Rozhodnutie o interrupcii neprichádza ľahko. Pani Eva mala už dve malé deti. Dokončovala si nadstavbu, aby mohla po päťročnej materskej a rodičovskej pracovať v školskej družine a pomohla rodine s peniazmi. Ďalšie tehotenstvo prišlo nečakane. Nielenže jej hrozili vážne zdravotné problémy, ktoré sa ukázali už pri druhom dieťati, ale aj manžel bol vyčerpaný. Z neustálej práce, aby rodinu uživil. Po dohode sa preto rozhodli pre interrupciu. Nie, Eva nie je žiadna zhýralá žena, ktorá sa chce baviť a nepokaziť si postavu, ako to prezentujú kotlebovci v návrhu zákona na zákaz interrupcií.

Žiadna kvalita

Návrh na zákaz prichádza do parlamentu opäť po troch rokoch. Tentoraz s ním vyrukovala štvorica poslancov z Ľudovej strany Naše Slovensko na čele s Marianom Kotlebom. Podľa politológa Miroslava Kusého ide o prevarenú a otrepanú tému, ktorá pôsobí, akoby mala zakryť korupčné kauzy a problémy, v ktorých sa naša krajina zmieta. Kotlebovský návrh na zákaz interrupcií pôsobí, aspoň oproti iným poslaneckým návrhom, pomerne amatérsky. Nechýba v ňom srdcervúci obrázok, o ktorom tvrdia, že ide o plod po potrate v 20. týždni, čo na Slovensku nie je možné, iba ak by bol plod taký zdeformovaný, že by sa pôrodu nedožil, či tvrdenia o tom, ako bola od roku 1957 „zabitá“ štvrtina populácie. „To už a priori nemôže byť kvalitná politika,“ myslí si o tom profesor Kusý.

Snaha kontrolovať ženy

Podľa ich návrhu by sa mali interrupcie povoliť len v troch prípadoch. Pri ohrození života ženy, znásilnení a geneticky chybnom vývoji plodu. „Návrh zákona možno čítať ako jednu z mnohých snáh kontrolovať ženy a ich telo. Je prejavom tendencií zasahovať do sféry autonómneho rozhodovania o sebe a svojom tele. Ženy a dievčatá na celom svete majú právo na ochranu vlastnej telesnej autonómie a ochranu zdravia, bez diskriminácie,“ myslí si však Miroslava Bobáková a Zuzana Pešťanská zo Slovensko-českého ženského fondu.

„Tento návrh vnímam ako autentický obraz jeho predkladateľov - niekoho, kto má dlhodobý a strategický záujem na zvrátení demokratického zriadenia a jeho nosných pilierov v našej krajine. Návrh je protiústavný, pretože snahou o uzákonenie doktrín, ktoré vyznávajú niektoré náboženské či autoritárske skupiny, okrem iného popiera princíp, že Slovenská republika je demokratický a právny štát a neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo,“ vysvetľuje právnička Janka Debreceniová. Podľa nej návrh ignoruje základné práva a slobody žien, ktoré sú zakotvené nielen v ústave, ale aj v medzinárodných dohovoroch.

„Napríklad právo na súkromie, na osobnú slobodu, na ľudskú dôstojnosť, na náboženstvo a vieru, ktoré zahŕňa aj právo byť bez vyznania, na nediskrimináciu, na zdravie a zdravotnú starostlivosť, ale aj konkrétnejšie formulované právo žien na rozhodovanie o počte a čase narodenia svojich detí a na prístup k prostriedkom, ktoré takéto rozhodovanie umožňujú,“ dopĺňa.

Deväťtisíc mŕtvych žien

Najväčším problémom podľa Adriany Mesochoritisovej z organizácie Možnosť voľby je najmä to, že zákaz by mal za následok ohrozenie života a zdravia žien. „Zákaz neznižuje počet interrupcií. Dôsledkom je iba zvýšená úmrtnosť a chorobnosť žien, nelegálne vykonávanie potratov,“ hovorí Mesochoritisová. Sociologička Holubová dodáva, že negatívny dosah je známy z krajín, kde ho majú.

„Najznámejší je prípad Rumunska, kde v roku 1966 prijali podobnú úpravu. Počas 23 rokov zomrelo 9-tisíc žien z dôvodu neodborne vykonanej interrupcie a tisícky žien zostali zmrzačené. Zákaz interrupcií spôsobil ďalšiu krízu, keď 150-tisíc nechcených detí skončilo v štátnych sirotincoch. Mnohé dodnes trpia vážnymi mentálnymi a zdravotnými problémami,“ vraví Holubová. Nie je to však jediná krajina, kde ženy pre to trpia. Ani povolenie interrupcií v prípade znásilnenia či ohrozenia života ženy im nemusí pomôcť.

„V krajinách s takouto úpravou ženy zomreli preto, lebo diagnostika ohrozenia života žien bola nepresná, nedostupná alebo pomalá. V Salvádore napríklad zákaz interrupcií viedol k uväzneniu žien, často aj niekoľkonásobných matiek, ktoré nevedeli dokázať, že spontánne potratili. Známy je prípad Savity Halappanavarovej z Írska, ktorá zomrela v dôsledku neposkytnutia včasného prerušenia tehotenstva napriek tomu, že bola vážne chorá. Jej opakovanú žiadosť o interrupciu v 17. týždni tehotenstva zamietli s dodatkom, že ‚toto je katolícka krajina‘,“ uvádza príklady Holubová.

Odkopírované?

