Tip na článok
V Povstaní: Slovenskí Nemci dotvárali pestrú mozaiku povstalcov.

Nebolo len slovenské: SNP sa zúčastnili aj nemeckí antifašisti

Aj v radoch karpatských Nemcov boli antifašisti, bojovali v odboji a zomierali v Povstaní.

Galéria k článku (7 fotografií )
Ján Imling: Člena oddielu Thälmann zavraždili v Kremničke.
Michal Schmotzer: Nemecký odbojár z gelnicko-medzevskej oblasti.
Rajmund Hübler: Náčelník štábu partizánskeho oddielu Thälmann.

Babka žiadala o vyšší dôchodok, pretože počas Povstania pomáhala partizánom - nosila im do hôr polievku. „A čo vám na to partizáni povedali?“ spýtal sa súdruh z komisie. „Danke schön,“ odvetila. Hoci si väčšina vysvetlí anekdotu ako pomoc esesákom, v skutočnosti mohla babka pomáhať nemeckým antifašistom. Aj tí sa totiž našli medzi partizánmi.

Karpatských Nemcov po druhej svetovej vojne vnímali viacerí na Slovensku ako jednoliatu masu Hitlerových prisluhovačov. Skutočnosť pritom nebola čierno-biela. Tak, ako boli medzi „našimi“ Nemcami fanatickí nacisti, boli medzi nimi aj antifašisti.

Mnohí boli takí roky, iní si po udalostiach na východnom fronte uvedomili, že politika národného socializmu je zvrátená. Desiatky slovenských Nemcov pôsobili v odboji a padli. Napriek tomu predsudky pretrvávajú.

Ilúzia

„Jednotu všetkých Nemcov na Slovensku nahlas proklamoval predseda Deutsche Partei (DP) Franz Karmasin, ale nezodpovedalo to realite a údajná jednota bola len ilúzia,“ hovorí historik Michal Schvarc. Pôsobí v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a venuje sa problematike nemeckého obyvateľstva na Slovensku.

Teda slovenským Nemcom, ktorí po turbulentnom dvadsiatom storočí už u nás prakticky nežijú, hoci aj oni písali našu históriu už od dvanásteho- trinásteho storočia, keď sa usídlili na tomto území. V roku 1940 žilo u nás podľa vtedajšieho sčítania 130-tisíc Nemcov. Z nich bolo v Karmasinovej nacistickej strane 60-tisíc ľudí.

Mnohí pôsobili aj v jej ozbrojených oddieloch Freiwillige Schutzstaffel (FS), ba aj v šíkoch neslávne známej Waffen SS, ktorá mala na svedomí esesácke zverstvá, a počas Povstania v jednotkách Heimatschutz SS, ktoré sa okrem iného zúčastňovali na protipartizánskych a protižidovských akciách. V našich mestách nechýbali nacistické oslavy a zástavy s hákovými krížmi viali na uliciach.

Situácia nebola napriek tomu čierno-biela. „Členstvo v Karmasinovej DP bolo povinné, do Waffen SS aj Heimatschutz bolo v prvej fáze dobrovoľné, ale neskôr museli do nich rukovať muži povinne, pričom službe v Heimatschutz sa hlavne staršie ročníky snažili vyhnúť,“ dôvodí Schvarc. V prípade neochoty zúčastniť sa na odvodoch nechýbali nátlakové metódy, vyhrážky či vybíjanie okien.

Obesiť Hitlera

Nie je to však kompletný obraz nemeckej menšiny na Slovensku v čase druhej svetovej vojny, holokaustu a boja proti fašizmu. Časť Nemcov odmietala Karmasina ako svojho predstaviteľa a predĺženú ruku Hitlera, nekolaborovala s bábkovým Tisovým režimom a pôsobila v odboji. Už od nástupu nacizmu písali - zhabané a nikdy nedoručené - protestné listy Hitlerovi a šírili letáky v nemčine: „Obesiť Hitlera a Göringa. Dolu s fašizmom!“

Chudobné nemecké obyvateľstvo často silno inklinovalo k ľavicovej politike, silné pozície mali komunisti už pred vojnou zvlášť v Gelnickom okrese, ale aj v nemeckých dedinách v stredoslovenskom Hauerlande. Napríklad obec Zeche, v súčasnosti Malinová, ľudovo volali Malá Moskva.

