Tip na článok
Najrizikovejší: Pochybné oblečenie z Ázie prekračovalo povolené limity aj o tisícky percent.

Nebezpečný textil nekúpite len u Vietnamca, ale aj v značkovom obchode!

Toxickými látkami môže byť napustená aj košeľa z bežného obchodu, ohrozené sú najmä deti.

Galéria k článku (5 fotografií )
Najrizikovejší: Pochybné oblečenie z Ázie prekračovalo povolené limity aj o tisícky percent.
Pravidlo: „Oblečenie treba najskôr aspoň dvakrát vyprať,“ radí riaditeľ VÚTCH Jozef Šesták.
Plné jedu: Chróm v čiernej spodnej bielizni spôsobuje rakovinu, rovnako látky nájdené v károvanej košeli.

Pred nebezpečnými kozmetickými výrobkami či hračkami je verejnosť varovaná pomerne často. Testy tovarov, ktoré si môžeme bežne kúpiť, totiž odhaľujú niekedy priam neuveriteľné či až dych vyrážajúce zloženie.

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zachytila na našom trhu v minulosti napríklad toxické koráliky. Keď ich deti náhodou prehltli, prišlo im nevoľno. Ozdôbky určené pre najmenších totiž obsahovali látky podobné droge extáza.

Ako je to s oblečením, ktoré nosíme priamo na tele? Toxickými látkami napustený textil môže byť spúšťačom rôznych kožných alergií, hormonálnych porúch i rakoviny a je všade okolo nás. Ako sa brániť?

Cez pokožku

Kontrolu bezpečnosti odevov na Slovensku zabezpečuje Výskumný ústav textilnej chémie (VÚTCH) - CHEMITEX v Žiline. Jeho pracovníci pri skúšaní vzoriek z trhu našli neraz niekoľkonásobne prekročené povolené limity chemických škodlivých látok. Medzi najrizikovejšie kusy oblečenia pritom patrí spodná bielizeň, ktorá sa priamo dotýka našej pokožky. „V podprsenkách či nohavičkách sme napríklad našli až 160-percentné prekročenie šesťmocného chrómu, ktorý je nespochybniteľný karcinogén,“ vraví technická riaditeľka Ing. Dana Čižmárová. V modrých detských slipoch zas trikrát po sebe zistili takzvané azofarbivá, ktoré obsahujú zakázané rakovinotvorné látky. „Už boli zverejnené na internete ako nebezpečný výrobok a aj tak sme ich ešte pri ďalšej kontrole kúpili v obchode.“

Komplikované skúšky prebiehajú lúhovaním textilu v roztoku simulujúcom ľudský pot, potom sa ďalej analyzujú. Práve pri potení alebo zahriatí tela, prípadne cez malé ranky, sa cez pokožku dostávajú toxické látky do nášho organizmu. „Najmä u detí, ktorých pokožka je jemná a priepustná, môže dochádzať k penetrácii do vnútorných orgánov, ako sú obličky, pľúca, pečeň. Pri dlhodobejšom pôsobení týchto chemických látok môžu vzniknúť ťažšie ochorenia, ktoré sa prejavia až po niekoľkých rokoch a môžu mať aj onkologický charakter,“ vysvetľuje riaditeľ VÚTCH Ing. Jozef Šesták.

Oblečenie treba najskôr aspoň dvakrát vyprať,“ radí riaditeľ VÚTCH Jozef Šesták. Foto: Tony Štefunko

Rakovinu nevyperiete

Odborníci odporúčajú každý výrobok doma najskôr aspoň dvakrát oprať. Takto sa dá postupne odstrániť formaldehyd, ktorý spôsobuje kožné alergie. Zvyčajne nás naň upozorní typický štipľavý zápach, stačí si spomenúť na čerstvo otvorené igelitové vrecká s tričkami niekde na tržnici. Objavil sa napríklad aj v detských obliečkach. „Bavlna sa krčí, preto ju modifikujú chemickými úpravami obsahujúcimi formaldehyd. Dieťa spí, jeho jemná pokožka sa otiera o látku a vznikajú vyrážky,“ vysvetľuje Čižmárová.

Nebezpečnejší môže byť vo viazanej forme. „Významná švajčiarska firma, ktorá na západoeurópskych trhoch predáva krásne košele, priviezla na Slovensko košeľovinu. Ženy ušili košele a aby švy zafixovali, išli to napariť. Keď látku parou zohriali, viazaný formaldehyd sa uvoľnil a štyri ženy sa takmer zadusili. Okamžite im napuchli sliznice. Ak by nedostali antialergické injekcie, zomreli by. Bola to otázka dvadsiatich minút,“ opisuje jeden z prípadov riaditeľ ústavu Jozef Šesták.

