Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Dnes už asi nikto nepochybuje, že je naozaj zle. Počty pozitívnych denne pribúdajú v tisíckach, v nemocniciach leží s potvrdeným covidom takmer 1 300 pacientov, budovy zdravotníckych zariadení a ich interiéry v mnohých prípadoch pripomínajú zašlé 80. roky, spoločné toalety na poschodiach infekčných oddelení sú výsmechom všetkých hygienických zásad, lekári nám poutekali do susedného Česka a zdravotné sestry sme vyhnali opatrovať rakúskych a nemeckých dôchodcov. Ak si k tomu prirátame, že viacero nemocníc klamlivo „nafukovalo“ svoje lôžkové kapacity, skutočne si nemôžeme dovoliť taký nápor nakazených ako Taliani či Španieli.

Už teraz v&nbsp;mnohých zariadeniach čiastočne alebo úplne rušia plánované zákroky, takmer všade hlásia infikovaných aj z&nbsp;radov zdravotníckeho personálu. A&nbsp;to sme prakticky len na&nbsp;začiatku druhej vlny. Odborníci hovoria, že ak tento progres nejako nezastavíme, čaká nás kolaps a&nbsp;zbytočné straty na&nbsp;životoch.

Azda najhoršie je na&nbsp;tom nemocnica v&nbsp;Bardejove. Jej riaditeľ a&nbsp;zároveň prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko tvrdí, že dnes už nie sú schopní prijímať ďalších pacientov. Jedine že by ich dávali na&nbsp;drevené postele alebo na&nbsp;podlahu. „Permanentne máme 30-40 hospitalizovaných s&nbsp;covidom, desať ľudí nám už umrelo, sanitky denne privážajú desať-dvadsať nových prípadov. Zo 740 pracovníkov chýba zhruba stovka, z&nbsp;toho dvadsať lekárov. Všetci robia na&nbsp;doraz a&nbsp;sme doslova paralyzovaní.“

Donedávna mali celkovo vyše tristo lôžok, dnes sú schopní zabezpečiť starostlivosť len pri polovici z&nbsp;nich. „Museli sme zrušiť rehabilitačné oddelenie, takmer celú ambulantnú a&nbsp;jednodňovú starostlivosť, zastaviť plánované operácie, hospitalizácie a&nbsp;hrozí nám, že do&nbsp;konca týždňa už nedokážeme riešiť ani akútne chirurgické zákroky. Zo šiestich sestier na&nbsp;tamojšej jednotke intenzívnej starostlivosti nám totiž zostali len dve.“

Ako riaditeľ pokračuje, medzi personálom panuje neistota a&nbsp;stres. Veď pred očami im zomierajú ľudia a&nbsp;dynamika choroby je hrozivá. „Ešte ráno človeku dokopy nič nie je, nanajvýš slabá nádcha, a&nbsp;večer je už na&nbsp;ventilátore.“

Šéf ANS sa v&nbsp;rozhovore vracia do&nbsp;augusta, keď bol schválený pandemický plán a&nbsp;nemocnice boli rozdelené do&nbsp;troch fáz. Do&nbsp;prvej patrili tie, ktoré mali infekčné oddelenia alebo kliniky. Regióny sa mali zapĺňať až po&nbsp;nich. „Už vtedy nastal problém, pretože tieto nemocnice deklarovali lôžkové ,covid‘ kapacity, ktoré reálne nemali a&nbsp;nemajú. Napríklad Prešov mal mať najprv 180 lôžok, po&nbsp;novom nariadení ministra minimálne 125. V&nbsp;skutočnosti ich má ledva osemdesiat.“

Je teda logické, že vo chvíli, keď museli aj regionálne nemocnice vyčleniť desať percent pre infikovaných klientov, v&nbsp;krajskom meste im zatvorili dvere. „Nie, pri tom návale naozaj nemáme kedy sedieť na&nbsp;telefónoch a&nbsp;prosiť, či nám inde niekoho prijmú,“ vysvetľuje. „Musia platiť štandardné pravidlá, ktoré núdzový stav umožňuje.“

Aké? Každé zariadenie denne vypisuje štatistiky, tabuľky, uvádza počet voľných miest. Ministerstvo a&nbsp;krízové štáby majú teda jasnú predstavu, aký je aktuálny stav. Mali by vziať proces prerozdeľovania pacientov do&nbsp;svojich rúk. „Na&nbsp;základe obsadenosti by potom rozhodovali, kde musia konkrétneho pacienta prijať. Lenže to sa nedeje. Namiesto toho posielajú záchranky do&nbsp;najbližšej nemocnice. Keďže niektoré sú extrémne vyťažené, výsledkom je, že chorých vozia hore-dole po&nbsp;kraji a&nbsp;nikto ich nechce.“

Rovnako by v&nbsp;rámci krízového scenára malo fungovať presúvanie zdravotníkov tam, kde sú najviac potrební. Aj to hapruje. „Žiadali sme o&nbsp;posily už pred troma týždňami. Dodnes žiadny lekár neprišiel,“ uzatvára Petko.

O&nbsp;Bojniciach sa toho popísalo veľa. Ešte minulý týždeň boli úplne plní, niektoré oddelenia museli zavrieť, z&nbsp;úst tamojšieho riaditeľa dokonca zazneli obavy, že možno sa budú musieť rozhodovať, komu sa ešte medicínsky venovať a&nbsp;komu už nie. Situácia sa odvtedy mierne stabilizovala, je však stále vážna. V&nbsp;čase našej uzávierky mali z&nbsp;52 covidových lôžok zaplnených 44, na&nbsp;pľúcnej ventilácii bol jeden človek.

„Je to iné ako pri prvej vlne, keď boli pacienti bez vážnejších príznakov a&nbsp;zvládli sme ich aj ambulantne,“ hovorí námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť a&nbsp;primár urgentného príjmu Milan Henčel. „Teraz, naopak, pribúda ľudí aj v&nbsp;strednom veku, ktorí majú ťažký zápal pľúc vírusového charakteru, sťažené dýchanie, teploty a&nbsp;klasické príznaky covidovej infekcie - stratu chuti, čuchu, malátnosť, bolesti svalov, kĺbov. Väčšina si vyžaduje hospitalizáciu, potrebujú kyslíkovú liečbu, niektorí musia brať antibiotiká.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/nemocnice-biju-poplach-cas-pripravu-sme-nevyuzili-hrozi-kolaps-zbytocne-umrtia/2" target="_blank" rel="noopener">Viac fotografií z nemocníc i z plošného testovania na Slovensku nájdete v GALÉRII</a>

Ani personálne to v&nbsp;Bojniciach nevyzerá dobre. Nakazilo sa 34 zdravotníckych pracovníkov, a&nbsp;ak by viac ľudí potrebovalo ventiláciu, nemal by to kto odborne zabezpečiť.

Čo v&nbsp;súčasnosti námestník považuje za&nbsp;problém, je prehnaná administratíva, nejasné pravidlá, priveľa improvizovania, ale aj zľahčovanie pandémie. „Ľudia by túto chorobu nemali podceňovať,“ dodáva. „Ja už radšej ani nesledujem príspevky na&nbsp;sociálnych sieťach. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepší hokejoví tréneri sú v&nbsp;krčme pri pive. To isté platí aj o&nbsp;zdravotníctve. Pritom dodnes o&nbsp;covide veľa nevieme. Ani to, aké vážne následky môžu postihnúť ľudí, ktorí sa vyliečia.“

Reakcie v&nbsp;jednotlivých zdravotníckych zariadeniach sa na&nbsp;seba zväčša podobajú bez ohľadu na&nbsp;to, koľko pozitívnych prípadov je v&nbsp;danej lokalite zachytených. Riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice Peter Bizovský „zreprofilizoval“ (vyčlenil) viac lôžok pre covid pacientov, než mu uložilo ministerstvo, aj tak ich má takmer zaplnené.

Navyše mu chýba päťdesiatka zamestnancov. „Zatiaľ ešte vieme zvládnuť aj plánované zákroky, hoci s&nbsp;dlhšími čakacími lehotami. Situácia sa však mení z&nbsp;hodiny na&nbsp;hodinu a&nbsp;nevieme, čo bude zajtra,“ hovorí. „Počítam s&nbsp;tým, že onedlho aj ja budem pred bránami obracať sanitky a&nbsp;posielať ich inam. Pritom sa hovorí, že vrchol príde až v&nbsp;polovici novembra.“

Nepozdáva sa mu ani plánované zriadenie takzvaných červených nemocníc - zariadení, kde by boli len infikovaní pacienti. „Aký by to malo zmysel, keď nemajú všetky lôžka zabezpečené kyslíkom?“ pýta sa.

Tu sa názory líšia. Riaditeľ piešťanskej nemocnice Štefan Kóňa si, naopak, myslí, že nie je celkom múdre „zasviniť“ každú covidom. „Takzvané biele nemocnice by v&nbsp;prípade rozdelenia mohli plnohodnotne poskytovať zdravotnú starostlivosť neinfikovaným pacientom.“

Piešťancom sa zatiaľ dýcha trochu ľahšie. Nedávno zriadili covidové oddelenie z&nbsp;hodiny na&nbsp;hodinu a&nbsp;hneď museli prijať dvoch pacientov, pretože ich Trnava odmietla. Štefan Kóňa tvrdí, že takýto prístup nie je špecifikom pandemickej situácie. „Je to dlhodobý problém. Aj v&nbsp;minulosti sme museli telefonovať z&nbsp;nemocnice do&nbsp;nemocnice a&nbsp;neraz sa nám podarilo vybaviť prevoz chorých len vďaka osobným kontaktom.“

Počet hospitalizovaných sa im každý deň mení, vo všeobecnosti sú to však ľahšie prípady a&nbsp;ventilátory, ktoré si sami kúpili, zatiaľ nemuseli využiť.

