Tip na článok
S riaditeľom: Dievčatko nám prezradilo, že by sa chcelo stať raz pani učiteľkou. Podarí sa to?

Nechcená segregácia: Základnú školu v Nitre po rokoch navštevujú už len rómske deti z neďalekej štvrti

Henrieta Ďurovová

Kedysi to však bývala škola zmiešaná. Pamätá si to najmä ročník narodený v sedemdesiatych rokoch.

Galéria k článku (5 fotografií )
Vyučovacia hodina: Ako v každej bežnej škole. Panuje tam ticho a poriadok
Bývalá Sopóciho:
Fotenie ich potešilo: A puberťáci veru školu pochválili, rovnako aj svoje učiteľky. Koľkí pôjdu na strednú?

Kto za socializmu, či krátko po osemdesiatom deviatom roku chodil na bývalú základnú školu na Sopóciho ulici v Nitre, dnes Krčméryho, potvrdí, že bolo úplne bežné, že v triede mali niekoľkých spolužiakov rómskeho pôvodu. A neriešil to nikto. Škola vznikla v roku 1959, zaujímavé je, že od roku 1961 v nej vznikli triedy pre dospelých cigánskych občanov – analfabetov, ako sa uvádza v histórii školy na vebovej stránke. O niekoľko rokov neskôr už škola otvárala aj triedy pre ich deti, a tak nebolo na tom nič čudné, ak v laviciach spolu s bežnými deťmi sedeli aj tie rómske. Mnohí sa poznajú aj po rokoch a dnes sa len spoločne čudujú, ako sa zo základnej školy, preslávenej športovými či jazykovými triedami, mohla stať čisto rómska škola. Nebol to totiž žiadny zámer, ani cieľ, rómske deti od tých bielych izolovať. Jednoducho sa to stalo.

Mestská škola

„Asi pred pätnástimi rokmi dozadu rodičia zapísali do prvého ročníka osem detí,“ spomína na vznik rómskej školy jej riaditeľ Rudolf Ronec. Mimochodom, je to človek bez predsudkov, narodil sa pod Kalváriou kde aj vyrastal a základné vzdelanie mu dala práve škola, v ktorej sme sa spolu stretli. „Keďže sme mali mať v tej triede málo detí, chceli sme počet žiakov doplniť rómskymi deťmi. Žiaľ, rodičia sa rozhodli inak. Jednoducho deti zobrali a zapísali na iné školy,“ pokračuje. „Na ďalší školský rok už na školu neprihlásil nikto. A tak sa stalo, že nám tu zostali iba rómski žiaci. Našu školu navštevuje stopäťdesiat žiakov, sú to len obyvatelia neďalekej rómskej uličky Borová, a iba dvoch žiakov máme z problémového Orechovho Dvora. Z toho asi šestnásť detí žije v Anglicku. Zaujímavé je, že ani jedno dieťa nemá rómsku národnosť, všetci sú Slováci. Preto fungujeme ako klasická základná škola, nie sme v žiadnom špeciálnom režime, dokonca máme šesť integrovaných žiakov. Úplne bežná škola, ako každá iná,“ usmeje sa riaditeľ.

Sú kreatívni:
Sú kreatívni: "Výborne spievajú, tancujú a maľujú," pochválil "svoje" deti Rudo Ronec
archív

Zaujíma nás, ako škola dosiahla, že deti chodia riadne na vyučovanie. „Nuž, takto by som to nepovedal, pretože ako inde, aj my sa pasujeme so záškoláckymi rodinami. Deti sú neuveriteľne vynaliezavé, rovnako ako ich rodičia a sú schopné vymyslieť hocičo, aby do školy prísť nemuseli. Napríklad, akurát som mal na stole ospravedlnenku od lekára, ktorú žiakovi vystavil pán doktor spätne. No, takýto žiaci nám kazia dochádzku,“ vzdychne si. „Počet neospravedlnených hodín sme znížili dosť výrazne, ale na druhej strane nás stúpa počet ospravedlnených hodín. Oni si dokážu vybaviť všetko. Máme notoricky záškolácke rodiny, a dobre si uvedomujú, že keď má dieťa neospravedlnených viac ako sto jeden, už je to trestný čin a rieši to prokuratúra. Nad šesťdesiat ide o priestupok, hlásime každú jednu neospravedlnenú hodinu. Samozrejme, nedostanú dávky na dieťa, a potom musia získať od nás potvrdenie, že dieťa tri mesiac za sebou chodí do školy riadne. Vtedy im peniaze uvoľnia. Ale nemyslím si, že by to bola až taký trest, ktorí by pocítili,“ konštatuje na základe skúseností.

Bieli učitelia: Hoci hovoríme o čisto rómskej základnej škole, prekvapí nás, že na nej neučí ani jeden pedagóg rómskeho pôvodu. „Šťastím je, že na našej skole zostali učiť len tí, ktorí tu naozaj učiť chcú. Máme výborných pedagógov, trpezlivých a skutočne pre deti robia všetko, čo môžu. V rómskom jazyku sa deti neučia nič, nikto z nás po rómsky nevie. Všetko prebieha v slovenčine. Ja pár slov rozumiem, ale nevedel by som sa dohovoriť,“ prizná Rudolf Ronec.