Pravidlo je, že doma vyperieme zvyškové látky, ktorými sa textil upravuje, či ostatky prostriedkov po priemyselnom praní. Ak by ste sa v takejto látke spotili, mohli by ste dostať kožnú reakciu. „Paradox je, že to, čo je karcinogénne a ozaj nebezpečné, sa nevyperie. Azofarbivá, ftaláty či ťažké kovy sú vo výrobku počas celej jeho životnosti.“

Testy: Odhaľujú ťažké kovy a nebezpečné farbivá. Foto: Tony Štefunko

Bezpečná bavlna?

Ak si nie ste istí pôvodom oblečenia, vyhýbajte sa aspoň žiarivým farbám. Ťažké kovy sa totiž používajú v takzvaných kovokomplexných farbivách a práve vďaka nim sa dosahujú vysoké stálosti vyfarbenia. Čierna nevysivie, tyrkysová žiari. Pri detskom oblečení sa treba vyhýbať aj aplikáciám a naoko príťažlivej potlači, ktorá môže ukrývať nebezpečné ftaláty.

Ani biele bavlnené tričko nemusí byť neškodné. V prírodných materiáloch, ako je vlna či bavlna, sa môžu nachádzať pesticídy, ktoré sa používajú pri pestovaní bavlny alebo na postriekaných lúkach sa pasú ovce. Okrem toho sa na konzerváciu bavlny v Egypte či v Južnej Amerike používajú prípravky, ktoré môžu obsahovať karcinogénne látky. „Na plantážach sa bavlna zozbiera a aby nehnila, pridajú do nej konzervant s obsahom pentachlórfenolu,“ dodáva Šesták.

Nemožno ani tvrdiť, že keď si oblečiete odev iba zo syntetických vlákien, zaručí vám stopercentnú bezpečnosť. „Karcinogénne arylamíny sa štiepia z takzvaných azofarbív a tie sa používajú hlavne na farbenie syntetických materiálov. Nemôžete si povedať - nebudem nosiť bavlnu, nebudem nosiť syntetický materiál. Každá toxická látka sa môže nachádzať niekde inde.“

Ťažko sa tiež dokazuje, že choroba vznikla práve z nosenia toho-ktorého textilu. „Je to dlhodobý proces. Ale to, aké účinky majú ftaláty a ťažké kovy, je preukázané. A v takých výrobkoch sú tieto látky prekročené aj o tisícky percent. Takže riziko existuje. Preto je dôležité, aby sa z preventívneho hľadiska najmä deti vyhýbali takýmto predmetom,“ dodáva Čižmárová.

Kontrola zaostáva

„Sme dosť znechutení,“ otvorene hovorí o aktuálnej situácii na našom trhu Jozef Šesták. Krátko po vstupe Slovenska do Európskej únie u nás totiž zanikla povinná certifikácia textílií. Dovtedy platná legislatíva bola pritom dôkladná. „Výrobky, ktoré prichádzali na slovenský trh, sa museli na základe náhodného výberu odskúšať. Ak vyhoveli limitom, získali certifikát a až vtedy ich colníci pustili do obehu,“ upresňuje Šesták. „Chodili sme sa vtedy spovedať do Bruselu, vraj ako si to môžeme dovoliť, lebo kamióny stáli na hraniciach. Považovali to za technickú prekážku obchodu.“

Textil a odevy nepatria v Európskej únii do regulovanej sféry a dnes sa tak na našom trhu prioritne kontrolujú komodity, na ktoré sú vydané európske smernice. Z oblečenia sú to len ochranné odevy, ktoré používajú napríklad požiarnici či zvárači. Textil, ktorý všetci bežne nosíme, ako spodná bielizeň, ponožky, tričká, košele či nohavice, tam nespadá. Dokonca aj detské oblečenie regulácie EÚ obchádzajú. „Obchodná loby si to zjavne nepraje,“ podotýka Šesták.

Dobrovoľne

Na Slovensku v súčasnosti platí aspoň vyhláška ministerstva hospodárstva, ktorá nariaďuje takzvanú dobrovoľnú certifikáciu. Dovozy z tretích krajín, teda najmä z najproblematickejšej Ázie, podľa nej podliehajú pred uvedením na trh kontrole.

„Dovozca tovaru musí vybrať pár vzoriek výrobkov a doniesť k nám na preskúšanie. Ak výrobky vyhovejú požiadavkám technických noriem, vystaví sa certifikát. To, či ho výrobok má, kontroluje námatkovo SOI. Nikde inde sa ním nepreukazuje, ani colníkom. Aj táto vyhláška sa však jednoducho obchádza. Čínsky obchodník dovezie tovar v kontajneroch do Hamburgu v Nemecku a tam ho aj vyskladní. Tak tovar vstúpil do krajín Európskej únie a on to zrazu k nám dovezie už nie z Číny, ale z Nemecka. A požiadavky vyhlášky už neplatia, lebo tovar prichádza z krajiny EÚ,“ krčí plecami riaditeľ.

