Dôvodom sú vysoké ceny elektrickej energie. Prepúšťanie a zatváranie prevádzok avizujú aj ďalšie spoločnosti z odvetvia. Na ukončenie výroby sa pripravuje aj spoločnosť Slovalco zo Žiaru nad Hronom, ktorá zamestnáva priamo 450 zamestnancov a ďalších 3 000 v dodávateľských firmách. Aj v prípade Slovalca sú dôvodom vysoké ceny energií a len mizivé kompenzácie na strane štátu.
Agentúra Reuters už v máji uviedla, že kým krajiny ako Nemecko, Nórsko a Holandsko podporujú výrobu hliníka pomocou kompenzácií, Slovensko tak nerobí. Ako uvádza týždenník TREND, tak „hlinikáreň v Nemecku dostane od domácej vlády kompenzáciu 55 miliónov € za výrobu rovnakého množstva hliníka ako Slovalco, ktoré zaň dostane necelých 5 miliónov €. V žiarskej fabrike s dlhoročnou tradíciou odpracovali svoj celý život stovky zamestnancov z celého Pohronia. “Sú to milionári, boháči, Penta. Nech nepýtajú od daňových poplatníkov, aby sa vyzbierali na ich bohatstvo,” uviedol v rozprave pri nedávnom odvolávaní Ján Budaj, minister životného prostredia.
„V prípade, ak by bolo Slovalco v dôsledku nedostatočných kompenzácií zo strany štátu nútené odstaviť svoju výrobu, nedôjde len k zániku stoviek až tisícok pracovných miest, ale aj k výpadkom v štátnom rozpočte či k zvyšovaniu uhlíkovej stopy. Hliník je totiž strategický kov, ktorý bude potrebné dovážať," povedal Milan Veselý generálny riaditeľ spoločnosti Slovalco. Hlinikári v Žiari vyčíslili, že ak by mali naozaj skončiť a ich hliník by sa na Slovensko musel voziť z rozvojového sveta, tak z celosvetového hľadiska by ročná produkcia emisií CO2 vo svete stúpla o zhruba dva milióny ton. To by podľa fabriky bol pre planétu porovnateľný dopad, ako keby Slovensko malo o polovicu viac osobných áut, alebo keby sa vyrúbal les s rozlohou veľkosti celého Bratislavského kraja.
