Tip na článok
Lode a loďky: Maďari vybudovali na Bodrogu prístaviská a na jeho brehoch kempy a reštaurácie. Rieka tu tečie legendárnou tokajskou oblasťou a zároveň je zaujímavá pre birdwatcherov.

Netradičná kapitánka z Bodrogu: Postavila a prevádzkuje dve výletné lode

Kým politici rozprávajú o obnove lodnej dopravy na našich riekach a jazerách, Denisa Lukáčová vo Viničkách postavila a prevádzkuje dve výletné lode

Galéria k článku (10 fotografií )
Lode a loďky: Maďari vybudovali na Bodrogu prístaviská a na jeho brehoch kempy a reštaurácie. Rieka tu tečie legendárnou tokajskou oblasťou a zároveň je zaujímavá pre birdwatcherov.
Lode a loďky: Maďari vybudovali na Bodrogu prístaviská a na jeho brehoch kempy a reštaurácie. Rieka tu tečie legendárnou tokajskou oblasťou a zároveň je zaujímavá pre birdwatcherov.
Lode a loďky: Maďari vybudovali na Bodrogu prístaviská a na jeho brehoch kempy a reštaurácie. Rieka tu tečie legendárnou tokajskou oblasťou a zároveň je zaujímavá pre birdwatcherov.

Dve lode, LX-Floru a LX-Artura, pomenovala po svojich deťoch. Vozia výletníkov po Bodrogu do Maďarska. Na slovenskej strane totiž nie sú prístaviská, kde by loď mohla pristáť. „Tak veľmi by som im chcela ukázať napríklad rodný dom Rákócziho v Borši alebo boršiansky les, vŕbovo-topoľový lužný les zaradený medzi biotopy európskeho významu,“ hovorí energická mladá žena. „No nemáme tam s loďou ako pristáť. Naopak, Maďari sa snažia vyťažiť zo svojho kúska Bodrogu tak veľa.“

Preto vozí turistov do maďarských obcí Sárospatak a Tokaj. Na hrad, termálne kúpalisko i ochutnávku tokajských vín. Na jeseň brázdi rieku s ornitológmi. Na požiadanie vymyslí a zabezpečí aj iný program. Celý jej život sa točí okolo lodí. Vidno to na prvý pohľad. Nosí námornícky štýl - modro-biele pruhované tričká, doplnky s kotvami a loďkami - a vo dvore má vystavenú propelu a kotvu z nákladnej lode.

Detský sen

Môže za to vlastne Denisin manžel Miloš. Pochádza zo Zemplína, od sútoku Ondavy a Latorice, ktorým vzniká Bodrog. Jeho detským snom bolo splaviť ho. Vysníval si ho, keď ešte ako malý chlapec chodil s mamou na rieku prať koberce - vtedy sa to ešte bežne robilo. Zaumienil si, že raz sa tam budú plaviť lode.

Podarilo sa to, keď potreboval štrkopiesky. „V roku 1997 sme nákladnými loďami z Maďarska priviezli prvý štrk. Prenajali sme si na to štyri lode zo Segedu,“ spomína Denisa. „Naraz sme dokázali doviezť sedemsto ton štrku do nákladného prístavu v Ladmovciach. Tam sme ho vykladali a odvážali do Čerhova do závodu na výrobu prefabrikátov. Vyrábali sme z neho garáže, cestné panely či viničné stĺpiky. Lode mali obrovskú výhodu. Naraz priviezli sedemsto ton a výroba išla. Kamióny vozili po dvadsať ton a dlho stáli na hraniciach a čakali na preclenie. Hoci aj kvôli lodiam bolo treba vybaviť množstvo papierov.“

Potom prišla Európska únia, Schengen a kamióny so štrkom už hranica nezastavila. Lodná doprava na Bodrogu sa opäť skončila. Do roku 2007 sa na rieke nič nedialo. Potom sa Denise a Milošovi dostala do uší správa, že loď Sio je na predaj. V maďarskej Baji vozila ľudí na výlety po dunajských ramenách. Z jej paluby pozorovali zver na brehoch v lužných lesoch. V roku 2008 priplávala do Viničiek. Ako to? Východné Slovensko má spojenie po vode nielen s Bajou, ale aj s Čiernym morom. A teda s celým svetom. Bodrog sa v mestečku Tokaj vlieva do Tisy, tá sa zas pri Novom Sade v Srbsku vlieva do Dunaja. Takže Sio mohla pokojne priplávať z Baje na Slovensko. Denisa ju zrekonštruovala a premenovala na Artura. Od augusta 2009 sa plaví po Bodrogu. „Manžel vtedy krstil dcéru aj loď naraz,“ smeje sa. „Na loď prišiel kňaz, pokrstil dcéru, potom ju manžel zobral pod pazuchu a hádzal fľašu sektu do trupu lode.“

