Tip na článok
Štandard: Železnice pridali na naše trate vyše sto vlakov. Bude to stačiť?

Nehoráznosť! Tri milióny Slovákov sa skladajú na cestovanie celej EÚ

Zo správy tlačového odboru ZSSK vyplýva, že medzi cudzincami, ktorí využívajú bezplatnú prepravu, dominujú turisti z Česka. Na začiatku minulého týždňa ich bolo takmer tisíctristo. Ich počet sa bude zvyšovať.

Galéria k článku (3 fotografie )
Modernejšie: Súkromný prepravca priviezol na Slovensko aj moderné lokomotívy, ktoré ponúkajú väčšiu rýchlosť, akceleráciu aj bezpečnosť.
Hlavná stanica: Veľa sa nezmenilo. Vstupná hala cestujúcim stále bohviečo neponúka.
Pomoc: České dráhy nám požičali vagóny, ktoré boli u nich na odpis.

Staré vagóny, opotrebovaný interiér, slabo vybavené stanice, nekonečné rady na lístky, meškajúce spoje a ročná dotácia vyše dvesto miliónov eur. Taký je stav osobnej železničnej dopravy na Slovensku, ktorá je, napriek neustálej strate, od novembra približne pre polovicu Slovákov zadarmo.

Toto rozhodnutie vlády vyvolalo rozporuplné reakcie a protesty nielen platiacich, ale i neplatiacich cestujúcich. Petíciu proti cestovaniu zadarmo podpísali desaťtisíce občanov.

Čo bolo, bolo

Hoci na bratislavskej hlavnej stanici panuje čulý ruch, vstupná hala nie je výrazne plnšia než pred sedemnástym novembrom. Prvý nápor bezplatných cestujúcich opadol. Od našej poslednej návštevy sa tu veľa nezmenilo. Rady pred pokladnicami sa skracujú pomalšie ako v minulosti. Vydávanie nulových lístkov totiž trvá dlhšie.

Potvrdzuje nám to aj sedemdesiatnik Lojzo Puškáč z Plaveckého Štvrtka. Okrem overovania dokladov totiž na každú jazdu potrebuje osobitný lístok na konkrétny vlak. Ale nesťažuje sa. „Predtým som jazdil lacno, teraz zadarmo,“ hovorí. Návalu dôchodcov na vlaky sa neobáva. „Skúsili si to, ale to sa im preje.“

Bratislavčanka Andrea sa chystá s mamou do Košíc. Tá sa síce tiež zaregistrovala na dopravu zadarmo, no žiadnu horibilnú sumu neušetrí. Predtým platila pol druha eura, teraz euro. Za miestenku. „Ja to doprajem každému, ale prečo u nás môžu zadarmo cestovať aj cudzinci, keď my u nich nie?“ pýta sa Andrea.

Čítajte viac:

Ficove vlaky: Dôchodcovia sa vozia na guláš z Bratislavy do Popradu

Naháňajú hlasy

Pri stánku určenom na registráciu na bezplatné cestovanie postáva pár študentov. „Práve sme sa vrátili z trojmesačného pobytu v Španielsku a je to pre nás príjemná novinka,“ hovorí Kristína zo Zlína, ktorá študuje personálny manažment v Trenčíne. Jej spolužiačka Marta sa teší, že za cestu do Trenčína už nebude musieť platiť tri eurá a plánuje prejazdiť celé Slovensko.“

Dvadsaťpäťročný Jakub len krúti hlavou: „Zase na to doplatí stredná vrstva. Je to smiešny ťah, ako nahnať volebné hlasy.“ Gymnazisti o pár krokov ďalej nás svojím názorom prekvapia.

„Áno, zaregistrovala som sa, ale nie som tým nadšená,“ reaguje Tereza, ktorá dvakrát týždenne absolvuje trasu Myjava - Bratislava. „Peniaze na vlaky zadarmo predsa musia niekde vziať, aby stratu vykompenzovali.“ Martin každé ráno dochádza do hlavného mesta z Bernolákova. Za týždeň ušetrí dve eurá aj päťdesiat centov. „Pokojne by som sa ich vzdal,“ tvrdí.

