcom o medikamenty s miernou nadváhou radí skôr aktívny pohyb a úpravu jedálneho lístka.
„Pri chudnutí ide najmä o sebadisciplínu a o to, učiť sa zvládať emócie,“ vysvetľuje. „Dôležité je pátrať po príčinách nadmerného jedenia.“ Tých je celý zoznam. Od stresu a úzkostných stavov cez poruchy príjmu potravy až po týranie či zneužívanie v detstve.
„Máme obrovský problém s depresiami v skupine detí a mládeže, pričom na vyšetrenie u psychiatrov čakajú aj rok! Na Slovensku chýba nutričná gramotnosť, označovanie potravín, vzdelávanie v oblasti zdravého životného štýlu.“
Dodáva, že novým fenoménom, ktorý rozširuje rady ľudí trpiacich obezitou, je chudoba. Títo pacienti nemajú peniaze na fitnescentrá, kvalitnú stravu a keď treba, ani na Saxendu.
Epidémia
Zhruba dve tretiny dospelých Slovákov v aktívnom veku trpia nadváhou a štvrtina mužov i žien obezitou. Je to dlhodobý trend, porovnateľný s ostatnými európskymi krajinami. Situácia sa zhoršuje u detí a tínedžerov. V roku 1990 malo nadváhu či obezitu desať percent, dnes až 25 percent. Podľa MUDr. Majerčáka je jednou z hlavných príčin „obezitogénne prostredie“, v ktorom žijeme. Obrovská ponuka potravín v nákupných centrách, agresívna reklama, fastfoody, minimum pohybu. „Existuje štúdia, podľa ktorej sme sa len vynájdením diaľkových ovládačov a mobilných telefónov pripravili zhruba o štyristo metrov chôdze denne. To je za rok skoro 150 kilometrov!“
Zároveň však pripomína, že za obezitu chorí nemôžu. „Na to, či človek bude v dospelosti bojovať s kilami, vplýva genetika, hmotnosť matky v období počatia i tehotenstva, ako dlho bolo dieťa dojčené, ako sa stravovalo počas prvých dvoch rokov života a veľa ďalších faktorov, ktoré nemôžete ovplyvniť.“
Viac fotografií v GALÉRII ►►►
A čo všetko dokáže obezita spôsobiť? „Kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus, trinásť druhov onkologických ochorení, ochorenia gastrointestinálneho i dýchacieho traktu, neplodnosť či psychické poruchy,“ vyratúva MUDr. Penesová. Celkovo 236 diagnóz.
