Jana Čavojská

Martina Kráľovičová (37) z&nbsp;Hrabušíc pracuje ako zdravotná sestra na&nbsp;detskej JIS-ke v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Spišskej Novej Vsi.&nbsp;Je Rómka a vypočula si tam už všeličo. Otec malej pacientky sa raz toľko rozčuľoval, že on platí dane a odvody a za ne sa na nemocničných posteliach vyvaľujú Rómovia, až to nevydržala a povedala: „Dúfam, že vám nevadí, že sa Rómka bude starať o vašu dcéru." Štrnásťročná pacientka jej raz povedala, nech k nej na izbu nedajú žiadneho Róma, lebo ich nemá rada.„Vieš, kto ťa už dvanásť hodín ošetruje?“

Martina hovorí, že sa nikdy nedá. Na strednej zdravotnej škole to bolo také isté. Bola tam jediná Rómka a ako prvá odpovedala z každého predmetu. Vďaka svojmu podrezanému jazyku si dokázala poradiť aj so spolužiakmi. Paradoxne, keď nastúpila do&nbsp;nemocnice, Rómovia ju na&nbsp;Rómku neodhadovali. Že je „ich“, zistili, až keď začala hovoriť po&nbsp;rómsky. „Niekedy mi však vyčítajú, že sa robím, že som biela, gadžovka,“ konštatuje Martina.

Má tri deti, syn býva na internáte, a keď tam niekomu zmizlo jedlo, automaticky bol na vine práve on. Keď ho prvý deň priviezli a chceli ubytovať, rodičia jeho spolubývajúcich sa im ani neodzdravili. A hoci sa mnohým hrabušickým Rómom darí a majú pekné nové domy, stále nie je zvykom, aby si ich stavali inde ako na mieste bývalej osady. „Na&nbsp;stretávke zo základnej školy sa bývalí spolužiaci začali rozprávať o&nbsp;tom, že v&nbsp;nejakej dedine bola petícia, aby tam Rómovia nemohli kupovať domy ani pozemky. Opýtala som sa spolužiačky, či by naozaj nedovolila, keby som ja chcela kúpiť dom vedľa jej domu. Veď sa poznáme od&nbsp;šiestich rokov, v&nbsp;pohode sa pozdravíme, porozprávame aj si voláme. Tak čoho by sa bála? Prečo by bola proti mne? Rómovia, ktorí si v&nbsp;zahraničí zarobili, sa vracajú do&nbsp;osád, lebo inde im nikto nepredá dom ani pozemok,“ tvrdí.

Martina bola raz v osade Zabíjanec v Rudňanoch. Hovorí, že mala slzy v očiach, keď videla, ako tam žijú deti. Osada v Rudňanoch je podľa nej najhoršia v celom okolí. „Keď som sa rozprávala s&nbsp;jej obyvateľmi, hovorili mi, že mne je dobre, že si zarobím, keď som chodila do&nbsp;školy. Spýtala som sa toho pána, či on dá do&nbsp;školy svojho syna. Odpovedal, že nie. Že ani on do&nbsp;školy nechodil a&nbsp;žije. Takže sa točia v&nbsp;tom istom a&nbsp;hovoria si, že nejako prežijú. Matkám, ktoré majú veľa detí, dohováram. Odpovedajú, že môžu mať deti, veď ich netýrajú. Ja hovorím, že týranie nie je len, keď ich bijú, ale aj keď dieťa nie je v&nbsp;teple, nemá čisto a&nbsp;nemá čo jesť.“

Predsudky a paradoxy: Nevadí vám, že sa o vašu dcéru bude starať Rómka?

Jana Čavojská

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás