Anna Mogilevskaia

Ďalšie kolo snahy postaviť veľkú štátnu nemocnicu Rázsochy v hlavnom meste už hromadí nové problémy. Ukázala sa aj istá historická nespravodlivosť. Štát na sklonku komunistického obdobia začal s výstavbou nemocnice bez toho, aby vyplatil vlastníkov pozemkov. Mali byť vyvlastnené, ale ani k tomu sa vyše dvadsať rokov nikto nemal. Ich majitelia s nimi celý čas nemohli nakladať, dlho ich špatil nedokončený skelet, napriek tomu museli za ne platiť dane. Teraz sa zdá, že to ostane navždy nedoriešené a bude to jedna z pripomienok dlhodobo chaoticky riadeného veľkolepého štátneho projektu. 

Ministerstvo zdravotníctva totiž musí v týchto dňoch riešiť oveľa závažnejšie problémy, pre ktoré sa spomína aj výmena vedenia rezortu. Úrad vlády v uplynulých dňoch zverejnil závažné zistenia, že došlo k výrazným meškaniam s jednotlivými fázami výstavby nemocnice. A tak je opäť neisté, či sa projekt vôbec podarí zrealizovať. Ak totiž ministerstvo meškanie nedoženie, na výstavbu nebudeme môcť využiť európske peniaze a zo štátneho rozpočtu ju neutiahneme.&nbsp;

Najprv ju začali stavať, potom jej dokončenie bolo príliš drahé. Chátrala a jej skelet nakoniec zbúrali. Slovenská vláda mnohé roky nevedela a nevie dokončiť nemocnicu Rázsochy v bratislavskom Lamači. Problémy s ňou majú nielen úrady, ale aj viacerí obyvatelia tejto časti hlavného mesta. Dôvodom sú dávne rozhodnutia o zoštátnení pozemkov, na ktorých nemocnica mala vzniknúť. 

Projekt špičkového zdravotníckeho zariadenia vznikol ešte za bývalého režimu a miesto na výstavbu bolo určené neďaleko záhradkárskej oblasti v Lamači. Štát preto v roku 1987 začal plánovať vyvlastnenie množstva pozemkov v zóne naplánovanej stavby. Po Nežnej revolúcii a vzniku samostatného Slovenska sa zámery úradov týkajúce sa novej nemocnice mnohokrát menili a vláda dokonca zvažovala vyvlastnené pozemky predať. Kupujúceho však nenašla a právnici pred desiatimi rokmi upozorňovali, že možnosť predať takto nadobudnuté nehnuteľnosti je otázne. „Štát môže postupovať len podľa stavebného zákona a žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a na základe toho ich vrátiť pôvodným vlastníkom,“ vysvetľoval právnik Vladimír Kordoš.

O pár rokov neskôr vláda v téme Rázsoch otočila a rozhodla sa chátrajúci skelet zbúrať. V roku 2017 štát začal skupovať pozemky pod torzom rozostavanej nemocnice. Ministerstvo zdravotníctva vysvetľovalo, že pred búraním chce všetky pozemky majetkovoprávne usporiadať a podľa informácií z Centrálneho registra zmlúv a katastra sa mu to aj podarilo.

Nie je však jasné, či rezort zdravotníctva vtedy upratal vzťahy so všetkými majiteľmi pozemkov, ktorých sa vyvlastnenie dotklo. Na jeden z takých prípadov upozornila Bratislavčanka Ingrid, ktorá sa nedávno na sociálnej sieti zapojila do diskusie o novej konkurenčnej nemocnici Bory a opísala príbeh vlastnej rodiny pri výstavbe Rázsoch. Štát pred niekoľkými desiatkami rokov vytypoval na vyvlastnenie pozemky jej príbuzných v okolí nemocnice Rázsochy. „Ľudia ich nemôžu používať, sadiť na nich alebo predať, pretože je na nich bremeno. A keďže štát nič s tou nemocnicou nerobí, na týchto pozemkoch je len bordel a kusy betónu,” opisuje situáciu nahnevaná Bratislavčanka. A to nie je všetko.

Zaujímavejšie je však zistenie, že ľudia, ktorí o svoje pozemky faktický prišli a nemôžu ich využívať, podľa nej dodnes majú povinnosť platiť za ne dane. PLUS 7 DNÍ sa s Ingrid spojil, ale podrobnosti k prípadu neuviedla. Vysvetlila to tak, že má ísť o pôdu jej storočnej babky, ktorá s médiami komunikovať nebude. Nie je teda jasné, či sa štát s rodinou porátal po roku 2017 aj o dane, keď došlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu pozemkov.

Skutočnosť, že niekedy musia majitelia platiť dane za pozemky, ktoré fakticky nemôžu využívať, a plánuje sa ich vyvlastnenie, potvrdila pre PLUS 7 DNÍ aj daňová poradkyňa a prezidentka Daňového fóra Alica Orda Oravcová. „Ak sa v minulosti začal prípravný proces vyvlastňovania pozemkov tým, že bolo zriadené vecné bremeno na pozemku, ale okresný úrad nerozhodol o jeho vyvlastnení, pozemok je stále vo vlastníctve fyzickej osoby, potom je táto osoba stále daňovníkom dane z nehnuteľnosti. To platí aj v prípade, ak s pozemkom nemôže nakladať,“ vysvetľuje odborníčka.