To, ako sa zákon dodržiava a koľkí obchodníci naozaj prídu a dajú si oblečenie preskúšať, veľavravne ukazuje štatistika. Kým v minulosti VÚTCH vydával ročne aj tritisíc certifikátov, vlani to bolo len okolo tridsať.

Nielen od Číňana

Slovenská obchodná inšpekcia ročne skontroluje desiatky výrobkov. Minulý rok to bolo šestnásť druhov detského oblečenia. V jednom bol nadmerný obsah niklu, ktorý môže dráždiť pokožku a je podozrivý z karcinogenity. V ďalšom boli dokázané azofarbivá. „V kontajneroch sa sem pritom vozia milióny kusov. V jednom je od 15-tisíc až po 100-tisíc kusov, keď ide o ponožky a spodnú bielizeň,“ prízvukuje Šesták. „Také množstvo nikto neskontroluje.“

Toxické oblečenie pritom kontrolóri nenachádzajú len na tržniciach, ale aj v „kamenných“ predajniach. Nejde teda iba o problém ázijského dovozu, aj keď ten je štatisticky najrizikovejší. Vlaňajšia štúdia organizácie Greenpeace odhalila desiatky známych módnych značiek, ktoré predávajú oblečenie s nebezpečnými chemikáliami po celom svete. Prešľapom sa nevyhli ani také mená ako Calvin Klein, Tommy Hilfiger, Zara, Mango, Esprit či Diesel a množstvo ďalších.

Pochybné oblečenie z Ázie prekračovalo povolené limity aj o tisícky percent. Foto: Juraj Roščák

Greenpeace testovalo 141 kusov oblečenia kúpených minulý rok v apríli v 29 krajinách. Medzi látkami, ktoré objavili, boli napríklad nebezpečné ftaláty aj stopy zakázaných karcinogénov z azofarbív. Oblečenie bolo vyrobené v tretích krajinách, kde sa ani zďaleka ne dbá na životné prostredie a používanie nebezpečných chemikálií pri farbení či inej úprave textílií je bežné.

„Spotrebiteľ nemôže nijakým spôsobom zistiť, že ide o nebezpečné oblečenie. Ide to len laboratórnymi skúškami,“ informuje Danuša Krkošová, hovorkyňa SOI. „Človek sa tomu nemôže nejako vyhnúť,“ súhlasia odborníci. „Nemôžete si dať odskúšať každé tričko, ale skúšky bezpečnosti by sa mali vykonať na reprezentatívnej vzorke odevu alebo textílie. Treba tlačiť na výrobcov, distributérov a predajcov, aby sa na to nepozerali len z ekonomickej stránky. A v prvom rade treba chrániť deti!“ uzatvára Šesták.

Jedovaté látky

Arylamíny: vznikajú redukčným štiepením z takzvaných azofarbív. V Európskej únii je zakázaných 22 druhov, napriek tomu ich nachádzajú v oblečení. Pri priamom a dlhodobom styku s pokožkou, napríklad pri potení, predstavujú nebezpečenstvo. Sú karcinogénne. Našli sa napríklad v červenej farbe na károvanej košeli, norma prekročená o vyše 1 800 percent. Ftaláty: používajú sa pri plastizolovej potlači či aplikáciách, sú obsiahnuté v živiciach, ktoré plastické časti „lepia“ k textilu. U nás ich našli napríklad v detskom podbradníku, norma bola prekročená o 3 600 percent. Narúšajú činnosť žliaz s vnútornou sekréciou a spôsobujú narušenie reprodukcie, čiže neplodnosť. Pentachlórfenol, tetrachlórfenol: karcinogény, ktoré sa používajú na konzerváciu jutových vriec pri transporte bavlny. Organociničité látky: konzervácia bavlny, spôsobujú obezitu.Toxické kovy: existuje celý súbor ťažkých kovov - nikel, chróm, bróm, meď, cín, kadmium, ortuť. Viažu farbu na vlákno. Ukladajú sa v nadobličkách. Niektoré spôsobujú poškodenie žliaz s vnútornou sekréciou, ťažké postihnutia, iné rakovinu.

Hľadajte kvetinu

V nemecky hovoriacich krajinách je zaužívaná komerčná norma textilných výrobkov OEKO-TEX Standard 100. Seriózne obchodné reťazce na svoje pulty nepustia tovar, ktorý nie je v tomto systéme otestovaný. „Aj slovenskí či českí výrobcovia si teda u nás dávajú každoročne preskúšať obsah škodlivých látok, aby mohli exportovať,“ vraví Jozef Šesták.

V susednom Rakúsku sa tak môžete poobzerať po oblečení označenom bielou kvetinou. To zaručuje, že úplne všetky časti odevu sú bezpečné. V systéme OEKO-TEX sa totiž kontroluje každá nitka, zips, či dokonca etiketa.

Hľadajte túto etiketu Reprofoto: Tony Štefunko

VIDEO Plus 7 Dní