Dôchodkyňa chodí na každé súdne pojednávanie. Desať rokov. Pani Ivone Petríkovej z Nitry nerobí spoločnosť ani advokát, vraj si to nemôže finančne dovoliť, a napokon, aj načo? Vždy sa nájde niekto, kto pojednávanie zmarí. Samozrejme, spôsobom, akým to naše zákony nepochopiteľne tolerujú a povoľujú. Niekto ochorie, iný dovolenkuje, a tak sa príbeh, ktorý sa začal pred dlhými šestnástimi rokmi, iba zamotal do zabudnutých spomienok, pri ktorých blednú všetky relevantné dôkazy.

„Spis má toľko strán, že sa niekedy pýtam sama seba, či je možné pamätať si jeho obsah po toľkých rokoch,“ zamyslí sa trpko pani Ivona. „Naše zákony sú k obžalovaným a obvineným také tolerantné a dávajú im toľko práv, že na nás, pozostalých po obetiach brutálnych vrážd, v nich nezostal ani súcit… Akoby nikoho netrápilo, že na súde si sadnem do lavice a úpenlivo čakám, či náhodou už nepríde koniec. Rozsudok a trest. Desať rokov. Páchateľ má práva, obeť, ktorá nežije, žiaľ, nie.“

Biely kôň

Tragický príbeh rodiny Petríkovej sa začal odohrávať v roku 2003, keď sa mladý, dvadsaťpäťročný Richard pustil do podnikania. „Všetko sa udialo koncom októbra, syn mal svoju partiu,“začína rozprávanie pani Petríková. „Syn sa poznal s Paľom Vargom, jedným z obžalovaných, ktorý k nám dokonca chodieval domov, bol to kamarát aj nášho zaťa. Jedného dňa som prišla domov a na váľande som našla oblek. Prekvapená som sa pýtala muža, čo to znamená, môj syn vždy chodieval oblečený športovo. Richard v ňom nakoniec niečo šiel vybaviť, vrátil sa, prezliekol a pobalil si pár vecí do malého vaku, že ide s Vargom na chatu. Na týždeň. Vraj sa o neho nemáme báť. Odišiel a nám po týždni na dvere zaklopala kriminálka, že Richarda hľadajú.  Domov sa už nevrátil a viac sme ho nevideli,“ pokračuje.

„Varga sa od nás dištancoval, poprel, že s ním bol, hoci ich napokon svedkovia spolu videli. Dnes už vieme, že Varga ho vylákal preč a zrejme bolo o osude nášho syna rozhodnuté. Vieme, že si z neho urobili „bieleho koňa“, kšeftovali s autami, dokonca, že obchodovali s cukrom. Pred jeho zmiznutím mali ísť do banky, kde sa na účte firmy objavil milión korún, a tie zmizli rovnako ako náš syn. Bol to pre nás šok, pretože sme o tom, že Richard podniká, ani netušili. Normálne sa živil montovaním okien, dokonca si stále od nás požičiaval peniaze. V období, keď zmizol, mal dovolenku. Bol to hrozný pocit dozvedieť sa, že naše dieťa sa do niečoho zaplietlo. Richard bol naivný dobrák, každého považoval z kamaráta,“odmlčí sa.

Dočká sa?: Ivona Petríková chodí roky na každé pojednávanie a nechápe, ako je možné, že súd desať rokov nevyniesol žiadny rozsudok.
Dočká sa?: Ivona Petríková chodí roky na každé pojednávanie a nechápe, ako je možné, že súd desať rokov nevyniesol žiadny rozsudok.
Zdroj: HENRIETA ĎUROVOVÁ

Päť rokov nezvestný

Richarda Petríka viac rodina nevidela. Päť rokov. Zmizol mu telefón, zľahli sa po ňom všetky stopy. Firma CAOLIN, spol. s r. o., ktorú vlastnil a konal v jej mene od februára 2003, formálne až do začiatku roka 2014, zanikla. Nezostalo po nej nič, len niekoľko starých dokumentov, ktoré pomáhali polícii a vyšetrovateľom odhaliť pozadie hrozného činu a rozpliesť tragédiu, pri ktorej prišiel brutálnym spôsobom o život mladý muž. „Dlhých päť rokov sme o synovi nevedeli vôbec nič. Až dvanásteho júna 2008 sa nám zrazu ohlásila polícia, že našli Richardove pozostatky,“ pokračuje matka obete. „Niekde pri Klasove, zakopané v zemi.“ Polícia vtedy obvinila z brutálnej vraždy troch Nitranov, Mária Růžičku, Martina Žáka a už spomínaného Pavla Vargu. Podľa obžaloby Varga Petríka vylákal do viničného domčeka nad spomínanou dedinou, kde ho spolu so Žákom a s Růžičkom chladnokrvne zastrelili, telo potom zabalili do čiernej fólie a vložili do modrej plátennej plachty. Takto zabalenú mŕtvolu zahrabali do jamy, ktorú vykopal Pavol Varga. Najpravdepodobnejším motívom tejto vraždy bol finančný prospech a jeho smrť mala zabezpečiť utajenie ekonomickej trestnej činnosti. Páchatelia naivne dúfali, že ich neodhalia.

Hľadali sa ďalšie telá

Hadrbolské Háje, ktoré ležia v katastri obec Klasov neďaleko Nitry, sú známou viničnou oblasťou, kde trávia svoj voľný čas chalupári a vinohradníci. Práve tam dodnes stojí starý dom, kde mŕtvolu mladého muža pred rokmi polícia vykopala. Dostať sa na spomínané miesto nie je jednoduché, stojí na súkromných pozemkoch a ohraničuje ho rampa. Dom je opustený, miesto aj po rokoch pôsobí desivo. „Ktovie, čo všetko sa tu odohralo, ešte minulý rok tu boli niečo v záhrade prekopávať,“ porozprávali nám domáci, ktorí si na prípad dobre pamätajú. „Jedného z tých mužov sme tu z videnia poznali, jeho rodičia mali dom prenajatý, občas sa tu zastavila nejaká partia,“ spomína po rokoch záhradkár. „Varga s Růžičkom vyberali na Petríka tovar,“ prehovoril na súde Martin Žák, jeden z obžalovaných. „Prišiel za mnou Varga, či mu nepomôžem Petríka odstrániť, za čo mi sľúbil peniaze. Najskôr som sa na ne ulakomil, ale keď išlo do tuhého, nešiel som tam.

Varga mi povedal, aby som Petríka niekam vylákal, a tak som oslovil Pavla Gašparoviča, kto sa čo chystá urobiť a kto má byť obeťou, ten mi odovzdal kľúče od chajdy na vinohradoch, ktoré som dal potom Vargovi. Keď prišiel ten osudný deň, zavolal mi Varga, že to treba urobiť, ale ja som povedal, že do toho nejdem. Asi po týždni mi Varga kľúče vrátil a povedal, že Petrík odišiel pracovať do Anglicka, že sa už nevráti. O tri mesiace som pil s jedným kamarátom, Romanom, pridal sa k nám aj Varga. Keď už mal vypité, pochválil sa, že Petríka odstránili. Pýtal som sa kto, a on, že Mário Růžička.“ Chránený svedok Gašparovič však tvrdil niečo iné. „Žák mi zavolal, že sa potrebuje s niekým v pokoji porozprávať a či mu nemôžem požičať chalupu, ktorú mali prenajatú moji rodičia. Stretli sme sa tam. Po príchode Žákovi zvonil mobil, mňa s Vargom poslal do maštale, on zostal s Růžičkom. Vtedy nám Žák povedal, nech ideme vykopať jamu, že tam potrebujú niečo schovať,“ vypovedal. Gašparovič sa vraj aj pýtal, čo sa tam dialo, ale muži na to reagovali tak, že sa nemá starať, že ich niekto oklamal o peniaze, a tak si to vybavili po svojom.

Neskôr mu Žák prezradil Petríkovo meno. „Jama bola veľká asi jeden krát dva metre, hlboká asi meter. Keď sme ju mali vykopanú, Varga odišiel smerom k chalupe, mne prikázal čakať v maštali. Varga sa vrátil, fajčili sme, keď som zrazu začul výstrel. Varga ma poslal von, že si tam niečo schovajú… Keď som sa prechádzal medzi maštaľou a chalupou, videl som, ako všetci traja mali niečo zabalené v čiernom igelite vo fúriku. Veľký čierny šúlec, čierny igelit.“

Vykopané telo: Našli ho v časti záhrady, kde boli zvyšky maštale. Zabalené v čiernom igelite.
Vykopané telo: Našli ho v časti záhrady, kde boli zvyšky maštale. Zabalené v čiernom igelite.
Zdroj: Archív KRPZ