Lipnú na tradíciách

Rómske deti by ste na matematických súťažiach hľadali márne, ale zato na tanečných či speváckych je ich neúrekom. „Ale musím predsa len spomenúť nášho bývalého žiaka Mária Lakatoša, ktorý študuje na polytechnickej škole, je tretiak. Hoci na základnej škole opakoval ročník, on sám si uvedomil, že sa musí pohnúť a dostať ďalej. Začal veľa čítať, študovať na internete, veľmi sa vypracoval. Umožnili sme mu dokončiť deviaty ročník, hoci mal vzhľadom na vek základnú školu ukončiť, a dostal sa na strednú. Prečo tieto deti nemajú väčšinou žiadne iné, iba základné vzdelanie? Povinná školská dochádzka je desať rokov, maximálne do školského roku, v ktorom žiak dovŕši šestnásť rokov. Tieto deti však skoro všetky nastupujú do školy cez nultý ročník, takže im to vychádza presne do deviateho ročníka. Toto vyhovuje predovšetkým rodičov, pretože ten desiaty ročník nemusia hľadať žiadnu školu, a jednoducho povinné vzdelávanie ukončia u nás. Toto by sa možno malo zmeniť. Pretože potom žiaci idú rovno „do pracovného pomeru“ na úrad práce. Čo je škoda. Veľa sa znova hovorí o dvanásťročnej povinnej školskej dochádzke, čo by určite bolo prínosom, pretože každý jeden žiak by musel po základnej škole nastúpiť na ďalší vzdelávací stupeň. Žiaľ, hovorím teraz najmä o našich chlapcoch, pretože dievčatá po šestnástich sa venujú iným povinnostiam. Vydávajú sa a starajú sa o deti. Vlani sme mali dve veľmi šikovné deviatačky, o ktorých som bol presvedčený, že strednú školu zvládnu bez problémov. Jedna z nich chcela byť kozmetička, druhá kaderníčka, ale keďže o tom rozhoduje zákonný zástupca, bol koniec. Rodičia im jednoducho študovať nedovolili. S týmto bojujeme, rodičia lipnú na tradíciách, je to uzavretá komunita, nemajú vôľu, aby sa ich dievčatá vzdelávali.“ Zaujíma nás, či sa nedá predsa len s rodičmi o budúcnosti ich detí debatovať a nejako ich presvedčiť, aby ich pustili na ďalšie štúdiá. „Samozrejme, že sa dá, veď sa tu všetci navzájom poznáme,“ hovorí riaditeľ Ronec. „Počúvajú, počúvajú a potom to uzavrú: šak vieš, ako to u nás chodí, aké sú tradície... Aspoň u tých chlapcov sa to pohlo a možno sa zmení situácia aj u dievčat. Zase by sme potrebovali jednu uvedomelú rodinu, ktorá pošle dievčatá študovať a ostatných to motivuje. Presne tak, ako sa to stalo u chlapcov. Nám sa javí ako problém to, že v rómskych rodinách sú dievčatá akoby diskriminované, ale to je, podotýkam, náš pohľad.“

Kastujú sa

V Nitre existujú tri základné školy, ktoré navštevujú rómske deti, už na spomínanej Kalvárii, potom v Krškanoch a Drážovciach. „Chceli, aby sme sa nejakým spôsobom spojili, je to otázka ekonomických nákladov,“ pokračuje riaditeľ školy. „V žiadnom prípade, bola by to veľká katastrofa, pretože Rómovia sa prísne kastujú. K nám chodia „mestské“ deti a dokonca si pamätám, že keď sem prišli deti z inej časti, okamžite pribehol miestny vajda s tým, že budú len konflikty, ak tieto deti budú spolu. A tak veru bolo. Napokon tie „cudzie“ deti odišli. Hoci sme čisto rómska škola, problémy, aké majú napríklad na východe Slovenska s Rómami tu nepoznáme. Vedľa je základná umelecká škola a pokiaľ viem, niektoré deti od nás ju aj navštevujú.“ Mestskí Rómovia sú špeciálna kategória. Majú svojou hrdosť. „Majú síce svoje výhody, ale neuveríte, čo sa možností v škole týka, neriešia to. Napríklad obedy za dve eurá využíva minimum detí. Jednoducho, radšej obedujú doma, ako keby mali takúto pomoc prijať. Toto sme počiatku nechápali, ale zvykli sme si. Inak, tá rómska hrdosť sa prejavuje i v samotnom vzdelávaní. Hoci sa navonok zdá, že im na škole nezáleží, ak niektorému zo žiakov hrozí opakovanie ročníka, tak veru rodina okamžite nabehne do školy a snaží sa všetko vyriešiť. „Prepadnúť“ je totiž hanba aj na Borovej.“

VIDEO Plus 7 Dní