Tip na článok
V ústrety smrti: Diaľkové svetlá dokážu zviera na ceste doslova zafixovať. Bez pohnutia čaká na istý koniec.

Nevinní agresori: Zákonná poistka vám pri zrážke so zverou nepomôže

Zvieratá chcú žiť vo svojom prirodzenom prostredí. Votrelci sme my. Pod kolesami áut zahynie ročne vyše desaťtisíc kusov voľne žijúcej zveri.

Galéria k článku (6 fotografií )
Obete: Zo zrazených zvierat neraz zostane len kôpka mäsa.
Nepojazdné: Po zrážke s mláďaťom diviaka skončilo vozidlo záchrannej služby nepoužiteľné na kraji cesty. Posádka utrpela len šok.
Oplotenie: Zabráni síce zrážkam s voľne žijúcou zverou, ale bráni jej v migrácii. Zvieracie populácie sú tak izolované a môžu degenerovať.

Sú ako nočné tiene. Mihnú sa tmou a neraz ich zaregistrujete až v poslednej chvíli. Je to neuveriteľný obraz, keď majestátny jeleň, zaliaty prudkým jasom diaľkových svetiel, stojí nepohnute uprostred cesty a uprene hľadí v ústrety istej smrti. Neviete, kam uhnúť, na brzdenie je neskoro. Zostáva iba stlmiť svetlá, trúbiť a modliť sa, aby sa sto- až dvestokilové zviera spamätalo.

Parohy v kufri

Pod kolesami áut na našich cestách zahynie ročne vyše desaťtisíc kusov voľne žijúcej zveri. Ignorujú prekážky, ktoré im stavia človek, a migrujú naprieč okreskami i diaľnicami. Za vodou, potravou, rujou, na ležoviská, letoviská, zimoviská. Je ich viac a viac a pre vodičov sú čoraz väčšou hrozbou.

„Pred pár týždňami posádku našej sanitky prekvapila skupina diviakov, ktorá sa snažila prejsť diaľnicou medzi Malackami a Bratislavou,“ spomína riaditeľ záchrannej služby v Malackách Marek Odkorek. „Keď zistili, že na druhej strane cez oplotenie neprejdú, vracali sa naspäť. Vtedy ich naše vozidlo zachytilo.“

Skončilo nepojazdné, s kompletne rozbitou prednou maskou, vodič, lekárka a sestra zostali v šoku. „Našťastie, zrazili sme mláďa. Keby to bola matka, ktorej výška siahala do polovice bočného okna, mohlo to dopadnúť oveľa horšie.“ Na tomto úseku sú nehody každú chvíľu. Neraz práve po zrážkach so zvieratami.

„Pravidelne vídame pri ceste stáda jeleňov. V celom okolí Malaciek,“ hovorí a spomenie nehodu spred dvoch mesiacov. Jeleň po náraze preletel čelným sklom, cez kabínu, a parohy mu trčali z kufra. Je neuveriteľné, že vodičovi sa nestalo nič.

Orol na skle

Schádzame z diaľnice na vedľajšie cesty, ktoré sa topia v náručí hustých lesných porastov. Míňame niekoľko dopravných značiek upozorňujúcich na výskyt zveri. Toto sú miesta, kde je nebezpečenstvo doslova hmatateľné. Napriek tomu autá i kamióny tu údajne jazdia vyše stokilometrovou rýchlosťou.

Marek Odkorek pôsobí v tejto oblasti iba niečo vyše roka, ale kritických zážitkov má viac než dosť. „Pri návrate z Prahy sa nám zrazu pred autom ocitol orol. Pri náraze zničil predné sklo a krídlami celkom zakryl výhľad. Odhodilo ho to na pár desiatok metrov a chvíľu ešte žil. Neviem si predstaviť, čo by v šoku spôsobil vodičovi, keby zostal zakliesnený v rozbitom skle.“

Záchranár Braňo potvrdzuje jeho slová. Keď sa ponáhľajú k akútnym prípadom, nemôžu si dovoliť znížiť rýchlosť na minimum. S nebezpečenstvom na vedľajších cestách rátať musia, ale na diaľniciach by konečne privítali oplotenie.

Pridáva aj historku z južného Slovenska. „Večer sme išli s otcom okolo obce Sása a zrazu sa pred nami objavil srnec. Nedalo sa už zabrzdiť. Zviera preletelo cez kapotu, rozbilo sklo a paroh zastal otcovi len pár centimetrov od brucha.“

Počet obetí nepoznáme

Jelene, srnky, diviaky, bažanty, zajace, líšky, ale i medvede dokážu narobiť vodičom poriadne starosti. Tie menšie spôsobia škrabance a nestabilitu vozidla, väčšie ho úplne zdemolujú. Z policajnej štatistiky vyplýva, že len za deväť mesiacov tohto roku zapríčinila lesná zver takmer deväťdesiat dopravných nehôd, pri ktorých bolo vyše tridsať ľudí zranených.