Vrah, ktorý už vraždil

Prípad sa v roku 2009 dostal na súd, ktorý však do dnešného dňa nevyriekol žiadny rozsudok. Obvinený, dnes štyridsaťšesťročný Pavol Varga sa k ničomu nechce vyjadrovať. Pred týždňom mu priamo na pojednávaní doručil súd iný rozsudok, krajský súd ho odsúdil za trestný čin neodvedenia dane a poistného na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na rovnakú skúšobnú lehotu. S Martinom Žákom (46) sme sa stretli v športovom klube, kde vedie tréningy kickboxu. Ani ten o prípade hovoriť nechce. „Deväť rokov a štyri mesiace som sedel, na súdy som teda chodil,“povedal nám. „Utajených svedkov by mali zakázať,“ hovorí o prípade. „Mal som toho na rováši viac, uvidím, čo bude. Nám hrozí až doživotie.“Posledným obvineným je Mário Růžička z Nitry. Tento štyridsaťsedemročný muž má temnú minulosť, ako mladistvý zavraždil dievča, súd ho odsúdil ako mladistvého na päť rokov. Odsedel si iba štyri, „zachránila“ ho amnestia vtedajšieho prezidenta Havla. Tento prípad si Nitrania stále pamätajú, vrah dievča zaškrtil, zabalil do koberca a takto zabalené telo schoval. Hoci sa vražda stala v roku 1988, generácia Růžičkových rovesníkov si na ňu dodnes spomína.

V nedohľadne?

Obvinení Martin Žák, Mário Růžička a Pavol Varga sa k spáchaniu vraždy nepriznali. Využili svoje právo a nevypovedali. Žák napríklad tvrdil, že na zavraždenie Petríka nemal žiadny dôvod, a podľa neho vraždil chránený svedok Pavol Gašparovič. Na svoju obhajobu uviedol, že pred vznesením obvinenia vypovedal len preto, že ho prinútili policajti a príslušníci špeciálnej jednotky, ktorí ho fyzicky aj psychicky nútili vypovedať nepravdu. Podľa prokurátora je však vina všetkých troch mužov preukázaná, nielen svedeckými výpoveďami, ale i listinnými dôkazmi. Chránení i utajení svedkovia, ktorí v prípade figurujú, jednoznačne potvrdzujú, že obvinení muži zbraňou napadli Richarda Petríka, usmrtili ho a potom zakopali do jamy. Svedok Gašparovič sa rozhodol povedať pravdu preto, lebo chcel žiť normálnym životom. Po tom, čo sa našlo Petríkovo telo, sa začal báť mafiánskych skupín, minárikovcov a piťovcov.

Je až neuveriteľné, že pojednávanie na Okresnom súde v Nitre v tejto kauze sa ťahá už dlhých desať rokov a súd do dnešného dňa nevyriekol ani prvostupňový rozsudok. Z termínov a predvolaní si zúčastnení robia doslova trhací kalendár, vždy sa nájde dôvod, aby sa nepojednávalo. Jediný obžalovaný Martin Žák dal súhlas na to, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Pred týždňom sa pojednávanie skončilo po štvrťhodine, advokátka jedného z mužov odišla na dovolenku, Růžička poslal ospravedlnenie, že je práceneschopný. Prečo sa teda tento súd vlečie už od roku 2009?

„Vo veci bolo vykonávané rozsiahle dokazovanie v zmysle návrhov strán. V rámci vykonávania dokazovania na hlavných pojednávaniach boli tieto opakovane odročované z dôvodov opakovaných ospravedlnení obhajcov obžalovaných, z dôvodov námietok obžalovaných pre zaujatosť súdu s tým, že vec nebolo možné skončiť v rámci trvania väzby obžalovaných, ktorí boli vo väzbe štyri roky. Po prepustení obžalovaných z väzby naďalej vznikali prekážky zo strany obžalovaných pre ich opakované práceneschopnosti a tiež pre prekážky na strane ich obhajcov z dôvodu kolízií pojednávaní. Súd v rámci rozhodovania vo veci musel opakovane vyčkať na rozhodnutia v iných trestných veciach obžalovaných. Vo veci nebolo možné rozhodnúť ani z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudcu a opakovaných návrhov na doplnenie dokazovania. V súčasnom štádiu konania je ukončené dokazovanie a následne majú byť prednesené záverečné reči s tým, že pojednávanie bolo opakovane odročené pre práceneschopnosti obžalovaných,“odpovedala na naše otázky hovorkyňa Krajského súdu v Nitre Lenka Kiradžiev. Na poslednom pojednávaní sme sa dozvedeli, že podľa prokuratúry obžalovaným hrozí minimálne pätnásťročný trest za mrežami.

„Neviem, dokedy toto bude trvať, a hoci aj súd nejaký rozsudok vynesie, majú právo sa odvolať. Už aj manžela som pochovala, nedožil sa ani toho, aby vedel, či budú raz vrahovia jeho syna potrestaní. Videli ste sami, ako to na súde prebieha. Odročili to na september, otázne však je, či vôbec niekto príde. Nechápem tento systém, ako je to vôbec možné? Desať rokov?“ pýta sa matka obete, zavraždeného Richarda, Ivona Petríková. Začína o všetkom pochybovať, dokonca aj o tom, či muži obžalovaní z vraždy vôbec nejaký trest dostanú.