Tokaja chce dovliecť slony aj plávajúce kasíno. Sníva o biznise v leteckom priemysle či predaji päťputňového tokajského ako dvojdecového energy drinku v plechovke. Chýba mu však ten povestný plný kufrík, a tak hľadá partnerov na jeho naplnenie. Preto zatiaľ len fantazíruje a namiesto biznisu so slonmi začne s chovom muflónov a danielov.
Nové firmy
Pozná ho celé Slovensko. Či už ako sira Varehu, kráľa Zemplína, alebo baróna von DPH, ktorý si urobil zo štátneho rozpočtu dobrý kšeft. Prípadne blázna, ktorý nepresvedčil súd a znalcov, že lykožrúty sú skutočne kvalitným krmivom, ktoré si zaúčtoval v obchodoch medzi svojimi spoločnosťami. V roku 2011 ho právoplatne odsúdili za krátenie dane a poistného v súbehu s neodvedením DPH vo veľkom rozsahu a za fiktívne obchody s euroočkami a lykožrútmi. Podľa obžaloby spáchal škodu až za 58,1 milióna eur. A dostal 12 rokov. Po deviatich ho z väzenia podmienečne prepustili, a tak už takmer dva roky žije s monitorovacím náramkom v slovensko-maďarskom pohraničí - konkrétne v Borši v okrese Trebišov. Dnes je z neho výsluhový dôchodca a obyvateľov slovenského Tokaja drží v napätí, čo zas vymyslí a čím zas bude všetkých šokovať.
Mikuláš Vareha sa v minulosti pýšil mnohými politickými
kontaktmi, obrovským vplyvom a majetkom v 50 „chotároch“. Nehovoriac o tom, že na jeho meno bolo písaných viac ako 80 eseročiek. Tie po jeho zadržaní a odsúdení najskôr prevzali jeho deti a družka Daniela Bodnárová. Dnes sú mnohé z týchto firiem „mŕtve“. Existujú iba na papieri. Ani on v nich nefiguruje. Oficiálne je policajt vo výsluhovom dôchodku, ktorý ako manažér pomáha svojej družke pri riadení nových troch eseročiek. „Pracujem len dve hodiny ako manažér,“ pousmeje sa dnes 59-ročný Mikuláš Vareha.
Odvrhnutý
Jeho rezidencia a veľká pýcha - pumpa agenta 007 v Slovenskom Novom Meste, nefunguje. Je zatvorená. Už viac ako 10 rokov tu nik nenatankoval. Slúži iba ako styčný bod, kde sa Mikuláš Vareha stretáva s ľuďmi. Plastoví
trpaslíci v exteriéri sú polorozpadnutí, naklonená je aj drev
ená veža. Vynovená je obrovským plagátom s Varehovou fotkou a tokajskými vínami. Práve tými, ktoré vyrobil pri príležitosti summitu svetových lídrov na Slovensku - Putina a Busha. „Slovenské tokajské víno si pochvaľovali aj svetoví lídri. Poďakované Slovenskou republikou. Sir Mikuláš Vareha,“ hlása bilbord. Ukrytý boxerský ring zíva prázdnotou. Vo Varehovej kancelárii visí veľká fotka z čias slávy - a to rovno z Prezidentského paláca, kde sedí spolu s vtedajším prezidentom Ivanom Gašparovičom a jeho manželkou.
Dnes sa borí s realitou sveta, ktorý sa k odsúdenému stavia inak ako k bežnému občanovi. „Banka mi neotvorí ani účet. O možnosti, že by som bol v nejakej spoločnosti disponent k účtu, nemôže byť ani reči,“ konštatuje Vareha. Aj preto vraj hľadá na svoje plány obchodných partnerov z iných krajín a najmä z radov podnikateľov, nie bánk. No na začiatok upratuje. Robí hrubú čiaru za minulosťou, aj keď to také jednoduché nie je. Dobiehajú ho platby daní za nehnuteľnosti, ktorých mali jeho firmy v desiatkach dedín bohate. „Keď neplatíte dane 10 rokov, sumy sa vyšplhajú do astronomických výšok. Samozrejme, obce ich chcú vyplatiť hneď. A to v mojom prípade nie je možné,“ vysvetľuje. Tak rozmýšľa a vymýšľa, ako by túto nelichotivú situáciu vyriešil.
Stavil na tri novovzniknuté firmy. Majiteľkou a konateľkou je jeho priateľka Daniela Bodnárová. Firmy znejú honosne. Black Panther Agrogold M&D či Agro Lord. Založili ich ešte v čase, keď bol vo výkone trestu. „K desiatkam prenajatých vinohradov či poľnohospodárskej pôde a sadom, ktoré som mal v minulosti, sa už nedostaneme. Navyše, aj keď som si nanovo vlani prenajal nejaké hektáre vinohradov, nemal mi na nich kto robiť. Predtým som tu mal 650 ľudí. Keď som zahvízdal, minimálne sto prišlo a urobili sme kus práce. Teraz hvizdnem a okrem prievanu tu ostanem len ja,“ ozrejmuje realitu policajt na dôchodku. Takže prenajaté vinice vrátil. Podobná situácia vraj bola minulý rok s prenajatou pôdou. Nemal kto sadnúť do traktora či bagra.
