Ďalšie kolo snahy postaviť veľkú štátnu nemocnicu Rázsochy v hlavnom meste už hromadí nové problémy. Ukázala sa aj istá historická nespravodlivosť. Štát na sklonku komunistického obdobia začal s výstavbou nemocnice bez toho, aby vyplatil vlastníkov pozemkov. Mali byť vyvlastnené, ale ani k tomu sa vyše dvadsať rokov nikto nemal. Ich majitelia s nimi celý čas nemohli nakladať, dlho ich špatil nedokončený skelet, napriek tomu museli za ne platiť dane. Teraz sa zdá, že to ostane navždy nedoriešené a bude to jedna z pripomienok dlhodobo chaoticky riadeného veľkolepého štátneho projektu.
Ministerstvo zdravotníctva totiž musí v týchto dňoch riešiť oveľa závažnejšie problémy, pre ktoré sa spomína aj výmena vedenia rezortu. Úrad vlády v uplynulých dňoch zverejnil závažné zistenia, že došlo k výrazným meškaniam s jednotlivými fázami výstavby nemocnice. A tak je opäť neisté, či sa projekt vôbec podarí zrealizovať. Ak totiž ministerstvo meškanie nedoženie, na výstavbu nebudeme môcť využiť európske peniaze a zo štátneho rozpočtu ju neutiahneme.
Plány sa menili
Najprv ju začali stavať, potom jej dokončenie bolo príliš drahé. Chátrala a jej skelet nakoniec zbúrali. Slovenská vláda mnohé roky nevedela a nevie dokončiť nemocnicu Rázsochy v bratislavskom Lamači. Problémy s ňou majú nielen úrady, ale aj viacerí obyvatelia tejto časti hlavného mesta. Dôvodom sú dávne rozhodnutia o zoštátnení pozemkov, na ktorých nemocnica mala vzniknúť.
Projekt špičkového zdravotníckeho zariadenia vznikol ešte za bývalého režimu a miesto na výstavbu bolo určené neďaleko záhradkárskej oblasti v Lamači. Štát preto v roku 1987 začal plánovať vyvlastnenie množstva pozemkov v zóne naplánovanej stavby. Po Nežnej revolúcii a vzniku samostatného Slovenska sa zámery úradov týkajúce sa novej nemocnice mnohokrát menili a vláda dokonca zvažovala vyvlastnené pozemky predať. Kupujúceho však nenašla a právnici pred desiatimi rokmi upozorňovali, že možnosť predať takto nadobudnuté nehnuteľnosti je otázne. „Štát môže postupovať len podľa stavebného zákona a žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a na základe toho ich vrátiť pôvodným vlastníkom,“ vysvetľoval právnik Vladimír Kordoš.
O pár rokov neskôr vláda v téme Rázsoch otočila a rozhodla sa chátrajúci skelet zbúrať. V roku 2017 štát začal skupovať pozemky pod torzom rozostavanej nemocnice. Ministerstvo zdravotníctva vysvetľovalo, že pred búraním chce všetky pozemky majetkovoprávne usporiadať a podľa informácií z Centrálneho registra zmlúv a katastra sa mu to aj podarilo.
Nespravodlivosť s daňami
Nie je však jasné, či rezort zdravotníctva vtedy upratal vzťahy so všetkými majiteľmi pozemkov, ktorých sa vyvlastnenie dotklo. Na jeden z takých prípadov upozornila Bratislavčanka Ingrid, ktorá sa nedávno na sociálnej sieti zapojila do diskusie o novej konkurenčnej nemocnici Bory a opísala príbeh vlastnej rodiny pri výstavbe Rázsoch. Štát pred niekoľkými desiatkami rokov vytypoval na vyvlastnenie pozemky jej príbuzných v okolí nemocnice Rázsochy. „Ľudia ich nemôžu používať, sadiť na nich alebo predať, pretože je na nich bremeno. A keďže štát nič s tou nemocnicou nerobí, na týchto pozemkoch je len bordel a kusy betónu,” opisuje situáciu nahnevaná Bratislavčanka. A to nie je všetko.
Zaujímavejšie je však zistenie, že ľudia, ktorí o svoje pozemky faktický prišli a nemôžu ich využívať, podľa nej dodnes majú povinnosť platiť za ne dane. PLUS 7 DNÍ sa s Ingrid spojil, ale podrobnosti k prípadu neuviedla. Vysvetlila to tak, že má ísť o pôdu jej storočnej babky, ktorá s médiami komunikovať nebude. Nie je teda jasné, či sa štát s rodinou porátal po roku 2017 aj o dane, keď došlo k majetkovoprávnemu vyrovnaniu pozemkov.
Skutočnosť, že niekedy musia majitelia platiť dane za pozemky, ktoré fakticky nemôžu využívať, a plánuje sa ich vyvlastnenie, potvrdila pre PLUS 7 DNÍ aj daňová poradkyňa a prezidentka Daňového fóra Alica Orda Oravcová. „Ak sa v minulosti začal prípravný proces vyvlastňovania pozemkov tým, že bolo zriadené vecné bremeno na pozemku, ale okresný úrad nerozhodol o jeho vyvlastnení, pozemok je stále vo vlastníctve fyzickej osoby, potom je táto osoba stále daňovníkom dane z nehnuteľnosti. To platí aj v prípade, ak s pozemkom nemôže nakladať,“ vysvetľuje odborníčka.
Článok pokračuje na ďalšej strane