Podľa Adriany Mesochoritisovej nie je prekvapujúce, že s týmto návrhom prišla Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko. „Dikcia návrhu zákona aj dôvodovej správy je totožná s dikciou zákona a dôvodovej správy k zákonu č. 66/1941 Z. z. o ochrane plodu,“ upozorňuje Mesochoritisová a dodáva, že obmedzenie interrupcií sa dejinne spájalo najmä s nacistickým, fašistickým a iným totalitným režimom. V dôvodovej správe Kotleba a spol. píšu: „Obmedzenie umelých prerušení tehotenstva je však žiaduce aj vzhľadom na negatívny vývoj v Slovenskej republike. Podľa štatistík z Národného centra zdravotníckych informácií zomrelo za posledných 20 rokov (od roku 1997) v dôsledku umelých prerušení tehotenstva na Slovensku až 251 370 detí.“ Ako dodávajú, od roku 1967 bolo vraj zabitých až 1 249 000 detí, čo je podľa kotlebovcov štvrtina slovenskej populácie.

Inšpirovali sa?: Kotlebovci zdôvodňujú svoj návrh podobne ako Tisovi poslanci v roku 1941. Na snímke Jozef Tiso s Adolfom Hitlerom.
Inšpirovali sa?: Kotlebovci zdôvodňujú svoj návrh podobne ako Tisovi poslanci v roku 1941. Na snímke Jozef Tiso s Adolfom Hitlerom.
Zdroj: TASR

A takto brojil za zákaz interrupcií predseda vlády vojnového slovenského štátu Vojtech Tuka: „Z lekárskej fakulty bolo mi poloúradne oznámené, že na Slovensku sa stáva ročne 50-60-tisíc potratov, slovenský národ príde ročne o toľko dorastu.“ A dodal, „pánovia, nezabúdajme, že pokrok alebo klesnutie populácie je nič iné ako číselne vykázaná úroveň mravnosti národa“. Podobne horekujú nad deformovaným rebríčkom morálnych hodnôt, čo spôsobil vraj boľševický materializmus a liberálny egoizmus. A takto vyzýval na schválenie zákona o ochrane plodu počas vojny Vojtech Tvrdý, spravodajca v parlamente: „V zašlom liberalistickom svete ujímali sa také náhľady v otázke umelého prerušenia tehotnosti, ktoré sa protivili večným zákonom prirodzeného práva, protivili sa zdravému rozumu, lepšiemu citu a ohrozovali životné zá­klady národov a štátov. Hlásalo sa, aby bolo vyhnanie plodu vôbec beztrestné, lebo vraj žena má právo voľne disponovať so svojím telom.“

Národ to nezachráni

„Domnievame sa, že predkladať zákon o zákaze interrupcií, aby sa zvýšila pôrodnosť na Slovensku, je dôsledkom nepochopenia demografického vývoja a spoločenského javu - interrupcií. Z tejto diskusie vypadávajú informácie o dynamike a premenlivosti populačného správania a to môže vyvolávať morálnu paniku. Ak hovoríme o znížení pôrodnosti, musíme si byť vedomí, aké obdobia porovnávame. Určite ste počuli o silných a slabých populačných ročníkoch, o demografických prepadoch a podobne,“ vysvetľuje Bobáková a Pešťanská.

„Slovensko má problém s nepriaznivými demografickými trendmi aj preto, že vlády dlhodobo ignorujú ľudské práva žien v mnohých oblastiach, napríklad na trhu práce či v oblasti reprodukčných práv celkovo. Mnohé ženy nie sú ochotné mať ďalšie deti po tom, čo v pôrodnici zažili nerešpektujúce a násilnícke zaobchádzanie plné škodlivých praktík a porušovania medzinárodných zdravotníckych štandardov. Ochota žien mať deti sa nedá zabezpečiť drakonickými zákonmi a direktívnymi, autoritárskymi a fašistickými politikami, ale len podpornými opatreniami napĺňajúcimi práva. Nie je náhoda, že štáty, ktoré majú liberálnu interrupčnú legislatívu a zároveň sa aktívne snažia o napĺňanie práv žien v ďalších oblastiach, napríklad Švédsko, majú aj vyššiu pôrodnosť ako Slovenská republika,“ vysvetľuje Debrecéniová.

Nič lacné

Hoci návrh pôsobí, ako keby bola interrupcia na Slovensku päťeurová záležitosť, nie je to tak. „Cena interrupcií na Slovensku sa pohybuje od 250 eur, pričom treba brať do úvahy aj to, že ženy zarábajú priemerne oveľa menej ako muži a že mnohé príjem z práce ani nemajú, napríklad ak sú veľmi mladé, ešte študujú alebo čerpajú rodičovské voľno. Tu je veľmi dôležité pripomenúť, že Výbor na odstránenie diskriminácie žien, vytvorený na základe Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý má prednosť pred zákonmi SR, už v roku 2015 vyzval Slovenskú republiku, aby interrupcie plošne hradila z verejného zdravotného poistenia. Rovnaké odporúčanie sa týkalo moderných foriem antikoncepcie,“ hovorí Debrecéniová.

A dodáva, že ani antikoncepcia nie je pre mnohé ženy dostupná. „Treba podotknúť, že neželanosť tehotenstva je u mnohých žien dôsledkom fatálneho zlyhávania štátu vo vzťahu k ich ľudským právam v mnohých oblastiach, napríklad vo vzťahu k právu nebyť podrobená násiliu zo strany intímneho partnera či sexuálnemu násiliu v širšom zmysle slova, vo vzťahu k právu nebyť diskriminovaná na trhu práce, vo vzťahu k právu žien a dievčat, ale aj mužov a chlapcov na prístup ku kvalitnej sexuálnej výchove či vo vzťahu k právu na prístup k antikoncepcii,“ dopĺňa Debrecéniová.