„Pán s krídlami“
Aj tak plánuje nový biznis. A vo veľkom. „Budúcnosť je v letec
tve. Už mám vytypovaný pozemok, kde vybudujem súkromné letisko. Budem mať vrtuľníky aj čmeliaky a dopravné lietadlá. Počas korony je to výhoda. Dá sa lietať privátne, bez obmedzení,“ vysvetľuje Vareha. Vraj to bude na východe Slovenska. Miesto neprezradí, aby mu nápad neukradli. Jeho plánom je totiž vzdušnou čiarou ťahať na Tokaj turistov a voziť ich na slonoch. Ukazovať v oborách dochovanú zverinu.
Turistom by chcel predávať aj päťputňové tokajské balené ako energy drink. On sám roky pil energeťáky na litre, a preto nápad dobrého tokajského vína v takomto obale je preňho praktický. „Pozor, ešte nik nepredáva v takýchto baleniach mušt z pravého tokajského hrozna. Ja budem prvý,“ tvrdí. Na otázku, ako ho chce vyrábať, keď nemá ľudí ani len na čistenie vinohradov, tvrdí, že hrozno skúpi. „Tých, ktorí pestujú a predávajú, je v Tokaji dosť. A nielen tu na Slovensku, ale aj v Maďarsku,“ dodáva. Kedy chce plán realizovať, zatiaľ netuší. „Povedal by som to takto. Slony, ktoré tu budú cvičiť miestni Indiáni, sa už rodia. A tak, ako dostávali v minulosti odo mňa služobnú kravu, dostanú aj služobného slona. Donesiem ich sem 32. Budú hrať futbal. Keď to môžu robiť v Thajsku, nevidím dôvod, prečo nie v Tokaji,“ nadchýna sa svojím nápadom ďalej. Má vraj vyriešené aj zimné ustajnenie. Inšpiroval sa bojnickou zoo. Dokonca bude ponúkať cirkusom možnosť odkúpenia slonov a ich umiestnenia v jeho podniku.
„Hovoria, že som sa zbláznil. No ja to mám všetko premyslené. Nikto nedal jediný reálny argument, prečo by to nešlo,“ nedá sa Vareha.
Herecké hviezdy z osád
„Pred rokom nakráčal na obecné zastupiteľstvo u nás v obci s
tým, že urobí westernové mestečko, kde umiestni asi 30 osadníkov a bude s nimi pracovať. Skoro sme zamreli hrôzou. Viete si to tu predstaviť?“ posťažovala sa jedna z obyvateliek Tŕne, ktorej sa Varehov nápad absolútne nepáčil. Odľahlo jej, keď tento návrh obecné zastupiteľstvo zamietlo. „Teraz tŕpneme, čo vymyslí ďalej,“ povzdychla si pani. Posťažovala sa na Varehove začiatky v skupovaní a prečisťovaní tokajských pivníc pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy vraj kopal pod tokajskými vinicami ako krtko a rozširoval svoju sieť pivníc, kde sa len dalo. Dnes sa miestni spoliehajú na to, že v base tento búrlivák skrotol, a ak nič iné, pribrzdí ho jeho vek.
FOTO V GALÉRII
Lenže Vareha sa svojho plánu nemieni vzdať. „Tie mestečká vybudujem. Urobím sieť. V každom budem mať niekoľko desiatok Rómov. Budú z nich herci. Keď sa umyjú, oholia a dajú si parochňu, sú na nerozoznanie od Indiánov,“ tvrdí. Údajne sa už dohodol s mladými režisérmi, ktorí majú o takýto komparz i hercov mimoriadny záujem. „Potrebujem už len doladiť lokalizáciu mestečiek. Hľadám dediny, ktoré sú už vyľudnené a nebude im vadiť menšina,“ vysvetľuje ďalej Vareha a melie si svoje: „Aby si niekto nemyslel, že som prehral vojnu. To nie. Bitku áno, to priznávam. Ale vojnu ešte nie. Aj rybník ešte ožije. Mám povolenie na vŕtanie kilometra pivnice vo Viničkách. Po čase ju potiahnem až k rybníku na Bare. Ten mi zničili. No nevadí. Už mám plán, ako po Bodrogu dotiahnem a následne preveziem na rybník plávajúce kasíno. Bude to obrovská loď so všetkým, čo k tomu patrí. Až vtedy všetci padnú na zadok.“
