Akú cenu má ľudský život? A má vlastne cenu? Policajné štatiskiky sú mlazivé, tak ako výpovede osadníkov, ktorí ešte v osadách ostali. Podmienky sú tam katastrofálne, vzdelanosť úplne na bode mrazy. Preto sa nie je ani čo čudovať, že títo ľudia rýchlo uveria ružovej rozprávke o krásnom živote za hranicami osady.

Za posledných 5 rokov sa totiž takmer zdvojnásobil počet prípadov, kedy polícia začal trestné stíhanie pre trestný čin obchodovania s ľuďmi. Zatiaľ čo v roku 2014 to bolo v 15 prípadoch, v roku 2017 už išlo o 37 prípadov a len v prvej polovici roku 2019 to bolo už 14 prípadov. Najsmutnejšie na tom je fakt, že tento obchod sa týka aj detí. Polícia od roku 2014 až dodnes zaznamenala až 36 detských obetí. Teda teenagerov vo veku od 11 do 17 rokov.

Najmä v osadách na východe Slovenska malo zmiznúť podstatne viac ľudí a už sa nemali vrátiť. Malo ísť prevažne o mladé dievčatá. "Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé z nich skončili v bordeloch v západnej Európe. O mladé Rómky je tam záujem. Keď majú zdravé zuby, pekné vlasy, čistú pleť, túžia po nich najmä Turci, či Pakistánci," prezrádza o surovej skutočnosti aktivista a znalec menšinovej otázky Ivan Hriczko. Podľa Polície ešte pred pár rokmi bola najčastejšou krajinou vykorisťovania slovákov Veľká Británia a Severné Írsko. Práve tu zaznamenali aj nútené sobáše slovenských žien so ženíchmi pochádzajúcimi najmä z Afganistanu, Pakistanu či Indie v UK. Druhou najčastejšou krajinou vykorisťovania bolo Nemecko, kde boli slovenské obete museli okrem sexu aj žobrať.

Nechutný obchod s ľuďmi a chudobou
Nechutný obchod s ľuďmi a chudobou
Zdroj: RUDOLF FELSÖCI

Podľa Hriczka je problém tieto prípady zdokumentovať a vinníkov potrestať, pretože obchod uzavrie samotná rodina a nikdy sa k nemu neprizná. "Je jedno, či to urobia cez úžerníkov, alebo priamo cez ľudí, čo si chodia do osád vyberať. Jednoducho veria, že ich deti idú za lepším a im samotným sa peniaze zídu. Oni nerozmýšľajú, čo bude o rok. Žijú pre daný čas a minútu. Takže nečakajte, ž sa budú zamýšľať, kde nakoniec skončí ich príbuzný, či ho predali na orgány, alebo na prostitúciu, či na robotu. Veria tomu, čo im nahovoria priekupníci," dodáva ďalej.

Odborník na menšiny však poukazuje ešte na jeden podstatný fakt. To, žeje chudoba osád trvdou realitou - je fakt. No aj to, že títo ľudia chcú žiť inak a lepšie. A najmä Rómovia sú vynaliezaví a tí, čo majú aspoň trochu peňazí, idú za ziskom tam, kde iní o tom ešte len uvažujú. "Je tu aj skupina šikovných prívržencov tohto etnika, ktorí cestujú do zahraničia dobrovoľne a podnikajú. Nemyslím tým pracujúcich Rómov v Belgicku, či Anglicku. Tieto časy sú dávno preč. Dnes je trend vycestovať za podnikaním úplne na druhú stranu. Je nespočetne veľa Rómov, ktorí za obchodom odišli práve do Ruska - konkrétne Moskvy. je tam obrovská masa ľudí, každý vás tam víta. Zbohatnete aj keď si otvoríte stánok na pirožky," pousmeje sa Hriczko.

Viac o problematike sa dočítate v aktuálnom čísle PLUS 7 DNÍ.