Horšie je to so zdravotníkmi. Traja lekári skončili doma s pozitívnym testom, ďalší odišli na péenku, aby sa nákaze vyhli. „Preto sme aj my museli zrušiť plánované výkony,“ hovorí. Tiež volá po jednotnom informačnom systéme, aby sa zbavili nadmernej administratívy a neplytvali ľudským potenciálom.&nbsp;

Trenčianska fakultná nemocnica nedostatkom personálu zatiaľ netrpí a&nbsp;nesťažuje sa ani na&nbsp;výbavu, ale aj tam obmedzili plánované chirurgické zákroky a&nbsp;voľné miesta sa im pomaly míňajú. Zo 75 covidových lôžok je takmer šesťdesiat obsadených, rovnako všetkých osem s&nbsp;pľúcnou ventiláciou.

Tu nás zaujímalo odmietanie pacientov z regiónov. „Dlho sme prijímali ľudí zo širokej spádovej oblasti nášho kraja, dostali sme sa však do štádia, keď nám to už kapacity neumožňovali,“ reaguje riaditeľ Tomáš Janík. „Hoci išlo o&nbsp;jednotlivcov, chápem že niektoré nemocnice mohli pociťovať krivdu.“

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;katastrofickými scenármi je zdržanlivý. „V&nbsp;spoločnosti prevládajú dva názory - hysterický a&nbsp;arogantný. Nič medzi tým. Treba si uvedomiť, že covid nie je mor ani ebola. Časom sa premorí veľká časť obyvateľstva a&nbsp;je dôležité tento moment oddialiť natoľko, aby sa nemocnice nepreplnili a&nbsp;dočkali sme sa vakcíny. Verím, že zdravý rozum zvíťazí a&nbsp;pri dodržaní všetkých zásad to zvládneme.“

Generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia optimizmom nehýri. Vladimír Dvorový sa obáva, že systém červeno-bielych nemocníc, teda že všetky musia mať na&nbsp;svojej pôde i&nbsp;covidových pacientov, nebude udržateľný a&nbsp;povedie k&nbsp;rozšíreniu choroby.

„Napriek tomu, že sme v&nbsp;lete mali čas na&nbsp;prípravu, druhá vlna nás akoby zaskočila, systémové veci riešime až teraz a&nbsp;na&nbsp;mnohé otázky nemáme odpovede. Pacientov rátame v&nbsp;stovkách a&nbsp;ich počet neustále rastie. Ak to takto bude pokračovať, prestane byť dostupná zdravotná starostlivosť pre covidových aj necovidových pacientov.“

Je presvedčený, že nastal čas budovať nové kapacity pre ľahšie prípady. Podľa neho druhá vlna koronavírusu SARS-CoV-2 zrejme nebude posledná. „Rozšírenie vo svetovej populácii je už také veľké, že žiadne izolačné opatrenie len v&nbsp;jednej geografickej časti nepomôže - po&nbsp;niekoľkých mesiacoch sa choroba opäť vráti a&nbsp;s&nbsp;plnou silou udrie na&nbsp;oslabenú populáciu.“

Ani stratégiu celoplošného testovania v&nbsp;aktuálnej situácii už nepokladá za&nbsp;šťastnú. „Ak v&nbsp;priebehu pár dní koncentrujeme chorých i&nbsp;zdravých na&nbsp;niekoľko miest, riziko superšírenia bude enormné,“ upozorňuje. „Keby aj všetko dopadlo dobre, v&nbsp;kontexte otvorených hraníc to celé prestane mať zmysel. Už o&nbsp;dva dni môže byť situácia iná.“

Tvrdí, že najdôležitejšie je preorganizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, otvoriť vysunuté ambulancie na&nbsp;rýchlu diagnostiku. Urgentná zdravotná starostlivosť sa musí začať riadiť protokolom, ktorý určí, kto patrí do&nbsp;nemocnice. Ostatní zostanú doma alebo v&nbsp;zariadeniach pre ľahšie prípady. „Musíme si vytvoriť rezervy a&nbsp;kapacity na&nbsp;najhoršie,“ uzatvára Vladimír Dvorový.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/nemocnice-biju-poplach-cas-pripravu-sme-nevyuzili-hrozi-kolaps-zbytocne-umrtia/2" target="_blank" rel="noopener">Viac fotografií z nemocníc i z plošného testovania na Slovensku nájdete v GALÉRII</a>

Nemocnice bijú na poplach: Čas na prípravu sme nevyužili. Hrozí kolaps a zbytočné úmrtia

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Nemocnice bijú na poplach: Čas na prípravu sme nevyužili. Hrozí kolaps a zbytočné úmrtia

Peter Galan

Súvisiace články

Čím sa liečil z korony Trump?: Poraziť vírus sa dá aj prírodnou cestou

Pandémiu využili naplno: Zaberajú trhy, počet miliardárov im raketovo rastie....

Nevyhráme, ale môžeme uhrať remízu: Krčméry o najnebezpečnejšej udalosti, ktorá nás čaká

Matovičove opatrenia pod paľbou internetových vtipkárov. Toto sú NAJ meme o covide

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás