Tip na článok
Bez domova: Vinou pôžičky prišiel o byt napríklad inžinier z Petržalky. Vysúdil ho späť až po rokoch.

Nespravodlivé? Osobný bankrot vraj postihne obete úžery, podľa advokáta dlžníkov si to štát opäť zjednodušil

Inžinier z Petržalky sa celé roky pretĺkal v útulkoch pre bezdomovcov. Pre pôžičku nižšiu ako dvetisíc eur ho nebankovka obrala o byt.

Až nedávno ho vysúdil späť. Takých prípadov je podľa advokáta Stanislava Irsáka, venujúceho sa ochrane spotrebiteľov, obrovské množstvo. Mnohí majú za sebou reťaz refinancovaných úverov, ktoré sa začali v čase úverového eldoráda. Riešenie v osobných bankrotoch nevidí. Pokladá ich za amorálne, lebo hádžu vinu na obeť úžery, nie na vinníka.

V tiesni

Advokát Irsák sa venuje úžere a jej obetiam dlhodobo. Z dôvodu nedostatku domácej judikatúry v minulosti preložil nemecké a rakúske judikáty, teda rozhodnutia nemeckých súdov v prípadoch úžery, tie potom publikoval s cieľom využiť ich v slovenskej právnej a súdnej praxi. Osobné bankroty - relatívnu novinku v našom právnom systéme - považuje za nespravodlivé.

„Väčšina ľudí, ktorí spĺňajú podmienky na vyhlásenie bankrotu, sa dostala do zadlženia nie vlastnou vinou. Veľakrát si pobrali spotrebiteľské úvery, lebo boli v núdzi, a nevedeli pokryť ani základné životné potreby ako bývanie, elektrinu, plyn, vodu či lieky. Napríklad dôchodcovia, a to napriek tomu, že celý život poctivo pracovali. Tieseň týchto ľudí zneužili na poskytovanie nevýhodných úverov,“tvrdí Irsák. Po­dľa neho boli teraz hodení do jedného vreca s tými, ktorí sa zámerne zadlžili alebo robili špekulácie.

Až 80-tisíc

„Podľa vyhlásenia centra právnej pomoci je ľudí, ktorí sa zatiaľ prišli len opýtať na svoj konkurz, až 80-tisíc. A to je len trčiaci kúsok ľadovca,“hovorí Irsák. „Keď niekto ide do osobného bankrotu, je to skonštatovanie toho, že zlyhal. Ťažko sa potom človeku znovu začína. Najmä, ak jeho problémy vznikli zo zlyhania štátu v oblasti ochrany spotrebiteľov finančných služieb,“ myslí si advokát Irsák. Centrum právnej pomoci by podľa neho malo ľuďom pomáhať brániť sa a nie vyhlasovať bankrot. „Sú to ľudia, ktorí bojovali, no nezvládli to, lebo v súdnom systéme dnes platí formálna spravodlivosť, nie skutočná,“dopĺňa.

Zlyhal štát?:

Podľa neho totiž štát pred rokmi dovolil, aby úvery dávali firmy len na živnostenský list. „Som presvedčený, že to odporovalo legislatíve, pretože poskytovanie úverov s cieľom zisku bolo upravené iba v zákone o bankách,“ vysvetľuje. Mnohé z týchto firiem podľa neho zneužívali aj tak­zvaný inštitút zabezpečovacieho prevodu práva. „Ten bol v Občianskom zákonníku upravený jedinou vetou - Pohľadávku je možné zabezpečiť zabezpečovacím prevodom práva,“dodáva. Keďže chýbalo bližšie určenie, uplatňovali si ju firmy aj pri drobných úveroch, napríklad do tisíc eur.

„Ľudia ani netušili, že podpisujú papier, ktorým veriteľ mohol na seba previesť ich byt, dom či inú nehnuteľnosť ako spôsob zabezpečenia jeho nízkej pohľadávky,“ približuje advokát. Ako dodáva, ľudia, o ktorých bolo už pri podpise zmluvy jasné, že úver nebudú riadne splácať, prišli o bývanie. „Vtedy ešte neexistovala právna úprava, že aj keď sa predá nehnuteľnosť, zvyšnú časť z predaja dostane dlžník,“ dopĺňa. Zmenilo sa to až v roku 2008. „Prípady, ktoré sa stali predtým, neboli vyriešené,“dopĺňa.

Zlegalizovali

Ako dodáva, mnohí ľudia, ktorí sa zaujímajú o osobný bankrot, majú za sebou reťaz refinancovaných úverov, ktoré sa začali v tomto problematickom období. „Nové úvery sú kvázi v poriadku, ale vychádzajú z tých starých. Ak boli refinancované úvery, ktoré mali úžernícku povahu, ani nové záväzky, vzniknuté ich refinancovaním, nestrácajú úžernícku povahu, pretože celkový zisk na strane veriteľa je znova neprimeraný. Na tých ľudí sa to valí,“ vysvetľuje Irsák. „Najhoršie je, že štát nakoniec činnosť subjektov so živnostenským listom zlegalizoval. Ani rozsah preverovania pôvodu peňazí, ktoré poskytujú, neprispel k eliminácii toho, aby takzvané nebankové subjekty, ktoré získali novozakotvené licencie od Národnej banky Slovenska, neposkytovali úvery práve z nečestne a protiprávne nadobudnutých financií v minulosti,“ hovorí Irsák.

Problémom je podľa neho aj to, že predpisy Európskej únie o finančných spotrebiteľoch sú u nás poňaté veľmi široko. „Úvery, aké poskytujú banky, môže u nás dávať takmer hocikto. Keby sme prísne vychádzali z legislatívy vyspelých krajín, išlo by, až na prísne výnimky, o úvery vo forme kúpy tovaru na splátky,“dopĺňa.

Hodili to na obete?

Štát podľa Irsáka nepoužil svoj aparát na to, aby postihoval tento druh úžery. „Naša krajina takmer 15 rokov zlyhávala v ochrane spotrebiteľov finančných služieb a ak prišlo nejaké riešenie, tak sa to týkalo vždy len osôb, ktoré získavali úvery až po vykonaných legislatívnych zmenách. Ale tých, ktorí sa stali obeťami nedostatočnej právnej ochrany zo strany štátu, štát nechal napospas ich osudu, hoci bol a ešte stále je za ich ochranu v zmysle predpisov EÚ v oblasti ochrany spo­trebiteľov finančných služieb rovnako zodpovedný. Výsledkom toho je, že sa snaží tento problém zamiesť arogantným a nemorálnym spôsobom a občanom, ktorí sú obeťami úžery, navrhuje osobný bankrot,“ myslí si Irsák.

„V spotrebiteľských vzťahoch ide o vzťah spotrebiteľa a dodávateľa. Možno súhlasiť s tým, že dlžník sa do problémov mohol dostať aj pôsobením dodávateľa, teda poskytovateľa úverov. Často sa však do problémov dostane vlastnou neobozretnosťou pri uzatváraní zmlúv,“ reaguje ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom hovorkyne Zuzany Drobovej. „Predpokladáme, že problém dlžníka ,nebankovka‘ nemá záujem riešiť. Záujem riešiť ho má práve dlžník. Nová právna úprava osobných bankrotov mu vytvorila na to podmienky,“ vysvetľuje. Dodáva, že oproti iným krajinám, kde majú podobné inštitúty, u nás je osobný bankrot prístupný osobám, ktoré sú absolútne nemajetné.

Spätne vyšetriť

Podľa Irsáka štát už dávno mal začať vyšetrovať prípady úžery, pretože väčšina z nich nie je ako trestný čin premlčaná. „Výsledkom by bolo, že úžerníci by boli stíhaní, ich majetok zhabaný a mohol by vzniknúť fond na oddlžovanie, do ktorého by sa takýto protiprávne nadobudnutý majetok vložil,“vraví Irsák. Podľa ministerstva spravodlivosti však právna úprava osobného bankrotu nanovo „rozdala karty“ v spotrebiteľských vzťahoch.

„Pričom je vecou rizika toho, kto úvery poskytuje, aby si u dlžníka preveroval možnosti jeho platobnej schopnosti. Úvery poskytujú zväčša právnické osoby a pri nich je aplikácia postupov trestného konania komplikovanejšia ako pri fyzických osobách. V demokratickej spoločnosti vždy treba veľmi dôsledne ustáliť, komu sa môže zasiahnuť do práva vlastniť majetok, a to spravidla znamená rozsiahle a dôsledné dokazovanie,“vysvetľuje Drobová. Ako dodáva, treba si uvedomiť, že trest prepadnutia majetku je jedným z najprísnejších trestov, ktoré môžu byť uložené len páchateľom najzávažnejších trestných činov.

VIDEO Plus 7 Dní