Z minulosti však vieme o prípadoch, keď boli následky takýchto kolízií tragické. Viac než polovicu havárií zaviní srnčia zver, ďaleko za nimi sú jelene a diviaky. Z ministerstva dopravy sa dozvedáme ďalšie údaje. Napríklad pred dvoma rokmi zapríčinili zvieratá viac než dvestopäťdesiat nehôd.

„Najčastejšie k nim dochádza od augusta do októbra, v čase jelenej ruje a tiež počas migrácie iných živočíchov. Predovšetkým skoro ráno alebo neskoro večer,“ dopĺňa hovorca ministerstva Martin Kóňa. Štatistika nám však málo hovorí o skutočnom počte takýchto kolízií. Malú zver - zajace, vtáky či zviera, ktoré náraz do idúceho auta len odhodí do priekopy - mnohí ani nenahlásia."

"Nechcú strácať čas čakaním na políciu a výpoveďou. Vedia, že poisťovňa im aj tak nič nepreplatí. „Veľké škody na vozidlách väčšinou nevzniknú,“ vysvetľuje riaditeľ Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba. „Hoci, napríklad môjmu priateľovi medzi Galantou a Šaľou preletel cez sklo zajac a skončil na zadnom sedadle. Kabína bola plná krvi.“

Prasce v kukurici

Migrujúce zvieratá sú schopné prekonať desiatky kilometrov, aby dorazili do cieľa, kam ich vedie generáciami zakorenený pud. „Zvieratá nechcú nič iné, len normálne žiť, navštíviť svoje teritóriá, kam roky chodili,“ pokračuje Imrich Šuba.

„Pud je taký silný, že sú ochotné na svojej ceste položiť životy. Spomínam si, ako pri výstavbe rýchlostnej komunikácie R1 stálo pred ochrannou stenou vo vode pri rieke Hron osemdesiat jeleňov a nedokázali ich odohnať policajti ani poľovníci. Trasa, ktorú poznali, bola zrazu prehradená a ony nevedeli, kam ďalej.“

Človek stavia zvieratám do cesty viac a viac prekážok a akoby to nestačilo, nekompromisne ich vytláča z ich území. „Hluční turisti, motorkári, jazdci na koňoch, fanatici v terénnych autách, ktorí nerešpektujú a vyberajú si najkrajšie zákutia lesa, tí všetci nútia zvieratá presúvať sa na pokojnejšie miesta, ktorých je čoraz menej.

Regulácia je v tomto smere mimoriadne ťažká. Len si spomeňte, čo sa dialo, keď vznikla iniciatíva obmedziť pohyb cyklistov v lesoch. Pritom nešlo o oficiálne chodníky, ale o úseky ktoré by ste s normálnym trekingovým bicyklom neprešli.“

Druhým problémom je neúmerné premnoženie diviakov, jeleňov i medveďov na čoraz menšej ploche. Našli sa dokonca podnikavci, ktorí organizujú zájazdy za medveďmi. Pri ich množstve nie je totiž ťažké objaviť ich v našej prírode. Diviaky? Ich mäso má historicky najnižšiu cenu. Trh je ním presýtený.

„Vyrástli nám obrovské kukuričné polia, čo je pre tieto zvieratá raj,“ hovorí šéf poľovníkov. „Ak si v poli nájdu aj zdroj vody, pol roka odtiaľ nevylezú, v pokoji sa množia a poľovníci ich nedokážu loviť. Keď potom kukurica padne, nájdeme ich všade. Samozrejme, aj na cestách.“

Nevypočítateľné

Imrich Šuba si tiež vybavuje pár kolízií s lesnou zverou. „Vracal som sa z Veľkého Krtíša cestou obrastenou stromami a keď som prepol na diaľkové svetlá, uvidel som priamo pred sebou jeleňa. Zošliapol som brzdy a zastavil tesne pred ním. Až potom sa pohol, pomaličky odišiel do porastu a zmizol v lese.“

Oslepená zver sa správa nevypočítateľne. Môže utiecť, rozbehnúť sa priamo oproti vozidlu alebo zostane stuhnuto stáť na mieste. Niekedy stačí stlmiť svetlá alebo trúbiť. Krátko a častejšie.

Zaručený recept však neexistuje. Na takýchto úsekoch je teda najmúdrejšie znížiť rýchlosť a, hoci sa to celkom nezhoduje s pravidlami cestnej premávky, preventívne použiť výstražné zvukové znamenie, bleskovo uvažovať a malej zveri sa radšej nevyhýbať. Záchranou jedného zvieracieho života môžete ohroziť nielen seba, ale aj iných.