Článok pokračuje na ďalšej strane

Momentálne podľa katastra nehnuteľností už gro pozemkov pod budúcou nemocnicou na Rázsochách vlastní Slovenská republika. Dane by preto za ne malo platiť ministerstvo zdravotníctva. Rezort však nechal bez odpovede našu otázku, či považuje za spravodlivú situáciu, keď ľudia platili alebo majú platiť dane za nehnuteľnosti, ktoré nemôžu využívať a štát si ich vybral na vlastný projekt.&nbsp;

Náš zdroj z prostredia bratislavskej samosprávy, ktorá dane z nehnuteľností vyberá, síce priznáva, že celá táto situácia nebola voči vlastníkom spravodlivá, ale daň za pozemky na Rázsochách pravdepodobne nebola až taká vysoká. Pôvodne išlo totiž o záhrady a za ne sa platili dane v sumách niekoľko eur ročne.&nbsp; 

VIAC FOTO zbúranej stavby nemocnice Rázsochy nájdete v galérii

Ak by chceli, nespokojní občania mali šancu proti tomu zabojovať, upozornila daňová poradkyňa Oravcová. Ak by sa zistilo, že na pozemku bolo zriadené vecné bremeno, ale vlastníctvo naň nenadobudol štát, bolo možné žiadať náhradu za takto spôsobené výdavky. Upozorňuje však, že domáhanie odškodnenia môže na súdoch trvať aj niekoľko rokov.

Vláda Eduarda Hegera sa napriek všetkým problémom a nepríjemným skúsenostiam svojich predchodcov rozhodla výstavbu Rázsoch dokončiť. Projekt Novej univerzitnej nemocnice, ako ho teraz volá, je súčasťou plánu obnovy. Slovensko má v rámci neho dostať vyše 1,5 miliardy eur z európskych zdrojov na modernizáciu zdravotníctva. Vyše 280 miliónov z toho má ísť na dokončenie Rázsoch. Podľa plánu by sa jej výstavba mala rozbehnúť v druhom štvrťroku 2024, ukončenie stavebných prác odhadujú na rok 2029.

Ani zabezpečené financovanie však neochránilo Rázsochy pred problémami a vznik novej nemocnice na okraji hlavného mesta je ohrozené. Vyplýva to z dokumentu, ktorý koncom januára predložia na prerokovanie ministrom Národná implementačná a koordinačná autorita. Má síce dlhý, zložitý a v podstate nič nehovoriaci názov, ale ide o dôležitý orgán pod Úradom vlády, ktorý dohliada na dodržiavanie termínov pri čerpaní peňazí z plánu obnovy.&nbsp;

Napríklad termín dokončenia hrubej stavby Rázsoch je naplánovaný na druhý štvrťrok 2026. Otázne však je, či sa ho ministerstvu zdravotníctva podarí dodržať, keď projektu chýba komplexný harmonogram príprav, dodanie projektovej dokumentácie mešká a projektový tím ani nemá potrebný počet ľudí. Navyše do jeho riadenia zasahujú osoby, ktoré na to nemajú jasnú právomoc, konštatujú kontrolóri dodržiavania termínov z Úradu vlády. Nie je zrejmé, prečo vôbec do projektu zasahujú.

Ministerstvo zdravotníctva preto dostalo od úradu vlády domáce úlohy, ktoré má splniť čo najskôr. Napríklad v priebehu februára má Vladimír Lengvarský poverený riadením ministerstva zdravotníctva vyriešiť vzťahy v projektovom tíme. „Je bezpodmienečne nutné, aby ministerstvo oddelilo projektový tím na Rázsochy od rušivých vplyvov iných osôb, ktoré nie sú uvedené v štruktúre tímu,“ uvádzajú kontrolóri z úradu vlády.

V najbližšom čase by mal rezort vypracovať tiež komplexný harmonogram so všetkými procesmi prípravy projektovej dokumentácie, verejného obstarávania, štátnej expertízy, stavebného povolenia, podpisu zmluvy s dodávateľom stavby a podobne. Zistenia sú také vážne, že na ne už reagoval aj poverený premiér Eduard Heger. „Momentálne je v procese zdržanie, ale financie z plánu obnovy na tento projekt zatiaľ ohrozené nie sú, čo však neznamená, že netreba zmeniť spôsob a mechanizmus, akým je proces manažovaný,“ uviedol premiér.

Ďalšie zdržanie je podľa neho neakceptovateľné, ale k razantnejším krokom sa nemal - nateraz podľa neho „nie je aktuálna“ výmena na stoličke povereného ministra zdravotníctva. Situáciu ešte môže ovplyvniť&nbsp; prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá má po vyslovení nedôvery Hegerovej vláde právo kedykoľvek odňať poverenie na vedenie ministerstva Lengvarskému a poveriť vedením rezortu niekoho iného.