Loď Kádára a Horthyho

Osemdesiatročná loď Artur má za sebou slávnu históriu. Slúžila ako salónne plavidlo maďarským politikom, používal ju János Kádár aj Miklós Horthy, keď si chceli vyraziť na Dunaj alebo Tisu. Interiér má dodnes vykladaný zamatom. „No keď ju naštartujete po zime, motor naskočí ako švajčiarske hodinky,“ tvrdí Denisa. „Nikdy s ňou nebol problém.“ K Arturovi sa v roku 2014 pridala Flora. Priplávala z maďarského Segedu. Tam pod menom Királylány, Princezná, vozila na výlety celé rodiny. Je väčšia a hornú aj dolnú palubu má otvorenú.

Prístav vo Viničkách vybudovali manželia sami. Pontón kúpili v Bratislave. Vraj tam na ňom len prespávali feťáci a bezdomovci, bolo ho treba kompletne deratizovať a dezinfikovať. Teraz slúži ako nástupné miesto na výlety po Bodrogu.

Prichádzajú hlavne Košičania i ľudia z celého Slovenska a ešte českí ornitológovia. Medzibodrožie je vďaka riečnym ramenám a mokradiam ideálnym prostredím pre vodné vtáky. Pre miestnych výletné plavby veľmi nie sú. Denisa konštatuje, že je to tu hladová dolina. Región pri ukrajinskej hranici, z ktorého to majú ľudia, vzhľadom na neexistujúce diaľnice, bližšie do Budapešti než do Bratislavy, je roky zabudnutý. Jedinú slávu mu robí jedinečné tokajské víno. Aspoň to pomáha rozvoju cestovného ruchu. „Gazdovia ožili,“ potvrdzuje Denisa a spomína poslednú akciu vo Viničkách, Deň otvorených pivníc, do ktorej sa zapojilo trinásť vinohradníkov.

Medzi vinármi však ťažko zo­hnať kapitána. „Navyše je to sezónna práca. Plavíme sa iba v lete. No ľudia chcú byť zamestnaní celý rok. Ja ich však nemám z čoho v zime platiť,“ krčí Denisa plecami. „Všetky stevardky nám preto zutekali.“ Takže to zostalo na ňu. Ako stevard a lodník pomáha aj maturant Artur.

Našťastie majú Bélu báčiho. Vojtecha Matusa staršieho. „Ešte keď sme vozili štrkopiesky, bol lodníkom na našich lodiach. Kapitán z Maďarska však zrazu zdúchol. Jednoducho si zbalil veci a povedal, že to už robiť nebude. Béla báči sa to sám od seba naučil, urobil si kapitánske skúšky a začal plávať na lodiach. Najprv na nákladných a teraz na výletných.“ Jeho syn Vojtech Matus mladší sa o ne stará z technickej stránky. Pozná každý ich centimeter. Obaja sú pracovití a čestní ľudia. Béla báči má však už sedemdesiatdva rokov. Nikto nevie, čo bude s plavbami po Bodrogu, keď už nebude môcť kapitánčiť.

V Maďarsku je život

Zatiaľ je však Béla báči v poriadku a Flora s Arturom môžu vyrážať na pravidelné aj špeciálne plavby. Pravidelné víkendové sú jednodňovky do Sárospataku. Na objednávku sa loď môže plaviť kamkoľvek. Radi s ňou chodievajú až do Tokaja, na kilometer nula, kde sa Bodrog vlieva do Tisy. Taká plavba trvá dva dni a cestujúci prespávajú v prístave.

Našťastie, Bodrog je bez väčších problémov splavný. Jeho hladina neklesá vďaka maďarskému vodnému dielu Tiszatők. Na Slovensku Denisa ukáže pasažierom aspoň najnižšie položený bod krajiny v Kline nad Bodrogom. V Maďarsku je to zaujímavejšie. „Brehy u nás nie sú osídlené. V Maďarsku je život. Ľudia, kompy, loďky, maríny. Dokonca aj adrenalínové atrakcie. V Tokaji kotvíme zadarmo. Je to tam všetko na dobrých vzťahoch.“

Plavba výletnými loďami je iba bokovka. Lukáčovcov by v žiadnom prípade neuživila. Predmetom ich podnikania je kameňolom a prekladisko, pred domom majú jazero v tvare podkovy, kam sa dá prísť na rybolov. Pestujú hrozno na tokajské víno. Z neho vraj potom berú energiu. „Hovorí sa, že tokajské víno pôsobí blahodarne proti srdcovo-cievnym chorobám a proti depresii. A keďže ho tu všetci pijeme, sme vysmiati ako lečo,“ hovorí Denisa.

VIDEO Plus 7 Dní