„Aj tak si myslím, že toto nemôže dlho vydržať.“ „Zadarmo by nemalo byť nič,“ tvrdí nám poštový doručovateľ Juraj. „Práca má predsa svoju cenu a každý by si to mal uvedomovať. Nemyslím si, že by ľudia začali meniť autá za vlaky. Navyše, môže to spôsobiť nevraživosť medzi cestujúcimi.“

Dvaja mladí podnikatelia z Detvy sú ešte tvrdší. „Je to populistický krok, na aký ťažko nájsť slová. Naozaj nevidím dôvod vrážať peniaze do bezplatných vlakov, ktorých kvalita je strašná. Možno tak vláda chcela prekryť schválenie vyšších odvodov pre podnikateľov.“

V staničnej hale počuť viacero jazykov. Cudzinci zväčša nechápu, o čom hovoríme, a keď im projekt slovenskej vlády vysvetľujeme, neveriacky dvíhajú obočie.

Dievčatá z Česka sa divia, prečo sme k takému kroku pristúpili, keď pre študentov bolo na Slovensku aj tak lacno, americkí basketbalisti Stan Brown a Nikko Acosta, ktorí hrajú za Spišskú Novú Ves, nám zas vysvetľujú, ako je to u nich. „V USA nič nie je zadarmo. Študenti môžu získať nanajvýš päťdesiatpercentnú zľavu.“

Čítajte viac:

FIKCIA: Ficova vláda chce po vlakoch zadarmo aj bordely

Ako k tomu prídu?

Nastupujeme do takmer plného vlaku smerujúceho na východ. Hoci týždeň sa chýli ku koncu, máme si kam sadnúť. Bezplatná doprava je stále témou číslo jeden. Zapájame sa do rozhovoru niekoľkých robotníkov dochádzajúcich zo Žiliny na týždňovky. „Prečo máme z našich daní platiť študentom cestovanie? Nemáme im náhodou financovať aj obedy v školskej jedálni?“

Nedokážu pochopiť ani to, prečo sa tri milióny Slovákov majú skladať na výlety napríklad nemeckých študentov, ktorých štipendiá prevyšujú ich platy. Keď spomenieme rozvoj turizmu, začnú sa smiať. „U nás? Možno na nich zarobia hotelieri, ale všetko si dajú do nákladov. Štátu sa nevráti nič!“

O niekoľko kupé ďalej sedí skupina českých mladíkov. Vybrali sa do Tatier. Zatiaľ za plné cestovné. Registráciu nestihli. Zo správy tlačového odboru Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sa dozvedáme, že medzi cudzincami, ktorí využívajú bezplatnú prepravu, dominujú práve turisti z Česka.

Na začiatku minulého týždňa ich bolo takmer tisíctristo. Ich počet sa bude zvyšovať, čo potvrdzujú aj mladíci z nášho kupé. Ďalšiu cestu vraj rozhodne absolvujú zadarmo.

Čakajú na bezdomovcov

Prestupujeme do ďalšieho vlaku a dávame sa do debaty s 27-ročným „ítečkárom“ Michalom. Nechápe, načo sú ľuďom cestovné lístky s nulovou hodnotou. Hovorkyňa ZSSK nám vysvetľuje, že práve podľa lístkov na konkrétne vlaky zistia prúdy cestujúcich a vedia, ktoré súpravy posilniť o ďalšie vozne.

Otázne však je, ako budú tieto prúdy kontrolovať u stoviek študentov s časovými lístkami či platiacich cestujúcich, ktorých lístok nie je viazaný na určitý vlak. „Určite by sa takáto štatistika dala urobiť jednoduchšie,“ myslí si Michal.

Železničiari potvrdzujú, že robota nepribudla len pokladníčkam. „Viac ľudí, viac práce,“ hovorí jedna zo sprievodkýň. „Najhoršie je to v staniciach, kde nefunguje pokladnica. Nulové lístky musíme vydávať my. Je to časovo náročnejšie ako pre platiacich zákazníkov. Dnes som vybavovala štyroch, z toho jedného, ktorý potreboval prestupovať.

Musela som mu nájsť konkrétne vlaky, ktoré môže použiť, overiť jeho registračný aj študentský preukaz. Zatiaľ na vydanie lístka čakala platiaca cestujúca a takmer nestihla prípoj. Ak by doň nastúpila bez lístka, sprievodca by jej naúčtoval pokutu.“

Dodáva, že zložitejšia je aj kontrola nulových lístkov, a neraz sprievodcovia nestihnú prejsť ani polovicu vlaku. „Robíme, koľko môžeme, a už len čakáme, kedy sa do systému zaregistrujú starší alebo invalidní bezdomovci a začnú vo vlakoch prespávať.“

Tvrdý súper

Každoročná strata železnice veľmi netrápila. Prihárať im začalo, až keď sa na scéne objavil RegioJet so zámerom voziť ľudí z Bratislavy do Košíc za deväť eur. Železnice začali bojovať o zákazníka. Zaviedli nulové cestovné pre deti, študentov invalidov a dôchodcov, znížili ceny pre platiacich zákazníkov, pridali stopäť vlakov, doplnených aj o staré vagóny a lokomotívy prenajaté z Česka.

Už prvý týždeň vydala ZSSK vyše tristotisíc lístkov s nulovou hodnotou, dvestotisíc z nich študentom. Hoci počet registrácií každý deň rastie, súkromný prepravca mal v deň svojej premiéry na najpreferovanejšej slovenskej trase výraznú prevahu.

Zatiaľ čo tri svoje spoje zaplnil do posledného miesta, IC vlaky jazdili poloprázdne. Ich ponuku totiž ZSSK nedokáže prekonať. Jazdia lacnejšie, sú rýchlejšie a modernejšie.

O cestujúcich sa starajú stewardky ponúkajúce dennú tlač i občerstvenie, ceny v jedálnom vozni sú nižšie ako v staničnej reštaurácii a lístok si môžete kúpiť priamo vo vlaku bez príplatku alebo rezerváciu bez pokuty pätnásť minút pred odchodom zrušiť.

Napriek úspešnému štartu majiteľ RegioJetu Radim Jančura hovorí, že vlaky zadarmo mu kompletne rozhádzali biznis plán. „Uvidíme, či si platiaci občania, na ktorých pán Fico zabudol, nájdu cestu k nám. Ak nie, začneme študentov tiež voziť zadarmo a budeme to fakturovať predsedovi vlády. Ľudia by mali mať právo vybrať si svojho dopravcu. Inak sa budeme súdiť.“

Slabé tržby

ZSSK sa zmobilizovala až teraz, keď je verejne konfrontovaná s iným prístupom k zákazníkovi, - hovorí odborníčka na železničnú dopravu a šéfredaktorka Železničnej revue Desanka Mertinková.

„Vlaky zadarmo majú podľa nej jediný zmysel. Ochrániť železničnú spoločnosť pred stratou cestujúcich a skomplikovať nástup súkromných dopravcov. Ak má polovica Slovenska možnosť cestovať zadarmo, nevyberie si súkromné vlaky, kde musí platiť. „Vláda sa tvári, že zaviedla túto novinku z lásky k železniciam,“ pokračuje.

„Premiér ani ministri však medzi železničiarov nechodia. Na druhej strane, návštevy v Železničných opravovniach a strojárňach Vrútky a ŽOS Trnava sú im blízke. Hneď po nich prichádzajú do týchto súkromných firiem nové zákazky od železníc.“

Mertinková pripomína, že predaj lístkov už dnes pokrýva menej ako tretinu nákladov na prevádzku vlakov, ktoré si štát objednáva. Nové zľavy tento rozdiel ešte prehĺbia.

Ako zaujímavosť dopĺňa údaje Eurostatu. Každý obyvateľ Švajčiarska prešiel vlani vlakom priemerne 2 360 kilometrov. Francúz, Rakúšan či Nemec vyše 1 100 až 1 300, Čech 714 a priemerný Slovák 459. Podľa iného prieskumu až 38 percent Slovákov vlakom nikdy necestovalo. Žeby práve ich mali zmeny na železniciach prilákať?

Milióny v lufte

Vlaky zadarmo môžu od 17. novembra tohto roka využívať deti do 15 rokov, študenti denného štúdia do 26 rokov a ľudia poberajúci dôchodok. Dokopy približne 2,5 milióna Slovákov. Výhody sa vzťahujú aj na rovnaké kategórie občanov z krajín Európskej únie. Bezplatná preprava sa netýka vlakov InterCity ani tých, ktoré dopravcovia prevádzkujú bez podpory štátu.

Vďaka vysokému záujmu o cestovanie zadarmo pridala ZSSK na naše trate 105 nových vlakov, čím sa ich celkový počet zvýšil na 1 642. Pôvodné predpoklady hovorili o nákladoch trinásť miliónov eur. So zavedením a s prevádzkovaním nových spojov sa však táto čiastka zvýši o ďalších jedenásť miliónov.

Pritom železnice avizujú od nového roka väčšie zľavy aj pre ľudí cestujúcich za prácou. Podľa informácie tlačového odboru ZSSK v súčasnosti predávajú o 15-25 percent lístkov viac ako v rovnakom období vlani. Či pribudli aj platiaci zákazníci, nie je známe.

VIDEO Plus 7 Dní