Najaktívnejší boli členovia zakázanej komunistickej strany, no v odboji boli aj sociálni demokrati či sympatizanti strany maďarských kresťanských socialistov. Okrem stredného Slovenska boli miesta odporu napríklad aj na Spiši, v údolí riek Hnilec a Bodva.

„Nábor do SS rozdeľoval nemecké dediny nezriedka na dva protichodné tábory, kde jedna polovica dediny schvaľovala tento krok svojho politického vedenia, druhá naopak. Čiara šla aj naprieč rodinami a hádky v krčme, ústiace aj do fyzických potýčok, boli na dennom programe,“ opisuje Schvarc.

Navyše, do DP či FS nevstupovali len horliví nacisti. Schválne sa do nich infiltrovali aj odbojári. Napríklad známy antifašista Rajmund Hübler po vojne vysvetľoval, že „do FS vstúpil len naoko s inými komunistami, aby mohol ilegálne pracovať a túto organizáciu zdnu rozložiť“.

Proti antifašistickým Nemcom urobila záťah aj ľudácka tajná polícia, Ústredňa štátnej bezpečnosti, ktorá v septembri 1943 adresovala Tukovi správu o „protištátnej činnosti“ na východnom Slovensku: „Konečne sa podarilo odhaliť organizáciu i na východnom Slovensku, a tak zo strany tunajšieho úradu prevádza sa veľká zatýkacia akcia...“

Pri raziách našli technické príslušenstvo, letáky, pušky, náboje a zistili, že sa „začalo s organizovaním partizánov“. Medzi zatknutými nechýbalo viacero popredných nemeckých odbojárov, ako spomenutý Rajmund Hübler, Ján Imling, Michal Schmotzer či Viliam Müller. Odsúdili ich, odsedeli si trest a vzápätí ich previezli do koncentračného tábora v Ilave, kde sedeli až do Povstania.

Odboj

Na Povstaní sa zúčastnili dva partizánske oddiely, v ktorých bojovali slovenskí Nemci. Paradoxne, oba sa menovali rovnako - Ernst Thälmann. Prvý pod vedením Viliama Müllera pôsobil v oblasti Medzeva a mal asi osemdesiat mužov. Druhý pod vedením Júliusa Elischera operoval v oblasti Nemeckého, dnes Nitrianskeho Pravna, a mal vyše deväťdesiat mužov.

Ďalší nemeckí antifašisti pôsobili v iných jednotkách. Členovia odboja z radov Nemcov bojovali a zomierali rovnako ako ostatní odbojári. Napríklad Elischerov oddiel bol nasadený pri ťažkých bojoch na Strečne, potom v okolí Banskej Bystrice. Väčšina mužstva padla a nažive zostalo len desať členov.

Müllerov oddiel bol neskôr pričlenený k Partizánskej skupine Jana Žižku z Trocnova, rovnako aj on zaznamenal ťažké straty. Nemeckí partizáni končili v lágroch aj v hromadných hroboch. Nacisti zaobchádzali s nemeckými antifašistami pre ich národnosť dvojnásobne nemilosrdne.

Perzekúcie postihli aj rodiny odbojárov. Schvarc podotýka, že o nich referovala aj nacistická Volksdeutsche Mittelstelle, ktorá spadala pod Himmlerovu SS. Situačná správa z novembra 1944 hovorí o deportácii rodinných príslušníkov osôb nemeckej národnosti, ktoré sa zúčastnili na Povstaní, na nútené pracovné nasadenie do Nemecka.

„Perzekúcie sa týkali celých rodín a viaceré mená rodinných príslušníkov odbojárov som našiel aj v zozname väzňov v koncentračnom tábore Dachau, kam pribudli práve na jeseň 1944, teda je pravdepodobné, že práve v súvislosti s Povstaním.“ Napríklad v Malinovej zaistili niekoľko desiatok ľudí, takmer dvadsať sa ich z lágra nevrátilo.

Predsudky

Tak, ako medzi povstalcami nechýbal antisemitizmus, do jedného vreca často hádzali aj Nemcov. Závisť a nenávisť boli obojstranné. Protinemecké nálady vyvrcholili v partizánskych akciách proti Nemcom bez najmenšieho výberu. Strašným excesom bola napríklad masová exekúcia v Sklenom so 187 povraždenými nemeckými civilistami.

Nemci sa na odvetu zúčastňovali na protipartizánskych bojových akciách. Problém reflektovala aj povstalecká tlač a napríklad Pravda upozorňovala 28. septembra 1944: „Sú aj iní naši Nemci. Sú to nemeckí protifašisti, ktorí sami vytrpeli veľa od nacistických okupantov a bojujú po našom boku. Prejavovať im nenávisť pre ich národnosť, to je mrzký šovinizmus, ktorý v radoch slovenských protifašistov nemá miesta.“

Ani po vojne to nemali odbojári z radov Nemcov ľahké. Podobne ako počas bojov v horách prejavila sa kolektívna vina v podobe odsunov, ktoré pohltili spolu s bývalými nacistami aj antifašistov. Výrečný je dobový dokument - list, ktorý zaslal súdruhovi Karolovi Šmidkemu partizánsky veliteľ Michal Schmotzer.

Vo februári 1947 písal svojou nedokonalou slovenčinou: „Milý súdruh Šmidke! Na okresnej konferencii bolo hovorene toto - Komunista maďarskej alebo nemeckej národnosti aj keď má tie najvätšie zásluhy ako ilegálny prácovnik alebo partizán, nemôže byť členom KSS... Partizány, ktorý nemaju v rukach originálné štátné občianstvo, keď sú aj osvedčeni partizány, bude im odňatá členská legitimácia... Bol som za ilegalnu činnosť zavretý a od začiatku povstánia do oslobodenie celého územia Slovenska som bol veliteľom partizánskeho oddielu... Teraz nesmiem byť partizánom a nesmiem byť členom KSS.“

Záujem o poznanie pravdy chýbal vlastne z oboch strán. Väčšina Nemcov, takmer stotisíc osôb, na konci vojny evakuovala z nášho územia na základe nariadenia Himmlera z titulu jeho funkcie ríšskeho komisára pre upevnenie nemectva. Spolu s nimi sa stratili aj mnohé dobové materiály a antifašistické letáky.

„V našom archíve máme len niekoľko fotografií nemeckých antifašistov bojujúcich v rámci partizánskych jednotiek na území Slovenska a fotografie sú, žiaľ, často v zlej kvalite,“ potvrdila nám vedúca Archívu Múzea Slovenského národného povstania Tatiana Babušíková.

Predsudky nefungovali len v reálnom čase. Obraz Nemca ako čierno- -bielej negatívnej postavy sa prejavil aj v dielach s povstaleckou tematikou, kde „šváb“ musel byť nacista. Nedostatočné povedomie dodnes plodí kontroverzné postoje. Ukázalo sa to v roku 2003, keď po prvýkrát položila veniec v Pietnej sieni v Múzeu SNP vtedajšia nemecká veľvyslankyňa na Slovensku Uta Mayer-Schalburgová.

Nesporný politický akt vyvolal medzi prítomnými aj zneucťujúce protestné reakcie. Schvarc podotýka: „Je to skutočne pole neorané. Presný počet karpatských Nemcov v Povstaní dodnes nepoznáme, bolo ich niekoľko stoviek. V absolútnych číslach to možno nebolo veľa, ale zúčastnili sa na odboji a dopĺňajú pestrú mozaiku účastníkov antifašistického Povstania.“

Pestré Povstanie

Hoci sa nazýva Slovenské národné povstanie, nebojovali v ňom len Slováci. Povstanie z roku 1944 bolo po boji povstalcov v Juhoslávii druhým najväčším otvoreným antifašistickým vystúpením v Európe. Účastníkov Povstania spájal boj proti hitlerovskému nacizmu aj proti domácemu kolaborantskému ľudáckemu režimu.

Antifašistickú alianciu tvorilo najpestrejšie spektrum - veriaci aj bezverci, straníci aj bezpartajní. Nemenej pestré bolo národnostné zloženie antifašistov. Podľa oficiálnych údajov sa na Povstaní zúčastnilo tridsaťdva národov a národností, medzi nimi nielen Rusi, Američania, Francúzi, Angličania, Španieli, ale napríklad aj Arméni či Novozélanďania.

Po nedávnom zistení o účasti slovinského letca v Povstaní pribudol medzi pamätnými kameňmi aj kameň Slovincov. Kritici poukazujú na to, že naďalej chýbajú Rómovia či Rusíni.

VIDEO Plus 7 Dní