„Ako začínajúci vodič som sa usiloval vyhnúť bežiacemu zajacovi. Moja mama bola na sedadle spolujazdca a pri prudkom manévri si silno narazila hlavu o predné sklo.“

Môže sa to však skončiť oveľa horšie. Šmyk či prudké brzdenie ľahko spôsobia hromadnú haváriu. Ani pre psa: Čo robiť, keď k zrážke dôjde? Každý taký incident by mal vodič oznámiť polícii. Tá prípad nielen zdokumentuje, ale tiež sa spojí s vlastníkom poľovného revíru, ktorý zabezpečí odstránenie zdochliny z vozovky.

Zrážku so zvieraťom by ste mali oznámiť aj v prípade, keď máte na vozidle zanedbateľné škody. Zviera totiž takmer vždy utrpí zranenia a schúlené v húštinách dlho zomiera. Práve poľovníci ho po oznámení môžu vyhľadať a usmrtiť. Extrémne je, keď sa pri zranenej obeti kolízie zídu všetky zložky, ktoré tam majú byť, a neurobia nič.

„Nedávno skončil na ceste jeleň so zlomenou chrbticou,“ spomína Šuba. „Boli tam policajti, veterinári i poľovníci a všetci sa niekoľko hodín nečinne prizerali, ako zviera trpí. Pritom každý z nich mal právo usmrtiť ho. V tomto prípade zlyhali všetci.“

Zatajiť haváriu a ako odškodné za pokrivené plechy naložiť usmrtené zviera do kufra je zlá voľba. Nielen preto, že sa tak stávate pytliakom, ale, navyše, je to zväčša zbytočná námaha. Mäso zrazeného živočícha je totiž plné podliatin, úlomkov kostí, znehodnotené šokom i následnými hnilobnými procesmi. Nehovoriac o tom, že jeho žalúdok môže po zmene črevnej flóry doslova vybuchnúť. „Také mäso nie je vhodné ani pre psa a malo by skončiť zakopané v zemi alebo v kafilérii.“

Existuje riešenie?

S útočiacimi vtákmi asi nič urobiť nedokážeme, ale obmedziť pohyb zveri minimálne na rýchlostných cestách áno. „Zásadne som proti všetkým oploteniam, pretože sa nimi narúšajú migračné koridory, ale v danej situácii je to naozaj najmenšie zlo,“ hovorí Imrich Šuba.

„Možno tiež využiť reflexné prvky umiestnené na kilometrovníkoch, ktoré odrážajú svetlo od blížiacich sa svetlometov áut smerom do lesa a zvieratá zastavia. Takisto existujú takzvané pachové odpudzovače. Ich nevýhodou však je, že účinkujú krátko. Vďaka nim v niektorých oblastiach Česka znížili nehodovosť až o štyridsať percent.“

Oplotenie sa pri našich diaľniciach už začína objavovať, ale na voľný pohyb zveri stále veľmi nemyslíme. Biokoridory sa necitlivo prehradzujú, zvieracie populácie sa stávajú izolovanými a môžu degenerovať. Aby sa dostali k vode, prechádzajú cez obývané územia alebo riskujú životy na cestách.

„Ani na novovybudovaných cestách často nenájdeme ekodukty - podchody či nadchody pre migrujúcu zver, čo je napríklad v Rakúsku či v Škandinávii úplne bežné,“ upozorňuje Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Len na krátkom úseku rakúskej diaľnice z Parndorfu po naše hranice, ich napočítate takmer tridsať. Toľko ich nemáme na celom Slovensku.

Situácia sa zrejme v najbližšom období nezmení. Z ministerstva dopravy sme získali iba informáciu, že v nasledujúcich troch rokoch by sa malo pri diaľniciach a rýchlostných cestách objaviť viac než stosedemdesiat kilometrov nových zvodidiel.

Čo robiť pri kolízii

  • V neprehľadných úsekoch znížte rýchlosť.
  • V noci preventívne krátko zatrúbte.
  • Neuhýbajte sa malým zvieratám.
  • Ak uvidíte zviera na ceste, stlmte svetlá a prerušovane trúbte.
  • Ak dôjde k zrážke, volajte políciu. Tá sa spojí s majiteľom príslušného revíru, ktorý zver odstráni z vozovky.
  • Nedotýkajte sa zranených zvierat a nesnažte sa im pomôcť. Vo väčšine prípadov ich treba usmrtiť a v šoku vám môžu spôsobiť zranenie.
  • Nenakladajte zviera do kufra. Podľa zákona je to pytliactvo. Mäso zrazeného zvieraťa je navyše nekonzumovateľné.
  • Aj keď neutrpíte škodu, oznámte incident. Zranené zviera môže v bolestiach zomierať aj niekoľko dní.
  • Poistite sa pre prípad zrážky so zvieraťom. Zákonná poistka je vám v tomto prípade nanič.
VIDEO Plus 7 Dní